Pes je zviera s veľmi bohatou škálou emócií a reakcií. zvládnuť mimoriadne hlučného, hyperaktívného alebo agresívneho psa? rôznu povahu, úroveň agresie alebo rozrušenia. dni a takmer vôbec neštekajú. všetko a na všetkých. strachu - zo samoty, búrky alebo iných psov. správaním, je potrebné nájsť zdroj a dôvod takéhoto správania. ťažká. strážny tvrdohlavo šteká na každého okoloidúceho. dôležité uvedomiť si jeho vzorové správanie a temperament. je veľmi ťažké zmeniť. Pes už od šteňaťa veľa šteká? temperament. môžeme ovplyvniť. konkrétnu diagnózu.
Pes môže byť agresívny z niekoľkých dôvodov. reakcia. ľuďom, našou prvou a najdôležitejšou úlohou je zaistiť im bezpečie! prechádzke. správanie psa. Druhým dôležitým krokom je kontakt s psím behavioristom. plemien, ktoré sú považované za agresívne. zviera alebo človeka? nepomôžu a dávajte si pozor, aby vás pes tiež nezranil. alebo obrannom nastavení môže pohrýzť aj svojho majiteľa. to tiež nie je najľahšia úloha. snažiť medzi nich postaviť ani nášho psa brať na ruky. nemá šancu sa brániť ani utiecť. možnosťou by bolo vymeniť ho za mačku - a bohužiaľ je na tom veľa pravdy. štekajú, pretože sú to psy a niekedy musíte túto skutočnosť akceptovať. menší, tým je hlasnejší, ale samozrejme tu neplatia žiadne tvrdé pravidlá. Pes doma neustále šteká? Možno sa nudí? starať sa o jeho aktivitu - fyzickú aj psychickú. samozrejme ideálne dlhé prechádzky a psie športy. osvedčia všetky hry pre psov. môže byť poriadnym problémom. Ako sa s tým vysporiadať? ignorujte psa a požiadajte hostí, aby to robili už od prahu. so psom ho len povzbudí. pobyt v pelechu v momente, keď niekto vojde do domu. Ako to urobiť? maškrtou. zavoláme psa do pelechu a dáme mu maškrtu. školenia podporili priatelia a nejaký čas robili „tréningové“ návštevy. neoplatilo opúšťať pelech. veľký balík obľúbených pochúťok. niekedy dokonca nemožná. Čo treba urobiť? podnetov. Môžete zapnúť rádio a umiestniť pelech v kúpeľni. aj obľúbené hračky a maškrty, na ktoré sa bude môcť pes zamerať. odporučiť vhodné sedatíva pre nášho psa. potrebné - t.j. k lekárovi - a kruh je uzavretý. šteniatku ukázať, že jazda autom môže byť začiatkom nádhernej prechádzky. na krátke, príjemné výlety - nevyhnutne vybavené maškrtami. vyprázdniť, napiť vody a pokojne nadýchnuť.
Práve ste do svojho domova privítali roztomilé šteňa. Avšak po pár dňoch či týždňoch sa ukazuje, že namiesto láskyplnej chlpatej guličky na maznanie máte doma krvilačného T-Rexa. Šteňa hryzie. Všetko a všetky. Najradšej má nechránené časti vášho tela. Hryzie do rúk, do nôh a vám každým dňom pribúdajú krvavé šrámy po tele. Je vám tento scenár povedomý? Máme pre vás dobrú správu. Šteňatá majú vrodený inštinkt hrýzť. Keď sa pozriete na skupinu malých šteniat, všimnete si, že sa neustále obhrýzajú a rôzne merajú svoje sily. Pre šteňatá môže byť hryzenie spôsobom objavovania sveta, ale významov môže mať viac. Vo väčšine prípadov sa jedná o správanie, ktoré s vekom a výchovou postupne odznieva. Pre psa je hryzenie prirodzená potreba, ktorú je nutné sýtiť aj v dospelosti. Rastúce zúbky môžu chlpáčovi spôsobiť nepríjemný diskomfort až bolesť. Psík tak hľadá úľavu a začne hrýzť. A práve hryzenie šteniatkom pomáha uľaviť od týchto nepríjemných pocitov. Preto je dôležité mu pre toto obdobie zabezpečiť dostatok bezpečných hračiek na hryzenie, aby mu naše ruky a nohy prišli o niečo menej atraktívne.
