Dožívajú sa v priemere 12-15 rokov. Takmer každý v Nemecku mal na svojom statku predkov dnešných kníračov. Vďaka ich všestrannosti sa používali na vyháňanie hlodavcov zo stodôl a stajní. Rozumeli aj tomu, kde je ich domov, a úspešne ho strážili pred nevítanými hosťami. Neskôr sa zistilo, že sú veľkými priateľmi koní, a tak sprevádzali a strážili na cestách koče ťahané koňmi. To sa dialo v 15. až 18. storočí.
Predkovia malého knírača sa vyskytovali v rovnakom čase ako predkovia „trpaslíka“. Z nich sa v roku 1895 vydelili tri plemená, a to malý knírač, trpasličí pinč a opičí pinč. Veľký knírač má trochu inú históriu a charakter, jeho pôvod je v Bavorsku, kde bol vyšľachtený z poľovných psov a nazýval sa aj bavorský knírač. Jedno plemeno a tri rôzne veľkosti, ktoré sa tak veľmi podobajú, a predsa sa tak veľmi líšia.
Veľký, stredný a malý knírač: veľkosti, vzhľad a srsť
Malý knírač meria približne 33 cm a váži 4 až 8 kg. Hrubá srsť je typická pre všetky veľkosti, bez ktorej by plemeno neexistovalo. Hrubá srsť a jednotlivé chlpy počas roka odumierajú a dorastajú, keďže sa nelína, všetko zostáva v srsti, preto potrebuje 2-3-krát ročne odbornú starostlivosť, tzv. trimovanie, ktoré pomáha odstrániť odumreté chlpy, ktoré vypadávajú. Laicky povedané, ide o vytrhávanie starých chlpov, aby mohli rásť a regenerovať sa nové.
Veľký knírač môže v kohútiku merať až 70 cm a vážiť približne 32-40 kg. V porovnaní s ostatnými rázmi je jeho históriu ťažšie zovšeobecniť; jeho vzhľad je často výsledkom historických krížení s ďalšími plemenami a atavizmov. Väčšia kohútiková výška a robustná konštrukcia sú charakteristické pre túto veľkú formu.
Stredný knírač je považovaný za základný ráz, z ktorého vznikli aj veľký a malý variant. Je stredne veľký s kvadratickou stavbou tela. Typický vzhľad dopĺňa dlhé obočie, výrazná brada a tmavé, guľaté oči. Uši sú vzpriamené alebo nasadené vysoko a predným okrajom priliehajú k hlave. Srsť je drôtená a tesne prilieha po celom tele. Zafarbenie často zahŕňa čiernu farbu alebo kombináciu korenia a soli. Pri správnom využití sú strední kníračovia univerzálni a prispôsobiví pre život na vidieku aj v meste.
Povaha, výcvik a vzťah so svojím majiteľom
Stredný knírač je univerzálny pes, ktorý nezkazí žiadnu zábavu. Je temperamentný a energický, no zároveň veľmi dobrý strážca a veľmi naviazaný na svojho človeka. Je priateľský k deťom, no vyžaduje dôslednú výchovu už od šteňaťa a jasné pravidlá. Ovláda základný aj zložitejšie obedientné disciplíny a je zberateľom intelektuálnych výzev ako dogdancing či agility. Zachováva tichosť, k cudziemu prostrediu sa môže správať rezervovane, a pri strážení reaguje štekom.
Veľký knírač má skôr „dogovito/honácka“ povahu a je temperamentný, no nie vždy ľahko ľahko zvládateľný. Potrebuje pevné vedenie a dôslednú výchovu. Je to výborný hlídač a často ľahko odradí nežiaduce osoby svojim impozantným vzhľadom a pôsobivou výškou. Učiteľský a políciou skvelo uznávaný, vyžaduje však skúseného majiteľa, ktorý dokáže využiť jeho pracovné schopnosti a udržať jeho psychickú rovnováhu.
Malý knírač je známy svojím humorom a občasnou tvrdohlavosťou. Je veľmi inteligentný, aktívny a hravý, čo z neho robí skvelého parťáka do rodiny aj na šport. Môže byť príliš nezávislý, ale pri dôslednej výchove a pozitívnej motivácii sa dokáže stať verným priateľom celej rodiny. Nelínajúca srsť je výhodou pre bývanie v byte či dome s občasnými prechádzkami a aktivitami.
