Slovenský kopov je národné poľovnícke plemeno s dlhou tradíciou, ktoré sa vďaka svojej vytrvalosti, odvahe a vynikajúcemu čuchu výborne hodí na lov diviačej zveri. Výcvik tohto plemena si vyžaduje trpezlivosť a správny prístup, pričom kľúčovú úlohu zohráva práca v diviačom oplôtku. V súčasnosti však pandémia afrického moru ošípaných obmedzila možnosti výcviku, čo predstavuje výzvu pre majiteľov šteniat.
Klub chovateľov slovenských kopovov združuje približne 700 členov a jeho výcvikári pokrývajú celé Slovensko. Peter Rusnák, hlavný výcvikár pre východné Slovensko, zdieľa svoje skúsenosti a rady pre majiteľov šteniat, ako aj pre tých, ktorí sa stretávajú s problémami pri výcviku.
Základný výcvik a socializácia
Prvoradou úlohou pri výchove šteniatka slovenského kopova je zvládnutie poslušnosti a jeho socializácia. Od štyroch až piatich mesiacov sa psík učí základné povely ako chôdza pri nohe (na remeni aj bez neho), privolanie a odloženie. Tieto povely sa postupne spájajú so streľbou, aby si pes na ňu zvykol.
Slovenský kopov sa vyznačuje tvrdšou povahou, no s trpezlivosťou sa dajú zvládnuť aj náročnejšie disciplíny. Medzi ne patria hľadanie a durenie diviačej zveri, odvaha v oplôtku, orientácia v teritóriu a dohľadávanie. Práca na umelej stope sa začína od štyroch až piatich mesiacov, pričom s diviačím oplôtkom sa zoznamuje približne od siedmich až ôsmich mesiacov.
Výcvik v lete a na stopách
Počas horúcich a suchých letných dní sa neodporúča trénovať psov, pretože by to mohlo viesť k ich preťaženiu. Je lepšie počkať na chladnejšie a vlhkejšie obdobie. Pri zakladaní stopovej dráhy pri nácviku dohľadávania zveri je dôležité vhodné prostredie. Umelé stopy sa vytvárajú pomocou špeciálnych drevákov alebo kolies, na ktoré sa upevnia ratice z diviaka alebo inej zveri.
- Pre mladého psa sa spočiatku zakladá kratšia stopa (do 100 metrov), najprv bez zalomenia, neskôr s jedným či dvoma.
- Stopa sa označuje kriedou na stromoch. Pes sa k stope privádza po pol hodine na farbiarskom remeni a podľa potreby sa usmerňuje.
- Dĺžka stopy a čas nasadenia psa sa postupne predlžujú.
Udržianie pozornosti a motivácia psa: šteniatka sa nedokážu dlho sústrediť, preto je dôležité prispôsobiť výcvik ich individuálnemu temperamentu. Pes sa nesmie trestať za prácu na stope, inak stratí záujem. Po splnení úlohy sa pes pochváli a na konci stopy by mal nájsť niečo atraktívne, ideálne vypchatú kožu z ulovenej zveri, prípadne s pripevnenou šnúrkou. Keď kopov začne pracovať v revíri, rýchlo sa naučí všetko potrebné a rozlíši skutočnú stopu od umelej.
Práca v diviačom oplôtku
Do diviačieho oplôtka sa so šteňaťom mladším ako sedem až osem mesiacov nechodí. Cieľom je vzbudiť u duriča záujem o diviaky. Výcvik v oplôtku je mimoriadne dôležitý, pretože diviaky v ňom sú krotkejšie a menej nebezpečné, čím sa znižuje riziko pre psa a zároveň si buduje rešpekt pred útokom diviaka.
Hlavnou úlohou kopova v poľovníckej praxi je nájsť diviaka v pohone, zodvihnúť ho z ležoviska a hlasito ho doriť na strelcov. Niektorí psy začnú pracovať hneď, s inými treba do oplôtka chodiť viackrát. Ak psík opustí diviaka a príde k bráničke, majiteľ by ho nemal posmeľovať, ale psa okamžite vybrať a bez pochvaly uviazať na remeneň. Pes to vníma ako trest, najmä keď vidí, že do oplôtka ide pracovať s diviakom ďalší pes.
Výcvik samostatnosti v oplôtku
Odporúča sa, aby sa mladý kopov najprv naučil pracovať s diviakom samostatne. Vpušťanie viacerých psov naraz do oplôtka môže viesť k ich vzájomnej podpore, ale pri samostatnej práci potom strácajú odvahu a opúšťajú diviaka. Samostatný výcvik je síce náročnejší, ale prináša lepšie výsledky v praxi.
Typy kopovov a ich využitie
V poľovníckej terminológii sa rozlišujú "trojkové" a "štvorkové" kopovy. Trojkové kopovy hlásia diviaka z primeranej vzdialenosti, ale nejdú s ním do priameho kontaktu. Štvorkové kopovy sú ostrejšie a vstupujú do priameho kontaktu, čo je potrebné na zdvihnutie a vytlačenie diviaka z húštiny, ale zároveň zvyšuje riziko úrazu. Mnoho vodičov používa ochranné vesty a GPS zariadenia na monitorovanie psov.