"Do čoho by som tak uhryzol?" Šteňatá sú plné energie a zvedavosti. Práve hryzenie môže byť spôsobom, ako si vybiť prebytočnú energiu alebo si skrátiť nudné chvíle. Keďže ale malé šteniatko ešte nemôžete unaviť poriadnou túrou, behaním za bicyklom, či inou náročnou fyzickou aktivitou, zapojte do spoločného času aj mentálnu stimuláciu napr. Šteňa hryzie do rúk, do nôh, do nábytku - do všetkého, do čoho rozhodne nechcete, aby hrýzlo. V interakcii s vašim psíkom buďte vždy o krok pred ním. Už si na vás zase brúsi svoje zúbky? Ešte než sa do vás pustí, ponúknite mu jeho obľúbenú hryzaciu hračku a venujte spoločnej hre pár minút. Hračku môžete tiež vymeniť napr. Nepoužívajte výrazy typu NIE! Psík tomu nerozumie. Namiesto toho ho vystavte do situácie, ktorá je pre neho ľahko čitateľná. Pomôžte mu presmerovať jeho záujem na prijateľný hryzací objekt. Pokiaľ šteňa prestane hrýzť do vás či iného nežiaduceho objektu a začne sa správať tak, ako si prajete, odmeňte ho maškrtou alebo slovnou pochvalou. Ideálne maškrty na tento účel sú napr. Yoggies výcvikové hovädzie, ktoré majú ideálnu veľkosť ako odmena. Šteňa vás začne hrýzť. Skúste sa v tej chvíli zachovať pokojne a ignorovať ho. Niekedy môže byť jeho cieľom získať vašu pozornosť. Nedajte mu ju. Pokiaľ váš psík už vie základné povely "Ku mne", "Sadni" atď. môžete jeho energiu nasmerovať k upevňovaniu týchto povelov. Za každý dobre odvedený povel psíka náležite pochváľte či odmeňte. Vyskúšajte všetko, čo je spomenuté vyššie.
Vrčanie je len ďalší spôsob komunikácie. Identifikujte, v akej situácii vaše šteňa vrčí. Vo väčšine prípadov to neveští nič zlovestného. Šteňa vám môže len hovoriť, že mu niečo vadí, bráni si hračku, je unavené alebo sa jednoducho hrá. Pokiaľ nič z vyššie spomínaného nepomáha a u vášho šteňaťa alebo psa problémy s hryzením pretrvávajú, odporúčame, ako spomíname v predchádzajúcom odseku, konkrétny prípad konzultovať s odborníkom na etický výcvik psov.
Skáče a hryzie váš pes, keď prídete domov? Bujaré vítanie patrí k veciam, nad ktorými sa mnohokrát rozplývame, ale dlhodobo to môže byť nepríjemným problémom. Najlepšie je tomu zabrániť už na začiatku. Až nabudúce prídete z práce, skúste psíka v tomto spôsobe správania nepodporiť. Zostaňte v pokoji a ignorujte jeho správanie, kým sa nezrovná. Fyzický trest, ako je facka, úder na chrbát, môže viesť k vyvolaniu strachu a agresivity. Namiesto toho sa snažte pracovať s pozitívnym posilňovaním a odmeňovaním za správne správanie viď. Psy sú vnímaví na vašu intonáciu a zvuky. Pokiaľ pes uhryzne, môžete vydať zvukovú výstrahu, ako je "au", "nie" alebo iný signál, ktorý vám vyhovuje. Tým mu naznačíte, že jeho správanie nie je prijateľné.
Hryzenie u šteniat je bežným javom, ktorý je možné pomocou trpezlivosti a vhodných metód úspešne riešiť. Dôležité je chápať, prečo šteňa hryzie a adekvátne reagovať na jeho potreby a signály. Snažte sa využiť pozitívne posilňovanie a predovšetkým sa snažte netrestať psa fyzicky. Hryzenie aj skákanie môže byť spôsobené nedostatočnou výchovou psa. Váhate ktorú maškrtu zvoliť? Čo ale robiť, keď ich správanie presiahne určité vymedzené hranice? Treba ich trestať a v akých prípadoch?
Prejavuje sa u šteňaťa tak, že kedykoľvek sa k nemu priblíži človek, šteňa začne močiť. Nezamieňajte si to so zlými hygienickými návykmi. Toto správanie vzniká z bojazlivosti a neistoty, takže trest by situáciu ešte zhoršil. Ako to vyriešiť: Snažte sa prichádzať ku šteňaťu pomaly, prípadne sa znížte, aby ste v jeho očiach nepôsobili ako taký obor. Vľúdne a pokojne naň pritom hovorte, ponúknite mu maškrtu. Nech vie, že sa vás nemusí obávať.
Je spôsobené ešte nie celkom vyvinutými ovládacími mechanizmami. Ako to vyriešiť: Nevšímajte si toho. Problém zmizne sám od seba, akonáhle ovládacie mechanizmy v tele psíka úplne dozrejú.
Najčastejšie sa objavuje po odbere šteňaťa od sučky alebo aj po zmene pôvodného majiteľa. Prejavuje sa najvýraznejšie pred spaním. Nevysvetľujte si to ako sprievodné prejavy pri prerezávaní zubov alebo ako zlyhanie vášho výcviku k hygienickému konaniu potreby šteňaťa. Zároveň každé svoje konanie starostlivo zvážte. Niektorí psičkári môžu ľahko skĺznuť k rozmaznávaniu a následnej prílišnej fixácii šteňaťa na človeka. Ako to vyriešiť: Buďte trpezliví a stanovte šteňaťu presný rozvrh kŕmenia, venčenia, hrania a odpočinku. Pamätajte, psy majú radi rutinu! A vy by ste mali túto rutinu dodržiavať deň čo deň (nehľadiac na víkendy a sviatky). Tiež urobte všetko preto, aby si šteňa mohlo čo najrýchlejšie zvyknúť na svoj nový domov. Jeho pelech v žiadnom prípade nepremiestňujte.
