Bulteriér je plemeno psa, ktoré niektorí považujú za agresívne. Je potrebné poznamenať, že moderná selekcia doviedla k zmierneniu ich konfliktnej povahy. Tieto štvornožce sú hravé, silne naviazané na ľudskú rodinu a veľmi aktívne. Nie sú vhodné pre pasívnych ľudí. Bulteriér je pes pôvodom z Veľkej Británie. Pôsobí dojmom inteligentného, rozhodného a živého. V minulosti tieto štvornožce pôsobili ako lapače potkanov a používali sa na lov medveďov a psie zápasy. Dnes sú to strážne zvieratá a spoločenské psy. Bavia ich psie športy ako flyball a agility.
Bulteriér - história plemena
Bulteriér v klasifikácii FCI patrí do skupiny III a sekcie III. Predpokladá sa, že predchodcami tohto plemena sú dnes už neexistujúci starý anglický biely teriér a manchesterský teriér. Prvé opisy bulteriérov pochádzajú z prelomu 17. a 18. storočia. Tieto psy sa na výstave objavili v roku 1862 vďaka Jamesovi Hinksovi, ktorý bol považovaný za otca plemena. Informácie o prvých bulteriéroch u nás pochádzajú z medzivojnového obdobia.
Anglický bullterrier vznikol v Anglicku v priebehu 18. a 19. storočia. Jeho pôvod siaha ku kríženiu starých typov anglického buldoga, anglického teriéra (ktorý dnes už neexistuje), a dalmatína. Tento chov bol spočiatku orientovaný na pracovné a bojové využitie, najmä pre potreby lovu a ochrany, ale v priebehu rokov sa postupne stal rodinným plemenom. Za zásadnú zmenu vo vývoji tohto plemena je považovaný prínos Jamesa Hinksa, anglického obchodníka so zvieratami, ktorý sa v 19. storočí zameral na vyšľachtenie bulterriera s jedinečným vzhľadom - vrátane charakteristického „klábonosu“ (vajcovitej hlavy) - a zlepšil temperament plemena.
Bulteriér bol vyšľachtený medzi rokmi 1860 - 1870 krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog. Bulteriér mal byť zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom. Zo začiatku sa na exteriér veľmi neprihliadalo, išlo najmä o vyšľachtenie psa na zápasy, neskôr sa však s vývojom v spoločnosti aj z bulteriéra stal pes atraktívny, vhodný na výstavy. Bulteriér bol vyšľachtený Jamesom Hinksom v anglickom Birminghame. V šesťdesiatych rokoch sa stala obľúbenou biela farba, preto bol bulteriér systematickým vyraďovaním strakatých jedincov a krížením s dalmatíncom vyšľachtený na čisto bieleho. Dodnes sa však udržali aj farebné varianty. Najväčší rozmach zaznamenal bulteriér koncom devätnásteho storočia, keď patril medzi najmódnejšie psy v Anglicku, obľúbený aj medzi vyššími vrstvami. Vďaka tomu sa pretvoril z pôvodne čisto bojového plemena na plemeno spoločenské.
Bulteriér - postava
Bulteriér je stredne veľký pes so silne stavanou a svalnatou postavou. Chrbát je mierne zaoblený a hrudník je široký a dlhý. Dospelí jedinci majú veľkosť 35-50 cm a hmotnosť 20-35 kg. Tieto štvornožce majú veľmi krátku, priliehavú, lesklú srsť, ktorá je tvrdá na dotyk. Ich podsada sa vyvíja iba v zime. Najbežnejšie sú čiernobiele psy, menej často žíhané, plavé a trikolóry. Oči bulteriéra by mali byť čierne alebo tmavohnedé, malé, šikmé, trojuholníkové, zatiaľ čo uši sú tenké, malé, vysoko nasadené a umiestnené vertikálne. Chvost je nízko nasadený, zužujúci sa, krátky, nesený vodorovne. Charakteristickým prvkom vzhľadu je vajcovitá hlava s rímskym nosom.
Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny so širokými tlapkami. Predné nohy sú rovnobežné. Má dlhú, silnú, hlbokú hlavu so špecifickým - pri prednom pohľade - vajcovitým tvarom a "klabonos" (nosný chrbát vyklenutý dohora). Vrchol lebky je plochý. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol. Spodná čeľusť pevná a hlboká. Malé, úzke a hlboko šikmo uložené trojuholníkové oči so smutným výrazom. Oči sú hnedé až čierne, nežiadúca je modrá alebo svetlá farba. Malé, tenké, blízko posadené a priliehajúce uši nosí vzpriamene. Chrup má silný s nožnicovým skusom, spodné zuby za prednými. Tak ako celé telo, aj krk je svalnatý a mohutný. Lopatky tesne priliehajú k hrudnému košu s výrazným spätným sklonom, takže zvierajú až pravý uhol. Krátky, štíhly chvost je nízko nasadený a nosený vzpriamene. Pri prednom pohľade pôsobí hruď masívnym až zavalitým dojmom. Krátka srsť býva čisto biela alebo sfarbená, pričom pri farebnej srsti s bielymi značkami musí prevládať farebná plocha. Srsť je tuhá, takmer bez podsady. Schválenými farebnými variáciami je okrem čisto bielej aj tricolor (trojfarebná kombinácia biela, hnedá a čierna) a žíhaná (tmavé pásovanie na hnedom podklade). Nežiadúce je modré a pečeňovohnedé (do fialova) zafarbenie. Pre výstavných psov je dôležitý vzhľad hlavy (podľa možnosti ideálne vajce), celkový postoj (rovné predné nohy, zadné bez vykrúcania do strán), osvalenie (dôležitý je celkový vyvážený, rovnomerný výraz) a tvar očí (zošikmené, prižmúrené, nie okrúhle).
Bulteriér - správanie a povaha
Bulteriér je sebavedomý, odhodlaný a dosť tvrdohlavý pes. Môže prejavovať tendencie k dominácii. Zároveň je to však veselý pes, ktorý má rád maznanie a pohladenie a je naviazaný na svojich majiteľov. Vyžaduje dôsledného, trpezlivého a skúseného majiteľa. Je veľmi aktívny a má rád pohyb. Oplatí sa ho vybaviť aportovacími hračkami, ako napríklad KONG Squeaker lopta Rugby M, TRIXIE Gumová loptička s labkami 7.5 cm. Ak máte k dispozícii záhradu, môžete čas svojho psa spestriť zakúpením napríklad lávky TRIXIE Agility Nácviková lávka 'Dog Activity Agility alebo TRIXIE Agility tunel 60cm / 5m. Bulteriér si užije pohyb v podobe flyballu, agility a tréningov na ťahanie. Okrem každodennej fyzickej aktivity by sa nemalo zabúdať ani na psychickú stimuláciu. Z tohto dôvodu budú užitočné vzdelávacie a interaktívne hračky.
Bulteriér je inteligentný, ale tiež veľmi energický, preto môže mať ťažkosti so sústredením. Výcvik môže byť podporený špeciálnym príslušenstvom a samozrejme pozitívnym posilnením v podobe maškŕt.
Bulteriér je veľmi citlivý na vonkajšie podnety a vo svojom vývojovom období má medzi 5 - 8 mesiacom tzv. "obdobie strachu", často popisované v odbornej literatúre. Pes odmieta chodiť von, prehnane reaguje na každý hluk a snaží sa zaliezť do čo najtesnejšieho priestoru. Neexistuje na to liek, iba láskyplné správanie a veľa trpezlivosti, pokiaľ to neprejde.