Časté chyby vo výcviku
Medzi najčastejšie chyby patrí nedostatočné vodenie psa do lesa. Kopov musí bezpodmienečne pracovať v revíri a absolvovať aj nočné stopovačky, aby sa nebál vzdialiť od majiteľa. Slovenský kopov je vyšľachtený na dôkladné prehľadávanie revíru; ak narazí na srnčiu alebo danieliu zver, nemá ju duriť. V takom prípade je potrebné psa privolať a dohovárať mu, aby si zapamätal, že túto zver nemá prenasledovať. Ak pes neurobí duričské skúšky, nemá dohľadávať iné druhy zveri, aby sa neupínal na ne.
Rady pre problémových psov
Ak pes nechce pracovať, majiteľ by sa s ním nemal trápiť, ale radšej ho predať inému poľovníkovi. Dôležitý je prístup majiteľa k psovi - mal by ho všade vodiť so sebou, zistiť, čoho sa bojí, a ukázať mu, čo od neho očakáva. Príkladom je Gaštan, štvormesačný kopov, ktorý po výcviku a získavaní podnetov sa stal úspešným duričom. Kľúčom je možnosť pracovať s diviakmi, čo mu doma chýbalo.
Výcvikové skúšky a hodnotenie
Slovenské kopovy absolvujú skúšky duričov podľa rovnakého skúšobného poriadku ako iné plemená duričov. Po novom vykonávajú špeciálne skúšky duričov, ktoré overujú ich odvahu v diviačom oplôtku, a na druhý deň pracujú na umelej stope alebo dohľadávajú postrelenú zver. Pri hodnotení práce psa sa zohľadňuje aj jeho hlasitosť na stope, ktorá je vrodená vlastnosť. Niektoré psy hlásia teplú stopu dokonale, iné kombinujú tóny pre teplú aj studenú stopu, čo sťažuje rozlíšenie pre poľovníka.
Vzťah k deťom a spoločenské vlastnosti
Slovenský kopov je oddaný ako pri love, tak aj pri odpočinku. K rodine je priateľský a potrebujú kontakt so svojimi ľuďmi. Je považovaný za psa jedného pána a k cudzím sa správa nedôverčivo. Vo vzťahu k deťom býva tolerantný, no je vhodné deťom vysvetliť pravidlá a dbať na bezpečnosť.
Výchova a životné podmienky
Výchova by mala začať už od útleho veku. Nevhodné je používať násilie, tvrdosť a neprimerané tresty; výchova musí byť láskavá, ale dôsledná a spravodlivá. Pes musí vidieť vodcu, a preto je potrebné mať dobrú znalosť poľovníckej problematiky. Ak sa rozhodnete chovať slovenského kopova v byte, treba mu zaistiť útulný brlôžok a pravidelný výbeh. Srsť je krátka a vyžaduje len minimálnu starostlivosť, pravidelné česanie a kontrolu čistoty ušných vchodov. Kontrola chrupu by mala byť súčasťou starostlivosti, spolu s pravidelným dohliadaním na zvukovod.
Pri výžive je dôležité zvoliť vhodné krmivo podľa veku a zaťaženia psa. Šteňa potrebuje kvalitné krmivo pre správny rast a na začiatku je vhodné suché krmivo, ktoré sa neskôr nahrádza rastovým. U dospelého psa starostlivo vyberajte stravu podľa zdravotného stavu a zaťaženia. U starších psov je potrebné upraviť stravu vzhľadom na zmeny metabolizmu a poradiť sa s veterinárom.
Slovenský kopov je výnimočné plemeno s vytrvalosťou, odvahu, čuchom a oddanosťou. Jeho výcvik vyžaduje pevný, ale spravodlivý prístup a pochopenie jeho vrodených vlastností. Správnu motiváciu a postupné zvykanie na revír si vyžaduje trpezlivosť, ale výsledky stoja za to - spojenectvo s kopovom je silné a obohacujúce.
Praktické tipy z praxe
- Začnite s výcvikom už od 4-5 mesiacov, zvyknutie na oplôtok 7-8 mesiacov.
- Pri cvičení stôp používajte umelej stopy s postupným predlžovaním vzdialenosti.
- Naučte psa volať a odloženie na remeni aj voľne - na to sú potrebné pravidelné opakovania.
- Pri nočných stopách buďte opatrní; doručte psa do revíru a páchajte na zvukové stopy podľa vetra.
- Pri diviačom oplôtku bude potrebné postupné zvyšovanie odvahy a samostatnosti, aby pes vedel pracovať aj samostatne.
Slovenský kopov - Argo spod Vaškovho vrchu (prvý krát v oplôtku vek 6 mesiacov)
Uvedené informácie sú všeobecné a slúžia ako smerník. Pre konkrétne rady vždy vyhľadajte miestny klub a skúseného výcvikára. Zdieľané skúsenosti z praxe sú cenné a môžu výrazne uľahčiť výcvik aj s pandémiou a momentálnymi obmedzeniami.