Máme vyše 100 rokov…História chaty vo Veľkej Studenej doline začala s postavením útulne pre turistov a poľovníkov v roku 1907. Avšak už dávno pred tým dolinu navštevovali pytliaci a lovci kamzíkov a svišťov. Od roku 1983 bola chata pre rozsiahlu rekonštrukciu mimo prevádzky a úplne vynovenú ju znovu otvorili 8. novembra 1986. V noci 14. júna 1998, sa od prehriateho komína chytila strecha a napriek všetkej snahe personálu o záchranu chaty, úplne zhorela. Zásluhou mnohých sa chatu podarilo znovu postaviť a sprevádzkovať už za dva roky. Slávnostne ju otvorili 20. 8.
Pes je začlenený do skupiny príbuzných zvierat, v ktorej sú vlky, kojoty, šakaly a divo loviace psy. Pes patrí k najstarším, ale aj najvšestrannejším domácim zvieratám. Ľudia vyšľachtili viac ako 400 rôznych plemien psa. Pes patrí do skupiny šeliem, ktoré lovia vo svorkách. Zdomácneného psa nazývame canis familiaris. Existujú a skúmajú sa rôzne teórie o vývoji psa. Jedna z týchto teórií považuje za priameho predka psa vlka, líšku a šakala. Dávny predok nielen psa, ale aj medveďov, lasíc, hyen a mačiek. Chodil po štyroch prstoch a piaty sa zredukoval na pazúr. Mal bližšie k psovi než k akémukoľvek poddruhu vlka. bol predchodca vlka.
Historické korene psa v kultúrach
V rannom oligocéne, pred asi 35 miliónmi rokov, z miacisa vzniklo 40 rôznych dávnych druhov primitívnych psovitých šeliem, ktoré sa podobali na medvede, iné sa podobali na hyeny a najzaujímavejšia boli psovitá šelma podobná mačke. Už vtedy vznikli aj zvieratá podobné dnešnému psovi a tieto jediné boli predurčené na to, aby prežili. V rannom miocéne, t.j. asi pred 20 miliónmi rokov už existoval pes vzdialene podobný dnešnému. Nazýval sa mesocyon. Z neskoršieho miocénu, pred 10-15 miliónmi rokov, sa našli skameneliny tormactusa. Prvý skutočný canis sa objavil pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov.
Pes bol v rozličných kultúrach považovaný odlišne. V jednej kultúre ho zabíjali a v druhej kultúre ho uctievali. Bol uctievaný ako nosič ohňa a uctievali ho hlavne africké kmene. Egypťania, Inkovia, Iránci alebo Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egypťania povyšovali smrť nad všetko ostatné, a preto pre psa to znamenalo veľké ocenenie. Egypťania mali boha Anubisa, ktorý mal psiu hlavu a ľudské telo. Egypťania si psov natoľko vážili že keď nejaký pes zomrel zabalzamovali ho a pochovali ho na zvláštne pohrebisko.
Egypte a Mezopotámia - kult psov v praxi
Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame zobrazených stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Na bojových scénach nachádzame molosoidných psov, ktorý prenikli do Egypta z Mezopotámie. Rozšíril sa v egyptských domácnostiach chov psov podobných dnešnému jazvečíkom. Predchodcu dnešného Basenjiho, ktorý sa využíval pri love, a takisto aj ako spoločník, no niekedy sa používal ako požierač zostatkov a výkalov.
Patrónkou psou v Mezopotámií bola bohyňa Gula. Z vďačnosti jej ľudia nosili vymodelovaných psov z hliny. Mezopotámci odchovali robustné plemená podobné dnešným mastifom. Využívali ich pri love levov - obľúbenej kráľovskej zábave -, no rovnako aj na vojenských výpravách. Slávny reliéf z Ninive zobrazuje kráľa Aššurbanipala, ako jeho psi zúrivo obtáčajú leva. Psi slúžili na lov levov a divých svíň, či ako bojové psy.
Podoba psov a ich význam v spoločnosti
Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver.
Gréci si psov tiež cenili. Chovali v svätyniach boha Asklepia posvätné jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorých. Lovec Oriona mal dvoch psov - Procyona a Síria. Sírius dal dokonca svoje meno najjasnejšej hviezde na oblohe. Grécky boh podsvätia Cerberus mal 3 psie hlavy. Ikarios vlastnil psa menom Maira, ktorý doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu. Gréci chovali predovšetkým veľké psy na boj a malé psy pre potešenie. Vyskytovali sa tiež lovecké psy privezené z Egypta a Ázie, Gréci ich však cielene nechovali.