Bulteriér reaguje na všetky "bojové" podnety, na bitky medzi deťmi a fyzické dotyky (hlavne cudzích osôb) s členmi "svorky" a ihneď sa zamieša do sporu resp. napadne protivníka. Preto treba dávať pozor, aby príliš horlivé privítanie návštevy nevyhodnotil ako povel na útok. Je však na mieste spomenúť aj niektoré negatívne vlastnosti tohto plemena. Vďaka svojmu pôvodnému určeniu (bojový pes) a sile vyžaduje pevnejšie vedenie. Príslovečná je jeho tvrdohlavosť a zaťatosť, s ktorou noví neskúsení majitelia nerátajú a nedokážu ju zvládnuť a preto viacero mladých psíkov končí eutanáziou. Slovami nemožno vyjadriť tvrdohlavosť tohto plemena. Ak bulteriér chce niečo dosiahnuť, snaží sa o to za každú cenu. Ak nechce ísť na prechádzku, neurobí ani jediný krok a budete ho musieť ako sochu nosiť. Tohoto psa pritom nemožno vychovávať žiadnym násilím. Takáto "výchova" len zvyšuje jeho zaťatosť a nezvládnuteľnosť. Pes je známy aj pomstychtivosťou (čo je inak len ľudská vlastnosť) a ak mu zabránite urobiť niečo čo chce, pomstí sa vám zničením niečoho iného. Nemá rád samotu, majiteľ, ktorý ho necháva dlho samého, riskuje zdemolovanie bytu. Bulteriér miluje "svoju svorku" a nedopustí žiadny útok na ňu, treba však naňho pri prechádzkach dávať pozor, aby prehnaná "obranná iniciatíva" neskončila napadnutím iného zvieraťa alebo človeka. Tohoto psa by mal vonku viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Bulteriér nevaruje brechotom, má skôr tendenciu "preventívne" prekvapivo zaútočiť.
NEJHORŠÍ CHYBY PŘI VÝCVIKU PSA a jak je napravit | Děláš tyto chyby?
Anglický bullterrier je známy svojou vyrovnanou, priateľskou povahou a silnou oddanosťou svojej rodine. Toto plemeno má veľmi blízky vzťah k svojim majiteľom a vyžaduje si ich prítomnosť a náklonnosť. V štandarde plemena je definovaný ako pes s vysokou toleranciou k deťom, a to najmä v prípade, ak je včas a dôsledne socializovaný. K cudzím ľuďom býva spočiatku rezervovaný, avšak správnou socializáciou a prístupom si dokáže k ľuďom vytvoriť dôverný vzťah. V prípade, že bulterrier vycíti hrozbu, je schopný chrániť svoju rodinu aj proti silnejšiemu nepriateľovi. Anglický bullterrier je inteligentný pes, ktorý dokáže rýchlo pochopiť základné povely, avšak pre jeho výchovu je dôležitá pevná ruka a jasné hranice. Toto plemeno má silnú osobnosť a nezávislé myslenie, čo môže viesť k občasnému ignorovaniu povelov. Pri výcviku je kľúčové byť dôsledný, pokojný a zároveň láskavý. Ak plánujete zapojiť bullterriera do kynologických športov alebo aktivít s vysokým dôrazom na poslušnosť, je dôležité začať výcvik už od šteňacieho veku.
Bulteriéry majú stále zlú povesť. Považujú sa za agresívne, útočné psy, ktoré neváhajú pohrýzť. Niet divu, veď v mnohých krajinách sveta sú na zozname nebezpečných plemien psov. Ak sa však bližšie pozriete na povahu tohto plemena zistíte, že je úplne iná: bulteriéry sú mimoriadne priateľské a oddané k ľuďom. So svojimi majiteľmi udržiavajú veľmi blízky kontakt a naplno si užívajú ich fyzickú náklonnosť. Štandard FCI č. 11 opisuje bulteriéry ako “veľmi dobré k ľuďom”, hoci sa pripúšťa určitá tvrdohlavosť. Podobne ako mnohé iné plemená psov, aj bulteriéry majú tendenciu byť dominantné. Vzhľadom na svoju inteligenciu a sebavedomie sú niekedy trochu kritické k príkazom svojho pána a majú tendenciu byť tvrdohlavé, pokiaľ ide o úlohy, ktoré sa im zdajú byť zbytočné. O to dôležitejšie je začať s výchovou bulteriéra čo najskôr a zvyknúť ho na pravidlá ešte pokiaľ je šteniatkom. Dôslednou výchovou a rozsiahlou socializáciou možno z bulteriéra vycvičiť mimoriadne disciplinovaného a vyrovnaného rodinného psa. Jeho hravá povaha a živá nátura sa prejavujú najmä pri kontakte s deťmi, hoci malé deti by sa so psom nemali hrať bez dozoru. Deti sa musia najprv naučiť, ako sa popasovať s divokým temperamentom bulteriéra a jeho spôsobom hrania. Tak ako je bulteriér priateľský voči svojej rodine, tak nedôverčivý je voči cudzím ľuďom. Vďaka svojej stabilnej povahe však neútočí na ľudí bezdôvodne. Vo svojej podstate mierumilovný bulteriér agresivitu nepovažuje za riešenie, hoci v naozaj nebezpečných situáciách by rozhodne neváhal odvážne a statočne brániť svojich ľudí. Bulteriéry sú však agresívnejšie voči iným psom. Najmä u psov, ktorí boli zle vychovaní a socializovaní, môže táto neznášanlivosť prerásť do nebezpečného teritoriálneho správania.