Starostlivosť o srsť, zdravie a výber šteniatka
Starostlivosť o srsť je dôležitá pre všetky veľkosti kníračov. Trimovanie 2-3-krát ročne pomáha udržať kvalitu srsti a zabraňuje vzniku „chlpatých gúl“. Očná a bradová oblasť vyžadujú osobitnú pozornosť pri jedle, aby sa zabránilo znečisteniu a zhoršeniu vzhľadu fúzov. Povaha a temperament sa zrodí v prostredí, v ktorom pes vyrastá, a v genetickom základe rodičov.
Čo sa týka zdravia, stredný knírač je odolný a s dlhšou životnosťou. Môžu sa vyskytovať očné choroby, PRA a šedý zákal, a u čierno sfarbených jedincov vyšší výskyt nádorov mäkkých tkanív na končatinách. Veľký knírač môže mať deficit faktora VII (FVII), čo je dedičná porucha zrážanlivosti krvi. Torzia žalúdka predstavuje riziko, ktoré treba zvážiť pri veľkochuchých plemenách.
Pri výbere šteniatka je dôležité brať do úvahy aj genetický základ a kvalitu srsti rodičov. Ideálna je tvrdá srsť, ktorá dobre izoluje a ľahko sa zbavuje nečistôt. U stredného knírača môžu byť farebné odstupy korenia a soli variabilné, pričom čierne zafarbenie by malo byť sýte a bez hnedej duše. Trimovanie sa odporúča u všetkých veľkostí, avšak u malého knírača sa dá vnímať aj menej časté starostlivosti bez výrazného dopadu, ak je pes pravidelne vedený a cvičený.
História a pôvod: od stajní po moderné chovy
História stredného knírača je spletitá a dlhá. V renesančných obrazoch môžeme zazrieť podobne vyzerajúcich psov, no až v polovici 19. storočia sa nemeckí chovatelia usilovali o jednotnú povahu a vzhľad rasy. Prvý klub plemena vznikol v Mníchove v roku 1907. Pôvodným účelom knírača bola ochrana a stráženie majetku, osôb aj zvierat, neskôr aj v policajných a vojenských službách. Knírač stredný sa rozšíril do USA v prvej polovici 20. storočia, kde vznikol aj prvý klub plemena v roku 1925.
Veľký a malý knírač majú svoje vlastné histórie, ktoré sa prepájajú s vývojom plemena. V 20. storočí došlo k viacerým preradeniam cez krížení s inými plemenami, čo viedlo k diskusiám o pôvode a identite dnešného veľkého knírača. V súčasnosti sú veľké aj stredné kníračové rasy často využívané ako služobné psy, canisterapeuti a rodinní spolubojovníci, s výrazným charakterom a potrebou dôslednej výchovy a stálej interakcie s rodinou.
Porovnanie s inými kníračmi a výber pre rodinu
Stredný knírač je považovaný za najpôvodnejšiu formu, z ktorej vznikli ostatné dve veľkostné varianty. Naopak, veľký knírač môže byť menej vhodný pre začínajúcich majiteľov kvôli svojej sile a potrebe intenzívnej starostlivosti a motivácie v tréningu. Malí knírači bývajú menej agresívni a viac vhodní pre rodiny s deťmi, pričom výcvik vyžaduje dôslednosť a trpezlivosť. Pri výbere je dôležité zvážiť, či preferujete obrany a športové aktivity alebo skôr rodinného ochranára a spolubojovníka na turistiku a canisterapiu.
Niektoré názory zdôrazňujú, že stredný knírač je extrémne tvrdohlavý a roztěkaný, čo môže predstavovať veľkú výzvu pre nezačiatočníkov. Iné skúsenosti však ukazujú, že pri správnej výchove a konzistentnom vedení môže byť stredný knírač špeciálnym a lojálnym partnerom. Dôležité je tiež zvážiť, či chcete psa do bytu alebo radšej na záhradu s pravidelnými aktivitami.
Tipy pre výber šteniatka
- Skúste hodnotiť genetický základ a kvalitu srsti rodičov.
- Hľadáte ideálnu tvrdú srsť, dobrú izoláciu a možnosť ľahko sa zbavovať nečistôt.
- Dbajte na rozloženie farieb, pri korení a soli hľadajte rovnomernosť a vyváženosť.
- Pre rodiny s deťmi zvážte viac mäkší a vyrovnanejší temperament malého alebo stredného knírača.
- História kníračov v stajniach a ich vzťah k hospodárskym zvieratám.
- Vplyv chovu na súčasný vzhľad a povahu jednotlivých rázov.
- Výcvik a starostlivosť ako kľúč k zdraviu a vyrovnanému správaniu psa.
