Čínsky chocholatý pes je starodávne plemeno, ktorého pôvod siaha tisíce rokov dozadu. Tento malý, elegantný pes je známy nie len svojou jedinečnou vizážou - má hladké telo bez srsti, pričom na hlave, chvoste a labkách má dlhšie chlpy, čo mu dodáva charakteristický „chocholatý“ vzhľad. Druhým je mnou obľúbený variant s dlhou srsťou, ktorý sa nazýva „powderpuff“ - labutienka.
Pôvod a legendy
História čínskeho chocholatého psa je plná tajomstiev a legiend. Pochádza pravdepodobne z Číny, kde bol chovaný ako spoločník kráľovských rodín a bohatých vrstiev. Tieto psy mali význam aj v tradičnej čínskej medicíne, kde sa verilo, že majú liečivé vlastnosti. Ich prítomnosť bola považovaná za symbol šťastia a prosperity.
Existujú dve hlavné teórie o jeho pôvode. Jedna tvrdí, že plemeno vzniklo v Ázii nezávisle v dôsledku genetickej mutácie. Druhá teória hovorí, že jeho vývoj ovplyvnili nahé psy z iných častí sveta, ktoré sa k nemu dostali obchodnou výmenou. Zaujímavé je, že nahé psy sa objavili nezávisle na rôznych miestach sveta, čo naznačuje, že ich výskyt je výsledkom prirodzených genetických mutácií.
Najstaršie záznamy o existencii čínskych chocholatých psov pochádzajú z obdobia dynastie Han, približne spred 1 200 rokov. Psy bez srsti boli považované za „svätyňových psov“, pretože ich vyššia telesná teplota údajne liečila neduhy a zmierňovala bolesti. Uctievanie týchto psov bolo rozšírené aj medzi budhistickými mníchmi, ktorí ich považovali za duchovných pomocníkov a „prorokov“. Záznamy tiež ukazujú, že v 13. storočí sa čínski chocholatí psi nazývali „koníčky“ a ich chlpy na krku zdobili drahokamy a cenné nefrity.
Historické záznamy a obchodná výmena
Čínsky chocholatý pes sa dostal z Číny do iných častí sveta najmä vďaka obchodníkom a námorníkom. Bol obľúbený na lodiach, kde sa využíval na lov potkanov. Na lodiach mal dvojakú úlohu - okrem lovu potkanov sa s ním obchodovalo v prístavoch. Vďaka obchodnej výmene sa plemeno rozšírilo do rôznych častí sveta a stalo sa obľúbeným domácim miláčikom.
Za jeden z najstarších dôkazov o existencii nahých psov sa považuje spis Roberta Plota z roku 1686 pod názvom Přírodopis Staffordshiru, v ktorom autor popisuje tieto jedinečné psy. Podobne boli obľúbené aj medzi indiánmi v Amerike, kde ich využívali na zohriatie počas zimných nocí.
Prvé kroky v Anglicku a Amerike
V Anglicku bol čínsky chocholatý pes prvýkrát vystavený v roku 1881 v meste Maidstone a v roku 1902 bola čierna fena menom Fatima zapísaná do anglickej plemennej knihy. Fatima bola označovaná ako „severný chocholatý číňan“, avšak nemala žiadnych potomkov, a teda chov v Anglicku stagnoval.
V Amerike sa čínske chocholaté psy prvýkrát objavili v roku 1885 na výstave psov Westminster v New Yorku. (Výstava Westminster Kennel Club Dog Show, ktorá sa každoročne koná v New Yorku, je jednou z najstarších psích výstav na svete, pričom jej prvý ročník sa uskutočnil už v roku 1877.) Následne sa v roku 1926 toto plemeno objavilo v USA aj na výstave vo Filadelfii.
Chov v Amerike bol výrazne ovplyvnený Deborou Woodovou. Táto ikonická postava v histórii čínskeho chocholatého psa v USA, zohrala kľúčovú úlohu pri záchrane plemena. Deborah Woodová vlastnila chovateľskú stanicu Crest Haven. Od 30. rokov 20. storočia až do svojej smrti v roku 1968 viedla podrobnú plemennú knihu čínskych chocholatých psov, kde zaznamenávala rodokmene, chovné línie a kľúčové informácie o jednotlivých jedincoch. Jej plemenná kniha bola považovaná za základ pre ďalší vývoj plemena, pretože systematicky zdokumentovala všetkých známych jedincov týchto psov v tom čase. Informácie o nej možno nájsť v historických dokumentoch a knihách venujúcich sa histórii kynológie.