Bulteriér - zdravie, starostlivosť, výživa
Priemerná dĺžka života bulteriéra je 12-14 rokov. Tieto zvieratá sú náchylné na také dedičné choroby, ako je hluchota, chronický nedostatok zinku, interdigitálny ekzém, atopická dermatitída. Najčastejšie sa vyskytujú u psov s dominantnou bielou srsťou. Bulteriéri pĺznu celý čas priemerne rovnako. Nevyhnutné je česanie raz týždenne. V prípade potreby sa kúpu, ale iba so šampónom pre psy s citlivou pokožkou, ako je napríklad 8IN1 šampón Sensitive 250 ml. Oči a uši si vyžadujú čistenie každý mesiac. Na tento účel môžete použiť napríklad 8IN1 Tear cleansing pads - Čistiace utierky na čistenie očí 90 ks, TRIXIE Odstraňovač očného výtoku alebo FRANCODEX Umývacia tekutina do uší pre psov a mačky 125 ml. Musíte pamätať na strihanie pazúrov, najmä tzv. vlčí pazúr, ktorý sa nedotýka zeme. K tomu sa budú hodiť špeciálne kliešte.
Strava bulteriéra by mala obsahovať dostatok vysoko kvalitných bielkovín. Je nevyhnutný pre rozvoj svalovej hmoty. Najlepšie je dávať krmivo pre psa stredného plemena.
Bulteriér má krátku, nenáročnú srsť, ktorú stačí raz týždenne prečesať. V období pĺznutia je však vhodné srsť kefovať častejšie. Energetické nároky bulteriéra nie sú príliš vysoké, no tento pes potrebuje dostatok pravidelného pohybu a aktivít na udržanie dobrej fyzickej kondície a psychickej pohody. Bulteriér je najšťastnejší, keď môže tráviť čas so svojimi majiteľmi, a nie je vhodný na dlhodobé samotu. V rodinnom prostredí sa cíti bezpečne, preto je dobré zabezpečiť mu dostatočný kontakt s rodinou a zapojiť ho do spoločných aktivít.
Kŕmenie anglického bullterriera by malo byť dôkladne vyvážené, pretože plemeno má sklony k priberaniu a je náchylné na kožné alergie. Ak sa bulteriér venuje športovým aktivitám - alebo pri dlhšom pohybe, je potrebné zvýšiť kalorický príjem, aby sa podporila regenerácia svalstva a udržala energia.
Bulteriér je pomerne zdravé, genetickými chorobami pomerne nezaťažené plemeno. Pri šľachtení boli použité plemená biely anglický teriér a dalmatín, ktoré vďaka svojmu zafarbeniu nesú genetickú vlohu pre hluchotu. Preto sa najmä u bielych bulteriérov aj dnes môže vyskytnúť hluchý jedinec. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus (zuby spodnej čeľuste pred zubami hornej čeľuste), a tiež problémy s kĺbami zadných končatín.