Častým žuvaním a hryzením sa šteňatá zbavujú bolesti v ďasnách počas prerezávania zúbkov. Ako to vyriešiť: Naučte šteňa, aby sa zabavilo žuvaním a hryzením hračiek pre psov, ktoré sú na to určené. Chlpáči majú často radi pískací hračky - aj keď psičkárkovi možno ich zvuk časom polezie krkom (alebo skôr ušami?). :) Šteňatá sa tiež radi preťahujú. Môžete k tomu použiť povrazové preťahovacie hračky. Netreba si robiť starosti s tým, že by hranie podnecovalo agresivitu.
Najbežnejším prejavom agresivity šteniat je ich útočnosť pri kŕmení. Ako to vyriešiť: Toto je jediná situácia, pri ktorej môžete použiť "trestu". Podajte šteňaťu misku s kŕmením (napríklad granulami alebo konzervou), ale v prípade zlého správania mu misku odoberte. Naopak pri dobrom správaní ho pochváľte vľúdnym slovami a pohladením. Agresivitu rozhodne neprehliadajte ani u malých plemien. Taká čivava je síce malinká, ale o to viac dokáže byť agresívna.
Chcete o šteniatkach vedieť viac? Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie - inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť. Za mňa nájsť dobrého trénera. Ten u koho ste boli zjavne pre vás dobrý nie je. Nerezonuješ s jeho výcvikovými metódami (čo sa ti ani nečudujem 🙂)...Veci, ktoré tu boli poradené (EO, cápanie, zvalenie na zem,...) je hra s ohňom, hlavne pre laika. Týmito spôsobmi vieš psa psychicky zlomiť, vzbudiť v ňom agresívne správanie,...Chňápanie môže byť ako prejavom agresívnejšieho správania, tak aj napr. prejavom "len" frustrácie. Správny odborník by vám mal vedieť aj riadne vysvetliť prečo sa to dané správanie deje u vás a čo vám tým pes "hovorí". Z toho čo píšeš nemám pocit, že by daný výcvikár vám situáciu riadne ozrejmil.V každom prípade pusť váš pes neovláda. To, že pes nejaký povel pozná neznamená, že ho aj skutočne na 100% ovláda. Nemyslím to v zlom, len na ozrejmenie, že aj na tom treba zamakať. Napr. nám trvalo tiež dlho kým povel "pusť" bol tak spoľahlivý, že pustila čokoľvek (aj to najlákavejšie) z papuľe, a pritom povel "pusť" poznala ešte pred dovŕšením 3 mesiacov...Súhlasím, že pozitívnym tréningom dosiahne človek viac. Okrem iného si tak vybuduje aj dôveru a dobrý vzťah so psom.Zamakať na tom púšťaní, zamakať na celkovom vzťahu, dôvere, rešpekte, viac pochopiť prejavy psa, byť dôsledný... Naučiť psa, že vaša ruka dáva a neberie - kŕmiť z ruky, trénovať a odmeňovať z ruky, aj do misky je lepšie pridávať, a nie misku brať...A mne celkom na psov zaberá aj obyčajné "sadni" (ktoré musí byť ale naozaj naučené, upevnené).. Pokojne by som aj v tej situácii, kedy pes začne chňápať, vyvádzať, dala povel "sadni" (aj tak je vždy fajn k zákazovému povelu dať aj povel čo má spraviť).. Sebavedomý postoj tela, sebavedomé "sadni", sadnutím by sa mal skľudniť, kľudne aj chvíľu počkať a nechať ho v sede, a následne pochvala (ideálne marker - nastaviť zrozumiteľnú jasnú komunikáciu je tiež ďalší kľúč k lepšiemu vzťahu a aj k spoľahlivému psovi) odmena, uvoľnenie z pozície a fungujeme ďalej...Držím palce.
Zaujímalo vás niekedy, prečo je váš pes agresívny? Náš článok vám ponúkne osvedčené metódy, ako agresivitu upokojiť. Zameriame sa na strachovú a majetnícku agresivitu a ukážeme, ako Bachove kvapky a správna socializácia môžu pomôcť. Tento text je určený všetkým, ktorí chcú pre svojich štvornohých priateľov zaistiť pokojnejší život.
Strachová agresivita u psov môže byť výsledkom negatívnych skúseností alebo nedostatočnej socializácie. Psy s touto agresivitou sa môžu správať útočne, pokiaľ sa cítia ohrození. Majetnícka agresivita sa prejavuje, keď psy silne bránia to, čo považujú za svoje. Tento typ agresivity môže prameniť z obavy straty zdroja. Osvedčený postup : Naučte psa, že zdieľanie je výhodné. Pochopenie, že zdieľanie môže byť pre psa výhodné, je prvým krokom k riešeniu majetníckej agresivity.