Moderný chov a uznávanie plemena
Moderný čínsky chocholatý pes si získal popularitu najmä v 20. storočí, vďaka svojej priateľskej a hravej povahe, ako aj svojmu exotickému vzhľadu. V 60. rokoch 20. storočia sa chov znovu oživil, keď Ruth Harissová doviezla „Číňanov“ z Ameriky do Anglicka. V USA sa v tom čase nachádzala aktívna základňa tohto plemena, v značnej miere ovplyvnená prácou vyššie menovanej Deborah Woodovej a jej chovateľskej stanice Crest Haven. Psy, ktoré Ruth Harissová priviezla do Anglicka, mali zásadný vplyv na založenie modernej chovateľskej línie v Spojenom kráľovstve.
V roku 1969 bol v Anglicku založený prvý klub čínskeho chocholatého psa, ktorý pravdepodobne vychádzal z práce a úsilia Ruth Harissovej a ďalších chovateľov. Vďaka týmto importom a následnému chovu sa v Anglicku vytvorili stabilné línie, ktoré prispeli k rozvoju plemena a jeho uznaniu a vypracovaniu predbežného štandardu plemena. Osrstená varianta „powderpuff“ bola však oficiálne uznaná až v roku 1984, pričom jej zaradenie výrazne pomohlo rozvoju a zdraviu plemena.
V roku 1986 Anglická kynologická organizácia (The Kennel Club) schválila štandard čínskeho chocholatého psa. Plemeno bolo následne uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a zaradené do skupiny č. 9 (spoločenské a toy psy), sekcia 4 (naháči). Platný štandard bol aktualizovaný 13. októbra 2010.
Čínsky klub chovateľov
V roku 2006 vznikol Slovenský klub chovateľov čínskych chocholatých psov a jeho prvou predsedníčkou sa stala pani Iveta Dudášová. Náš klub od svojho vzniku nepretržite pracuje na rozvoji plemena čínsky chocholatý pes, kladie si za cieľ usmerňovať chov, rozvoj a propagáciu tohto čistokrvného plemena.
Klub chovateľov čínskych chocholatých psov (KCHČCHP-SR) je členom Únie kynologických klubov (UKK), ktorá je zastrešená Slovenskou kynologickou jednotou (SKJ) s členstvom v Medzinárodnej kynologickej federácii (FCI).
KCHČCHP-SR má samostatnú právnu subjektivitu, riadi a vykonáva dohľad nad chovateľskou a s tým súvisiacou činnosťou pre plemeno Čínsky chocholatý pes, podporuje jeho zdravý odchov v súlade so schváleným štandardom FCI.
Mnohí milovníci psov dávajú prednosť čínskym štvornohým plemenám. Psy z Číny sa líšia od svojich náprotivkov v mnohých charakteristikách, ktoré priťahujú mnoho chovateľov. V prvom rade je dôležité poznamenať, že čínske plemená psov sa líšia od iných vo svojom vzhľade. Mnohí chovatelia na to poukazujú Štvornohé zvieratá vyzerajú celkom nezvyčajné a do istej miery dokonca exotické. Takúto rozmanitosť zvierat možno vysvetliť nielen prirodzenými vlastnosťami a prirodzeným výberom, ale aj veľkou výberovou prácou. Napriek tomu, že všetky plemená čínskych psov sú rozdielne a každý z nich má svoje vlastné charakteristické črty a jedinečné vlastnosti, stále existujú všeobecné a univerzálne trendy.
Všeobecne platí, že v Číne je obrovské množstvo psích plemien. Ako už bolo povedané vyššie, štvornohé zvieratá, ktoré majú malú veľkosť, majú osobitnú česť. Medzi najvyhľadávanejšie (nielen v Číne, ale aj ďaleko za hranicami tejto krajiny) patria psy pekinského plemena. Je dôležité poznamenať, že Tieto dekoratívne psy majú veľmi komplexný charakter, takže môže byť ťažké nadviazať s nimi kontakt. Medzi najbežnejšími modelmi správania sa tak patrí kvalita ako vodcovstvo.