Srsť je hrubšia, viac-menej bez podsady, na niektorých miestach veľmi krátka. Preto sa bulteriér musí chrániť v lete pred spálením na slnku a v zime pred omrzlinami a prechladením. Bulteriér je tiež náchylný na kožné ochorenia (brucho má takmer holé), ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože, ktorá sa len obtiažne lieči. Najbežnejšou chorobou plemena je demodikóza, čo je parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočmi. Roztoč napáda chlpové folikuly a spôsobuje vypadávanie srsti a druhotnú bakteriálnu infekciu.
Keďže bulteriéry sú vzhľadom na svoje plemeno náchylné na pupočnú prietrž, hluchotu (u bielych psov), nádory, kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia obličiek a kĺbov, je nevyhnutné, aby chovateľ vykonal komplexné zdravotné testy týkajúce sa uvedených chorôb. Pri posudzovaní zdravotného stavu treba brať do úvahy nielen šteňatá, ale aj rodičov a súrodencov. Zdravé šteňatá bez genetických predispozícií k ochoreniam sa vo všeobecnosti považujú za pomerne zdravé a zvyčajne sa dožívajú veku okolo 10 rokov. Okrem nevyhnutných očkovaní a kontrol sú návštevy u veterinára v tomto prípade skôr zriedkavé.
Výživa bulteriéra Okrem dedičných predispozícií sú choroby často vyvolané chybami v stravovaní. Napríklad príliš veľa bielkovín v strave môže mať negatívny vplyv na zdravie pokožky. Najmä biele bulteriéry, ktoré sú náchylnejšie na kožné problémy, potrebujú vyváženú stravu s nízkym obsahom bielkovín. Nižší obsah bielkovín chráni organizmus a najmä obličky bulteriéra. Keďže bulteriéry rýchlo priberajú, množstvo krmiva by nemalo byť príliš veľké. Potrava by mala mať nízky obsah tuku a mala by byť ľahko stráviteľná. Aby sa splnila nutričná potreba bulteriéra, denná strava by mala pozostávať približne zo 60 % mäsa (najlepšie čerstvého) a 40 % zeleniny, ovocia a obilnín (ryže). Okrem suchého a mokrého krmiva je vhodnou metódou kŕmenia BARF (biologicky druhovo vhodné surové krmivo). Pritom musíte poznať presnú potrebu živín vášho štvornohého priateľa, inak sa môžu objaviť nebezpečné príznaky ich nedostatku. Viac informácií o potrebe živín vášho bulteriéra, ktorá sa môže líšiť v závislosti od pohlavia, hmotnosti, veku a úrovne aktivity, vám poskytne váš chovateľ alebo veterinár. Je tiež dôležité, aby mal pes vždy k dispozícii misku s čerstvou vodou.
Starostlivosť o srsť bulteriéra je jednoduchá a časovo nenáročná. Krátku a hladkú srsť stačí raz týždenne dobre vyčesať. O to viac úsilia a skúseností si vyžaduje výcvik a chov tohto čistokrvného psa. Majitelia bulteriéra potrebujú predovšetkým veľa sebadôvery. Stigma nebezpečného plemena psa tak so sebou nezriedka prináša mnoho ťažkostí. Okrem obmedzení týkajúcich sa chovu a dovozu bulteriérov majitelia musia často bojovať s predsudkami a nepriateľstvom zo strany ostatných ľudí. Majitelia bulteriérov si pravdepodobne budú musieť ešte nejaký čas zvykať na pohŕdavé pohľady, hysterické reakcie alebo problémy s hľadaním ubytovania. Pred kúpou bulteriéra si dobre premyslite, či takéto reakcie zvládnete. Bulteriér určite nie je vhodným plemenom pre neistých a neskúsených majiteľov psov. Nielen ostatní ľudia, ale aj váš bulteriér bude nemilosrdne zneužívať vašu neistotu. Ich silná povaha je dôvodom, že tieto psy, pokiaľ nie sú dôsledne vedené svojim majiteľom, rýchlo samy prevezmú vedenie. Dokonca aj šteniatka sú veľmi silné a v nesprávnych rukách sa u nich môže vyvinúť nebezpečné správanie. Bulteriéry majú od prírody silný ochranársky inštinkt a dostatok odvahy a húževnatosti, aby ho v prípade núdzovej situácie uplatnili. Preto bezpodmienečne potrebujú včasnú a dôslednú výchovu, aby dokázali vyvážene a disciplinovane dôverovať a poslúchať vedenie svojho pána. Dobre vychované a včas socializované bulteriéry sú mimoriadne príjemné rodinné psy, ktoré sú sebavedomé, ale mimoriadne citlivé, verné a priateľské voči svojim ľuďom. Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu vášho psa. Veď atletický Angličan potrebuje dostatok pohybu a aktivít - ale aj dostatok pozornosti.