Agresivita z frustrácie je u psov bežná, keď sú dlhodobo izolovaní alebo obmedzení na malom priestore. Poskytovanie dostatočného vyžitia je základom pre minimalizáciu tejto agresivity. Praktická rada : Včleňte do rutiny psa cvičenie, ktoré zamestnáva jeho myseľ aj telo. Osvedčený postup : Naučte psa, ako sa vyrovnať s frustráciou.
Pri práci s agresívnym psom je prioritou ochrana všetkých zúčastnených. Používanie bezpečnostných pomôcok ako náhubkov a dlhých vodítok je kľúčové. Tip pre bezpečnosť : Vždy pozorujte a interpretujte psiu reč tela.
Vytvorenie dôvery a rešpektu medzi psom a jeho majiteľom je zásadné. Je dôležité zachovávať konzistentný a trpezlivý prístup. Stanovenie jasných hraníc, pričom pes je odmeňovaný za pokojné správanie, je kľúčové. Tip : Vždy odmeňujte psa za pokojné správanie, či už pohladením alebo maškrtou. Postupné budovanie vzťahu založeného na vzájomnej dôvere a pochopení umožňuje psom cítiť sa bezpečne. To vedie k zníženiu pravdepodobnosti agresívneho správania.
Odvrátenie pozornosti psa od agresívneho správania a presmerovania jeho energie na pozitívne, konštruktívne činnosti je efektívnou stratégiou. Zahrnúť môžete hry, ktoré stimulujú myseľ psa, alebo fyzickej aktivity ako aportovanie. Praktická rada : Majte pripravený rad atraktívnych aktivít, ktoré sú pre psa zábavné a zároveň bezpečné. Používanie tejto metódy nielen v akútnych situáciach ale aj ako súčasť pravidelného tréningu môže viesť k dlhodobému zníženiu agresívneho správania.
Rozpoznanie a používanie upokojujúcich signálov, ako je odvrátenie pohľadu, lízanie nosa, zívanie alebo pomalé žmurkanie, môže výrazne prispieť k upokojeniu napätej situácie medzi psom a jeho majiteľom. Je dôležité, aby majitelia psov boli schopní rozpoznať a správne interpretovať psiu reč tela.
Bachove kvapky, založené na princípe využitia energetických esencií z kvetov divokých rastlín a stromov, predstavujú formu alternatívnej medicíny zameranú na harmonizáciu psychického stavu. Využitie Bachových kvapiek u psov môže byť cenným nástrojom pre majiteľov, ktorí hľadajú prirodzené metódy na upokojenie svojho agresívneho psa. Pri výbere Bachových kvapiek pre vášho psa je nevyhnutné zamerať sa na esencie, ktoré najlepšie zodpovedajú jeho emocionálnym potrebám. Tip pre majiteľa : Začnite s nižším počtom kvapiek a postupne zvyšujte dávkovanie, kým neuvidíte upokojenie vášho psa.
Socializácia a výchova od mladosti sú zásadné pre prevenciu agresivity u psov. Praktická rada pre majiteľov : Začnite s socializáciou a výchovou čo najskôr. Výchova a socializácia by mali byť procesom plným lásky a trpezlivosti. Každé šteňa je unikátne a môže vyžadovať prispôsobený prístup.
Aby sme predišli agresivite u psov, je zásadné zamerať sa na pravidelný tréning a mentálnu stimuláciu. Nuda a nedostatok stimulácie môžu viesť k deštruktívnemu alebo agresívnemu správaniu. Preto je dôležité, aby majitelia psov našli ten správny mix aktivít, ktoré udržia ich psa fyzicky aj mentálne stimulovaného. Praktická rada : Začnite s jednoduchými hračkami a postupne prechádzajte k zložitejším úlohám, aby ste psa neprestimulovali.
V našej ceste k pochopeniu, ako upokojiť agresívneho psa, sme objavili silu dôvery a tréningu. Bachove kvapky a esencie ponúkajú šetrnú cestu na zmiernenie agresie. Tieto poznania nielen podporujú harmonický vzťah medzi človekom a psom, ale taktiež otvárajú dvere k šťastnejšiemu spolužitiu.
Bežne sa akceptuje teória, že šteňatá, ktoré kontrolujú silu svojho hryzu pri hre, potláčajú aj uhryznutie pri reálnej príležitosti uhryznúť, ku ktorej môže počas ich života prísť. Takže čo určuje, ako silno by malo šteňa hrýzť? Genetika - ako u väčšiny typov správania, je veľká pravdepodobnosť, že sila tlaku, ktorú pes pri stisku zubov vyvinie, je čiastočne spôsobená genetickou predispozíciou. Ale nezúfajte, aj napriek geneticky zakorenenému silnému hryzeniu je možne zmeniť u šteniatka silu tohto stisku na jemnejší. Skorá skúsenosť - v prvých týždňoch života sa šteňa učí, ako a prečo kontrolovať silu svojich zubov. Ak hryzie príliš silno počas kojenia, matka jednoducho vstane a odíde aj s mliečnym barom. Z behaviorálneho pohľadu by sme to nazývali negatívnym trestom - jeho správanie zapríčinilo, že dobrá vec (mamina s mliekom) odišla preč, alebo ak hryzie silno počas hry, jeho súrodenci radšej ukončia hru s ním. Stres alebo vzrušenie - stres alebo vzrušenie spôsobujú napätie a toto napätie sa môže často preniesť až do tlamy. Dokonca aj pokojný pes s jemným skusom môže zvýšiť intenzitu hryzu, keď je v strese (môžete to tiež pocítiť, keď mu idete dať pamlsok).