Chov psov v dnešnom ponímaní zaviedli až v Rimania. Na šírich pláňach používali Gréci k stráženiu stád oviec pred vlkmi predchodcov dnešných pastierskych psov. Rimania boli zrejme prvými, čo sa zaoberali systematickým chovom psa - plemenitbou. Vlastniť psa bolo rovnako módne ako vlastiť otroka. Medzi obľúbené plemená patrili najmä väčšie psy, ktoré slúžili ako strážcovia dvora a majetku, o čom svedčia aj varovné nápisy, ktoré archeológovia objavili v Pompejách. Staroveký Rím bol nielen mestom zápasov gladiátorov, ale aj mestom psích zápasov, ktoré patrili k obľúbeným kratochvíľam jeho obyvateľov. Chov psov v Ríme sa preto špecializoval najmä na plemená vhodné pre psie zápasy. Svoje zastúpenie však našli aj lovecké a spoločenské plemená. Egypťania podobne ako Inkovia, Iránci či Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Pre psa to znamenalo veľké ocenenie, pretože Egypťania povyšovali kult smrti nad všetko ostatné. Ich boh Anubis mal ľudské telo a psiu hlavu. Egypťania si psov ctili natoľko, že keď pes zomrel, zabalzamovali ho a uložili jeho pozostatky na zvláštne pohrebisko.
Najrôšnejším chovom v starovekom Egypte však bol zrejme predchodca dnešného basenjiho, ktorý našiel široké využitie - používali ho ako pri love, tak aj ako spoločníka. Akadská bohyňa Gula bola patrónkou psov v Mezopotámii. Ľudia jej z vďačnosti nosili psov vymodelovaných z hliny. Na ranosumerských pečatiach sú často zobrazené psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom, ktoré sa v Mezopotámii objavili o niekoľko neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, či ako bojové psy. Na neskorších akadských pečatiach sú tieto psy najčastejšie zobrazované ako pastierske psy.
Moderné súvislosti a motivácia pre čitateľa
Asi pred 1000 rokov pr. Kr. došlo v Mezopotámii k primiešaniu krvi tibetských dogovitých psov do miestnych molosoidných plemien. Tieto psy sa vyznačovali nízkym prahom agresivity a používali ich ako vojnové psy. Okrem historických súvislostí sa v texte objavujú aj úryvky z filmových scenárov a moderných príbehov o psíkoch, ktoré odrážajú puto medzi človekom a jeho najlepším priateľom. Mariňák vo výslužbe Jackson Briggs dostane úlohu, ktorá sa zdá byť najťažšou v celej jeho vojenskej kariére. Má doviesť sučku belgického ovčiaka Lulu na pohreb jej bývalého psovoda. Arogantný, ľahkovážny frajer a svojhlavá psia dáma proti svojej vôli spolu vyrážajú na dlhú cestu autom po tichomorskom pobreží. Spočiatku sa navzájom nemôžu vystáť a okrem toho je pes často ešte o krok vpred pred svojim novým "pánom". Dokáže zdemolovať auto, prekaziť nádejné rande aj utiecť v najnevhodnejšej možnej chvíli. Po sérii trapasov sa však z nich začína stávať tím. Briggs postupne zisťuje, čo všetko Lulu vo vojne zažila a čo má rada, Lulu si zase uvedomí, že by z toho otravného chlapa raz predsa len mohol byť solídne vychovaný a dobre vycvičený človek. Bol totiž priamo inšpirovaný podobnou cestou, na ktorú vzal svojho umierajúceho psa, keď sa vydal na niekoľkodňový výlet autom do neznáma, aby si spolu užili posledný čas. Puto a spojenie naozaj tvrdých a drsných vojakov v skutočnej vojne s ich psami je jedinečné a naozaj mi vháňa slzy do očí.
Pes ako legenda sa tak stáva mostom medzi históriou a súčasnosťou. Z tradičných úloh psa ako strážcu, lovca a spoločníka sa formuje moderný obraz psa ako partnera v osobnom aj spoločenskom živote, kde ľudský a zvierací svet prežívajú spolu v rámci spoločných príbehov a dobrodružstiev.
Praktické doplnenia a dáta
- Viac ako 400 rôznych plemien psa v súčasnosti.
- Príbeh chaty vo Veľkej Studenej doline ilustruje odolnosť a rekonštrukcie po požiari.
- Historické kultúrne vzťahy psov k rôznym civilizáciám - Egypt, Mezopotámia, Grécko, Rím.
V prípade potreby môžete do článku doplniť tabuľku s dátami o časovej osi rozvoja psov a významných plemien, ktorá by sumarizovala hlavné body textu a zjednodušila orientáciu čitateľa.
tags: #pes #roman #zo #zbojnickej #chaty