Bulteriér so svojou vajcovitou hlavou, krivým nosom a štrbinovými očami nezodpovedá práve bežnému ideálu krásy psov. Milovníci tohto plemena však na svojich bulteriéroch pravdepodobne oceňujú práve tieto zvláštnosti vzhľadu. Jeho “downface” (odlišná línia hlavy) jednoducho patrí k dnešnému vzhľadu plemena. Za takzvaný “rímsky nos” vďačíme chovateľskému úsiliu Raymonda Oppenheimera a jeho chovateľskej stanice Ormandy. Malé, tenké uši sú na hlave umiestnené blízko seba a sú pevne vztýčené. Celkovo sa vzhľad bulteriéra v priebehu jeho chovateľskej histórie výrazne zmenil. V štandarde plemena prešla zmenami nielen hlava, ale aj veľkosť a farba srsti psov. Kým na začiatku chovu sa bulteriéry chovali v rôznych veľkostiach, dnes sa bulteriéry s výškou v kohútiku do 35,5 cm považujú za samostatné plemeno „Miniatúrny bulteriér“ (FCI- štandard číslo 359). Výška v kohútiku “veľkého brata” je zvyčajne 40 až 55 cm. Zvláštnosťou tohto plemena je však to, že v štandarde plemena nie sú uvedené žiadne obmedzenia týkajúce sa výšky alebo hmotnosti, ako je to obvyklé u iných plemien psov. Jedinou požiadavkou v tomto smere je, že veľkosť musí byť v súlade s hmotnosťou. Silne stavaný, svalnatý pes by mal mať vyváženú stavbu tela s maximom svalovej hmoty, čo samozrejme neznamená, že by mal mať maximálnu hmotnosť. Obratnosť a rýchlosť sú charakteristickými znakmi bulteriérov už od začiatku ich chovu. Hoci sa toto anglické plemeno psov pôvodne chovalo len v čisto bielej farbe, Britský kynologický klub od roku 1933 uznáva aj farebné bulteriéry. Tieto vznikli krížením so stafordšírskymi bulteriérmi na začiatku 20. storočia. Hoci sa spočiatku chovali oddelene, od roku 1950 sú povolené kríženia bielych psov s farebnými psami tohto plemena. Bulteriéry sa dnes vyskytujú v čiernej, žíhanej, červenej, svetlogaštanovej a trikolor. Príslušná farba pritom musí prevládať. Škvrny na hlave sú však akceptované. Modrá farba nie je v štandarde plemena povolená. Mierne lesklá srsť bulteriéra je krátka, hladká a drsná na dotyk. Niektorí zástupcovia tohto plemena získavajú v zime hrejivú mäkkú podsadu.
Pri opisovaní štandardy plemena bullterrier, je dôležitý ich vzhľad. Bullterrier je známy svojou silnou postavou. Bullterrieri sú silní a muskulatívni. Ich hmotnosť sa pohybuje od 22 do 38 kilogramov. Podľa štandardov majú byť kompaktní a energickí. Vzhľad bullterriera môže byť rôznorodý. Existuje veľa prijateľných farieb. Važné je, aby mali krátku, lesklú srť. Tá by mala byť hladká na dotyk.