1. Odstráňte: Keď vaše šteňa hryzie silno a spôsobí vám bolesť, povedzte "Au", vytiahnite ruku/nohu z jeho papuľky a zamerajte svoju pozornosť preč od šťeňaťa na niekoľko sekúnd. Používate negatívny trest, rovnako ako jeho mama a súrodenci.
2. Opakujte: Šteňatá ako aj dospelé psy sa učia prostredníctvom opakovania. Zaberie to čas a veľa opakovaní kroku 1, aby sa vaše šteňa naučilo kontrolovať silu svojho zhryzu. Šteňatá majú silnú potrebu hrýzť a žuť. Takže "Au a odstrániť" začnite používať iba v prípade, že hryzie tak silno, že Vám blíži. Jemnejšie uhryznutia sú na šteňací vek akceptovateľné. Ak by ste sa snažili zastaviť všetky jeho pokusy o uhryznutie, mohlo by vás to oboch frustrovať. Keď dobrovoľne povolí silu uhryznutia - dosť na to, že vás to už nebolí, môžete začať s "Au a odstrániť" aj na slabšie hryzenia pred tým, než hryzenie odstránite úplne.
3. Posilňujte: Ako všetky psy (a ľudia), aj vaše šteňa berie ako dobrú vec potulovať sa okolo. Toto funguje obzvlášť dobre, ak odmeníte psíka vašou pozornosťou v prípade, že hryzie slabo. Funguje to ešte lepšie, ak použijete kliker alebo slovné označenie "áno / šikovný".
4. Presmerujte: Je to vždy dobrý nápad mať po ruke plyšovú alebo inú hračku, ktorou zamestnáte zuby šteňaťa, keď prejde na hryzenie. Ak viete, že má veľa energie a hryzie vytrvalo a silno, obklopte sa hračkami a ponúknite mu ich namiesto svojich rúk. Ak už sa dotkol vašich rúk alebo pracujete na kroku 2.
Počas rokov som bola zdesená z množstva rôznych taktík, ktoré som videla a počula ako návrhy od ľudí, ako modifikovať správanie šteňaťa. 1. Alfa rola. Nerobte to. 2. Držať mu zavreté ústa, tlačiť rukou na krk, stláčať peru medzi zuby, aby sa hrýzol sám, či hrýzť ho späť .. to všetko je zlý nápad. Ktoré šteňa nebude bojovať a snažiť sa vymaniť či skákať? A k tomu všetkému dávate šteňaťu zlú asociáciu s vašou rukou blízko jeho tváre, čo vám nebude veľmi nápomocné pri česaní, umývaní jeho zubov, prehliadke úst atď .. 3. Vysoký jakot. Toto jedno vás možno prekvapuje. Je to iné ako predchádzajúce body a tréneri to často odporúčajú. Takáto teória je, že jakot vysokým tónom znie ako šteňa, ktoré má bolesť, čiže komunikujete s Vašim šteňaťom rečou, ktorej rozumie, ale je to omyl myslieť si, že náš pokus hovoriť ako šteňa vysiela tú istú správu ako skutočné šteňa - je to ako snažiť sa hovoriť cudzím jazykom napodobňovaním zvukov, ktoré počujeme, bez toho, aby sme v skutočnosti dané slová poznali. Možno to vyzerá jednoduchšie a rýchlejšie odstrániť hryzenie u šťeňaťa jeho trestaním. Avšak tým ho učíte báť sa vás a byť na vás agresívnym. A keď príde moment, že pes sa bude cítiť nútený k tomu, aby pohrýzol (napr. zo strachu), uhryzne silno namiesto toho, aby ponúkol mierny hryz, ktorý sa mohol v detstve naučiť.