Existujú aj niektoré anatomické vlastnosti pekinéz, ktoré sa odrážajú vo všeobecnej životnej aktivite zvieraťa. Obzvlášť vnútorné pekinské psy majú skôr nezvyčajnú štruktúru lebky. V tomto ohľade majú psi ťažkosti s dýchaním, čo negatívne ovplyvňuje dýchanie zvieraťa - pekinéz môže vo sne len chrápať. Problémy môžu nastať aj vtedy, ak psi žijú v príliš chladnom alebo príliš horúcom podnebí.
Ďalšie populárne čínske plemeno je Shar Pei. V Číne majú títo psi veľkú hodnotu, pretože sa používajú v lekárskej oblasti. Napriek svojej veľkej popularite je dôležité si to pamätať zviera potrebuje osobitnú starostlivosť, je náchylné na množstvo genetických chorôb. Pokiaľ ide o vzorce správania, je dôležité poznamenať, že Shar Pei sú psi, ktorí sa vyznačujú odvahou, odvahou a odvahou.
Hoci títo psi sú Číňania, sú tibetského pôvodu. Ak preložíte názov plemena "Shih Tzu" do ruštiny, potom dostaneme "leva". Nie je známe, pre ktoré zvieratá a ktoré plemená sú rodičia pre psov Shih Tzu. Najmä chovateľov a chovateľov psov láka príjemný vzhľad a vlasy štvornohého zvieraťa. Vlna celkom príjemná na dotyk, ako hodváb. Shih Tzu má sladkú povahu, plemeno je priateľské voči ľuďom a iným zvieratám.
Miniatúrne plemená čínskych psov niekedy nevyzerajú ako živé zvieratá, ale ako hračky. Je tu široká paleta plemien (napr. Pekingský hrebeň), ktoré sú populárne po celom svete. Napriek tomu, že miniatúrne plemená psov sú v Číne populárnejšie, v krajine sa nachádzajú zvieratá väčšej veľkosti.
Na úvod treba povedať, že psy plemena Chow Chow sú obľúbené nielen medzi obyčajnými občanmi, ale aj v cisárskej rodine. Charakterom zvierat tohto plemena je jazyk maľovaný tmavomodrou farbou. Osobitnú pozornosť si zaslúži charakter a vzorce správania zvierat, ktoré patria do plemena Chow Chow. V prvom rade je potrebné poznamenať, že zvieratá sú pomerne pokojné, a dokonca do určitej miery regálové vo svojom správaní. Svojou povahou sú chow-chow psy vodcami, takže nie je ľahké nájsť s nimi spoločný jazyk. Chow-chow pes potrebuje špeciálnu diétu, pretože je náchylný k alergiám.
Čínske chocholaté zvieratá patria aj do väčších plemien psov. Tieto zvieratá majú veľmi nezvyčajný vzhľad, ktorý priťahuje pozornosť mnohých. Osobitná pozornosť by sa mala venovať charakteru a modelom správania čínskeho chocholatého psa. Takže zvieratá netolerujú osamelosť a lásku spoločnosti. Zvieratá sú zároveň veľmi priateľské a dobré na kontakt (nielen s ľuďmi, ale aj s inými zvieratami). Neuvádzajú agresiu z žiadneho dôvodu.
V porovnaní s inými druhmi je plemeno Chongqing väčšie. Psy tohto plemena nepredstavujú život bez svojho majiteľa, ale vo vzťahu k cudzincom a neznámym ľuďom vykazujú opatrnosť a podozrenie. Nie je možné držať zviera spolu s inými psami a mačkami, pretože takéto okolie môže viesť ku konfliktom a agresii. S deťmi sa však dobre zaobchádza, kontakt s nimi je jednoduchý. Je dôležité poznamenať, že mnohí Čínski psi sú posvätní a majú veľkú hodnotu.
Medzi čínskymi plemenami sú obľúbené malé psy, ale existujú obrovské odrody. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výberu čínskeho šteniatka. Všimnite si, že by ste mali dôverovať iba licencovaným a oficiálnym škôlkam. Ak si nie ste presne istý, aký druh psa chcete chovať, starostlivo preštudujte všetky vlastnosti každého z plemien. Pri výbere dbajte na správanie a vzhľad zvieraťa. Vlna by mala byť jednotná, bez holohlavých miest, očí - jasné. Správanie musí byť aktívne a energické. Ak si všimnete, že zviera je stále klamú a zle jesť, potom to môže byť znak choroby.