Slovenský kopov: Národný poľovný pes s bohatou históriou

Slovenský kopov je jediné národné poľovné plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu.

K vyšľachteniu slovenského kopova viedla potreba plemena vhodného na lov v slovenskom lesnom prostredí. Dnešné postavenie získal vďaka svojim vlastnostiam, ktoré z neho robia dokonalé pracovné poľovné plemeno.

Pôvod a história

Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov, ktoré žili na našom území. Vývoj tohto plemena prebiehal v našich podmienkach a musel prejsť dostatočne dlhý čas, aby sa práve takto vyformoval.

V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti: hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli iba druhoradé vlastnosti.

Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. - 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami. Pod vedením slovenského kynológa Kolomana Slimáka sa v roku 1936 v Banskej Bystrici uskutočnil zvod kopovov, v ktorom sa vybrali vhodné jedince pre ďalší kontrolovaný chov a určili chovný plán. Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. Už vtedy bol vypracovaný štandard len málo sa líšiaci od dnešného.

Počas 70 rokov šľachtenia museli chovatelia prekonať množstvo prekážok. Nezabránili im však dosiahnuť úspechy, aké v začiatkoch azda ani nepredpokladali. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno, ktoré sa stane pre poľovníka nenahraditeľným pomocníkom. Dnes je im slovenský kopov dostatočnou odmenou. Bolo nepochybne šťastným rozhodnutím začať s jeho šľachtením. Samotná príprava projektu stála veľa času, odriekania, presviedčania, ale aj finančných prostriedkov. Čas ukázal, že slovenský kopov je pes, ktorý si zaslúži pozornosť a ani oficiálne schválenie v FCI (v roku 1963) mu neprinieslo toľko uznaní ako jeho výkon, ktorým neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy.

Vzhľad

Slovenský kopov je ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Výška súk v kohútiku je 40-45 cm, psov 45-50 cm. Je to odvážny, temperamentný pes, dostatočne silný, prispôsobený pre vnikanie do lesných húštín.

• Nos: Vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený.
• Lebka: Mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky. Badateľná čelná ryha s hmatateľným tylovým výstupkom. Čelový sklon asi 45 stupňov.
• Oči: Prezrádzajú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľovitého tvaru.
• Plece a rameno: Kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110 stupňov.
• Hrudník: Široký, dobre vyplnený. Hrudník stredne hlboký, mierne široký a dlhý. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené.
• Chrbát: Rovný, stredne dlhý.
• Bedrá: Kratšie, dostatočne široké, pevné, svalnaté.
• Brucho a slabiny: Mierne vtiahnuté.
• Srsť: 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte a chvoste dlhšia.
• Sfarbenie: Vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku.

Charakteristika a využitie

Slovenský kopov je živý, temperamentný, dobre ovládateľný pes s vynikajúcim čuchom, mimoriadne ostrý, hlasitý na stope a veľmi vytrvalý. Povestná je jeho vynikajúca orientačná schopnosť, nezablúdi ani v neznámom prostredí v najťažších horských revíroch.

Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu. Vyniká smelosťou a vytrvalosťou. Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Ako durič pracuje na veľkom priestore. So záujmom hlasito sleduje aj stopy inej zveri ( jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky...). Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín.

Je to inteligentné plemeno, ktoré sa vyznačuje výborným čuchom, vytrvalosťou, dominuje svojou povahou a vynikajúcou odvahou. Všeobecne je považovaný za všestranného psa, ktorý si nachádza uplatnenie aj ako stopár s dobrým nosom pri dohľadávaní zveri.

Slovenský kopov si získal priazeň a obľubu širokej poľovníckej verejnosti nielen v domovskej krajine, ale aj v zahraničí.

Slovenský kopov ako člen rodiny

Napriek svojim poľovným vlastnostiam je slovenský kopov často označovaný ako pes vhodný aj do rodiny. Miluje deti a dokáže im tolerovať rôzne hry. Zároveň je láskavý a priateľský k svojim majiteľom.

Jeho schopnosť oddychovať a hospodáriť s energiou je ďalšou cennou vlastnosťou. Po výkone pokojne oddychuje, čo mu umožňuje žiť aj vo veľkých mestách.

Výcvik

Zvládnutie ohnivého temperamentu slovenského kopova vyžaduje dôsledný výcvik a pevnú ruku. Človek je pre psa vodcom a musí vytvárať dojem najdôležitejšieho subjektu. Základom úspešného výcviku je dokonale spoznať svojho psa po všetkých stránkach.

Vzhľadom na všestranné využitie slovenského kopova je potrebné dôkladne poznať revír, zastúpenie zveri a spôsoby lovu. Pes predstavuje nenahraditeľného spoločníka a pomocníka pre poľovníka.

Výcvik sa zameriava predovšetkým na prácu na stopách diviačej zveri. Používajú sa metódy, ktoré psa učia sledovať stopu, rozlišovať ju od inej zveri a pracovať na nej hlasito a vytrvalo.

Dôležitou súčasťou výcviku je aj práca na pofarbenej stope a dohľadávanie postrelenej zveri. Slovenský kopov sa musí naučiť pracovať sústredene, aby bol prakticky využiteľný.

Pri výcviku je potrebné dbať na bezpečnosť psa, najmä pri prvých stretnutiach so zverou. Skúsení chovatelia odporúčajú postupne zapájať mladé psy do práce so staršími, skúsenými jedincami.

tags: #slovensky #kopov #na #love