Keď pes vrčí a šteká, škrípe zubami alebo dokonca kuše je to ťažká skúška pre spolužitie ľudí a psov. Ale prečo sú niektorí psi agresívni a iní nie? A čo sa dá urobiť, aby sa zabránilo agresívnemu správaniu? Isté je, že pes sa nerodí agresívny. Je pravda, že niektoré plemená psov majú vrodený väčší ochranný inštinkt a nižšiu prahovú stimulačnú hodnotu než ostatní psi. Ale sotva ktokoľvek z nich kusne bez rozmyslu. Odborníci vo výchove psov sa zhodujú, že každý pes (bez ohľadu na plemeno) sa môže naučiť správať spôsobom odpovedajúcim situácii. Pitbull, rotvajler alebo doberman nie je sám o sebe nebezpečnejší ako zlatý retríver alebo labrador. Príčiny agresívneho správania preto nájdeme skôr v správaní majiteľa než v dedičnosti. Pes nie je zodpovedný za svoje správanie, ale je na majiteľovi, aby mu vysvetlil, čo sa od neho očakáva a ako sa má správať k ostatným zvieratám a ľuďom. To neznamená, že by ste sa mali utápať v sebaobviňovaní. Väčšina majiteľov psov sa nespráva zle zámerne, ale z neistoty, nevedomosti alebo nerozumejú zvieraciemu správaniu. Niekedy za agresívne správanie svojho psa nie ste zodpovední sami, ale niekedy sa pes správa agresívne po traumatických zážitkoch napr. dospelý pes z útulku. Je dôležité, aby ste poznali problém a snažili sa znížiť agresivitu svojho psa. Keď pes ohrozuje okolie alebo dokonca hrozí pokusaním ľudí alebo zvierat, musíte jednať! Existuje veľa odborníkov, ktorí Vás podporia, napr. trénery psov, psí psychológovia alebo terapeuti problémových psov. Nebojte sa túto pomoc využiť. Využiť pomoc nie je zlyhanie alebo známkou slabosti, ale skôr ukazuje na Vašu odvahu a silu prevziať zodpovednosť za svojho psa.
Na vedomí, že agresivita psa je ovplyvnená ľudským správaním, je tiež niečo ukľudňujúceho: rovnako ako nedostatočná alebo chybná výchova podporuje agresívne správanie, tak správny výcvik môže toto nežiadúce správanie odstrániť a pes sa stane priateľským partnerom. Ale čo musíme začať robiť inak, aby sa Váš pes stal rodinným psom? Mali by ste preskúmať príčiny jeho agresívneho správania. Tým sa mu lepšie vyhnete a upravíte zachádzanie s Vaším psom. Psi nie sú agresívni z ničoho nič. Agresivita je vždy vyvolávaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, obvykle hnevom alebo úzkosťou. Ale tiež bolesť, spôsobená chorobou, môže spôsobiť, že pes je citlivý alebo agresívny. Psi sa nestávajú kusajúcou beštiou, pretože sú nahnevaní alebo že cítia potešenie zo zastrašovania ostatných zvierat alebo ľudí. Agresívni psi, sú neistí psi, ktorí sa v určitej situácii cítia v nebezpečí. Príčiny tejto neistoty a neschopnosti zachovať sa podľa situácie, ako už bolo povedané, sú v ľudskom správaní k psovi. Izolovaný chov, nedostatočná socializácia a výcvik rovnako ako nevhodné správanie sú hlavné dôvody agresie psov. Zlé skúsenosti v minulosti, traumatické zážitky alebo chronická bolesť môžu tiež vyvolať hnev alebo strach a tak aj agresiu. V skutočnosti nie je ľahké popísať presné príčiny. Preto je nutné sledovať, kedy pes jedná agresívne. Takže v akých situáciach vrčí a kuše? Pokiaľ nervózne reaguje na prítomnosť blízkeho človeka, môže to znamenať, že má pocit, že ho musí brániť, pretože sa bojí, že by niekto mohol napadnúť jeho kamaráta. V závislosti na príčine sa u psa odlišujú rôzne formy agresie. Rozhodujúcu rolu hraje skúsenosť z tréningu, ktorú si dosiaľ pes so svojím agresívnym správaním urobil. Mohol majiteľ psa pochváliť za jeho agresiu? Samozrejme, len málo majiteľov by vedome odmeňovali svojho psa, keď vrčí alebo dokonca kuše. Vzhľadom k tomu, že psi nepochopia slová, ale len tón svojho pána a pes si pomyslí, že keď bude vrčať alebo štekať, dostane od pána pochvalu.
Pokiaľ ste zistili, ktoré podnety vyvolávajú agresívne správanie Vašeho psa, mali by ste sa im vyhnúť. Agresívne správanie Vašeho psa neberte na ľahkú váhu, pretože v závislosti na jeho sile a veľkosti môže byť pre Vás a Vaše okolie nebezpečné. Pokiaľ je Váš pes v prítomnosti iného psa alebo v nejakom prostredí veľmi rozrušený, snažte sa týmto situáciam vyhnúť. Až vtedy, keď si pes osvojí najdôležitejšie pravidlá poslušnosti, na ktoré sa môžete spoľahnúť, ho môžete postupne pri cielenom tréningu na situácie vyvolávajúce agresiu učiť zvykať si. Pokiaľ je Váš pes veľmi agresívny a pokiaľ sa bojíte alebo si nie ste istí, či Váš pes bude poslúchať Vaše príkazy, mali by ste mu dať náhubok. Nebojte sa, je to len kvôli bezpečnosti a nebude to nastálo. Pokiaľ ste svojho psa úspešne vycvičili, môžete chodiť bez náhubku. Aby ste zabránili, že sa Váš pes bude s náhubkom trápiť, je vhodné ho naňho postupne navykať. Do náhubku položte maškrtu, Váš pes si ju bude môcť vziať len pokiaľ dá sám do náhubku hlavu. Po niekoľkých minútach mu náhubok zasa zložte. Opakujte tento postup znova a znova, a zakaždým nechajte náhubok o niečo dlhšie. Za krátku dobu budete môcť s náhubkom chodiť aj na prechádzky. Nemusíte dávať pozor na ostatných ľudí a užijete si kľudnú prechádzku. Tak si budete istí, že Váš pes nikomu neublíži.
Istota a sebavedomie, to sú vlastnosti, ktoré pri jednaní so svojim psom a Vašim prostredím musíte prejaviť. Psi úžasne vycítia rozpoloženie svojich pánov. Pokiaľ pes vycíti, že ste neistí a nervózni, prenesú sa tieto pocity aj na neho. V určitých situáciach sa stane neistý a dostane sa do „poplachovej pohotovosti“. Dôsledkom tejto neistoty je, že pes verí, že sa musí brániť - pre emocionálne zviera obrana znamená útok. Takže keď ste so svojim psom, buďte istí! Snažte sa zbaviť nervozity v situáciach, keď sa Váš pes môže stať agresívnym, v prípade potreby to hrajte. V krokoch jedna a dva ste učinili „opatrenie prvej pomoci“, keď ste sa venovali svojmu agresívnemu psovi. Zistili ste, kde sú príčiny agresívneho správania. Zaistili ste, že od Vašeho psa už nehrozí žiadne nebezpečenstvo napríklad tým, že pes nosí náhubok alebo sa vyhýbate spúšťacím podnetom. V nasledujúcom a poslednom kroku sa bližšie pozrieme na kritické situácie. Konieckoncov nemôžeme sa im vždy vyhnúť. Váš neistý a agresívny pes musí byť prevychovaný. Najneskôr v tomto kroku sa odporúča vyhľadať odbornú pomoc. Navštívte so svojim psom psiu školu alebo cielený tréning proti agresii. Pri tréningu najskôr cvičte najdôležitejšie správanie. Pri cvičení poslušnosti sa pes naučí základné zvukové a vizuálne príkazy, ako „sadni“, „miesto“, „k nohe“, „pusť“, „stop“. Až po úspešnom zvládnutí týchto príkazov, môžete začať svojho psa desenzibilizovať na spúšťacie situácie. Psí trenér umelo vytvára situácie, pri ktorých pes reaguje agresívne a nacvičuje alternatívne správanie s Vami a Vašim psom. S opakovanými obmenami špecificky riadiť správanie Vašeho psa a nasmerovať ho do požadovaného smeru. Návšteva psej školy alebo tréningu proti agresii nebude mať len pozitívny vplyv na správanie Vašeho psa, ale aj na váš vzťah. Lepšie spoznáte svojho psa a naučíte sa ako sa správať v krízových situáciach. V neposlednom rade sa zvýši Vaše sebavedomie, čo Vám pomôže lepšie zvládnuť svojho agresívneho psa. Jasne psovi ukážte, kto má teraz hlavné slovo - nie je nutný krik alebo dokonca násilie, stačí sebaistota, stálosť a pozitívna charizma. Týmto spôsobom sa Váš pes naučí dodržiavať pravidlá. To zjednoduší Váš každodenný život, ale tiež budete so svojim psom viac spokojní. Pretože každý pes túži po vedení od svojho pána.
Viele majiteľov psov sa sústredia na problémy s správaním, ktoré môžu vyvolať nervozitu alebo agresivitu. Poskytneme vám rady, ako identifikovať príčiny týchto reakcií a ako ich efektívne riešiť. Mnoho majiteľov psov bojuje s problémovým správaním, kedy pes javí známky strachu, nervozity či agresivity. Dôvodov a príčin takéhoto správania môže byť viacero. V článku vám prezradíme, čo reaktivitu spôsobuje a ako je možné ju riešiť.
Kto by nechcel psa, ktorý je vždy a za každých okolností pokojný, veselý a priateľský? No nie vždy je to tak. Aj pes má právo prejaviť širokú škálu pocitov a nie všetko, čo sa okolo neho deje, sa mu musí páčiť. Ak váš štvornohý kamoš v niektorých situáciách reaguje vrčaním, štekaním, strachom či nervozitou, zrejme ide o tzv. reaktívneho psa. Pozrime sa, čo je to reaktivita a čo môže byť jej príčinou.
Čo je reaktivita? Reaktivitou u psov označujeme zvýšenú alebo prehnanú reakciu na určité podnety. Psi môžu prejavovať reaktívne správanie voči ľuďom, psom, iným zvieratám, ale aj rôznym podnetom v okolitom prostredí. Najčastejšie sa reaktivita prejavuje náhlym štekaním, vrčaním, cerením zubov či útokom. Nie vždy sú však tieto reakcie prejavom agresivity, ale môžu byť vyvolané strachom či úzkosťou. Pojem „reaktívny pes“ sa však niekedy používa aj v pozitívnom význame. Môžeme ním označiť psa, ktorý napríklad pri výcviku rýchlo a pozorne reaguje na povely majiteľa či cvičiteľa. V tomto prípade ide o žiadúce správanie. Častejšie sa však môžeme stretnúť skôr s prvým významom pojmu reaktivita, preto sa mu aj budeme venovať v tomto článku.
Čo spôsobuje reaktivitu u psov? Dôvodov problémového správania u psov môže byť viacero. Najčastejšie sú to však tieto spúšťacie faktory:
- Nedostatočná socializácia Práve socializácia, teda vystavovanie psa rôznym situáciám a stretnutiam s inými psami a ľuďmi, učí psa správnemu správaniu. Ak sa socializácia najmä v rannom veku zanedbá, neznáme podnety ho môžu vystrašiť či zneistiť. Často sa s tým stretávame najmä u psíkov z útulkov. Nikdy však nie je neskoro to napraviť a postupne psíka desenzibilizovať na podnety, ktoré mu robia problém.
- Úzkostlivosť Rovnako ako my ľudia, aj psy majú rôzne povahové vlastnosti. Niektoré môžu byť prirodzene citlivejšie a úzkostlivejšie, čo sa môže prejaviť v prehnaných reakciách na niektoré podnety. Úzkostlivý pes sa napr. Pri stretnutí s inými psami cíti nervózne a vystresovane, preto môže reagovať strachom alebo agresivitou. Takýto psík jednoducho potrebuje svoj osobný priestor, ktorý by sme mu mali poskytnúť.
- Negatívna skúsenosť Ak vášho psa v minulosti napadol iný pes alebo mu spôsobila traumatický zážitok ruka človeka, môže sa to odraziť na jeho správaní v podobných situáciách. Niekedy pritom stačí, že nejaký predmet, farba či plemeno psa pripomenie vášmu miláčikovi túto udalosť, a oheň je na streche. Cestou, ako prekonať negatívne spomienky, je postupne spájať spúšťače s pozitívnymi zážitkami.
- Teritoriálna agresia Pes je teritoriálne zviera a je pre neho prirodzené si svoj domov strážiť. Niektoré psy túto vlastnosť prejavujú menej, niektoré viac. Môže sa však stať, že pes v prípade narušenia jeho územia reaguje prehnane agresívne a je nebezpečný pre iných psov a ľudí. Predchádzať tomu môže socializácia a správny výcvik už od šteňaťa.
Ako odstrániť reaktivitu u psa? Existuje viacero techník a stratégií, ako riešiť reaktívne správanie, ktoré sa líšia od konkrétneho prípadu. Ak si s výcvikom psa neviete rady, určite je na mieste vyhľadať profesionálneho trénera či kynológa, ktorý vás nasmeruje a naučí vás so psom pracovať. Kľúčom je vždy najmä trpezlivosť a dôslednosť. Reaktívne správanie neodstránite za deň a možno ani za mesiac. Určité vzorce správania sú zakorenené veľmi hlboko a je potrebné ich najprv odhaliť a potom cieľavedomo pracovať na ich odstraňovaní. V určitých krajných prípadoch však reaktívne správanie nie je možné úplne odstrániť. V situáciách, kedy pes reaguje prehnane, je zvyčajne vo veľkom strese. Určite preto nepomôže fyzické trestanie, ktoré môže problém ešte viac prehĺbiť. Oveľa lepšou stratégiou je psa upokojiť. Výsledky sa dajú dosiahnuť aj pozitívnym podmieňovaním, založeným na odmeňovaní pozitívneho správania.
Techniky na odstránenie reaktivity
Ako príklad uvádzame niektoré výcvikové metódy, ktoré odstraňujú reaktívne správanie:
- Presmerovanie V situáciách, ktoré u psa vyvolajú neželané prejavy, môžete využiť techniku presmerovania pozornosti. Ak vidíme, že sa k psovi približuje iný pes, neustále upútavajte jeho pozornosť na seba napríklad zavolaním jeho mena. Vždy, keď sa pes na vás pozrie a druhého psa si nevšíma, pochváľte ho a odmeňte ho pamlskom.
- Desenzitizácia Vezmite psa na miesta, kde sa pohybuje veľa psov na vodítku, napríklad do parku. Postupne prechádzajte okolo nich vždy v rôznej vzdialenosti a odmeňujte psa za pokojnú reakciu. Prejavy zvedavosti sú v poriadku, prejavy agresie nie. V prípade, že pes reaguje agresívne, ustúpte ďalej a počkajte, kým sa upokojí. Určite ho však netrestajte. Tréning často opakujte a ak sa vám darí, postupne skracujte vzdialenosť. Opakovaním sa pes naučí kontrolovať svoje reakcie a bude pokojnejší.
Tipy na zvládanie reaktivity
Keďže odstránenie správania je niekedy behom na dlhú trať, život vám môžu uľahčiť nasledovné tipy:
- Vyhnite sa priamemu očnému kontaktu s inými psami, ktoré u niektorých psov vyvoláva agresívnu reakciu.
- Pri kontakte s iným psom ustúpte a vyhnite sa priamemu stretnutiu. Umožníte tak psom pokojné pozorovanie z diaľky.
- Zostaňte pokojní a uvoľnení.
