Agresivita psov voči iným psom: Pochopenie a riešenie

Psi sú blízkymi príbuznými vlkov a vlci v prírode žijú v svorke. Rovnako ako vlci aj psi spoznali, že život v svorke je jednoduchší a že skupina je oveľa silnejšia, ako keď jedinec vystupuje úplne sám. Spoločne sa môžu lepšie chrániť pred nebezpečím a skupinový lov býva tiež úspešnejší.

Väčšina majiteľov psov si myslí, že "normálne" psy sú veľmi spoločenské a že dobre socializovaný pes by sa mal chcieť hrať a komunikovať so všetkými ostatnými socializovanými psami. Dospelé psy, podobne ako dospelí ľudia, sú "selektívne spoločenské" - to znamená, že majú malú skupinu priateľov, s ktorými radi trávia čas a hrajú sa, ale ostatní mimo tejto skupiny ich až tak nezaujímajú a skutočne sa im nemusí páčiť, že ich niekto obťažuje, a podľa toho reagujú.

Ak pes neposlúcha, chová sa agresívne voči svojim súrodencom, vykazuje prehnanú potrebu chrániť si „to svoje“ alebo ak nepustí nikoho do blízkosti svojej misky s krmivom, potom je toto správanie vysvetľované ako dominantné a je nutné ho podchytiť. Avšak, ako ukazuje prax, tieto "problémy s dominanciou" sa alfa tréningom väčšinou neodstránia.

Mýtus o alfa vlkovi a pse

Voľne žijúci vlci fungujú skôr na báze rodinného kruhu, pričom sa síce nechávajú viesť najskúsenejším a najstarším jedincom, avšak k agresívnym bojom o vládu, teda o pozíciu alfasamca, dochádza len zriedka. Nové štúdie týkajúce sa divoko žijúcich vlkov ukazujú, že jednoznačná alfa, ktorá vedie svorku vo všetkých situáciach, prakticky neexistuje. Hoci niektorí členovia svorky sa vymedzujú o niečo dominantnejšie voči ostatným, nesúvisí to s celkovou hierarchiou vo vnútri skupiny, skôr s danou situáciou, na ktorú je treba reagovať.

Odkiaľ sa vzal strach z dominantného alfa jedinca? Teórie o presadzujúcom sa jedincovi sa tvrdošijne držia v povedomí ľudí. Ak je pes voči svojmu pánovi neposlušný, vysvetľuje sa táto skutočnosť práve snahou prevziať rolu vodcu svorky. Chce sa etablovať do role vodcu svorky, prevziať moc a to na úkor pána. Pokiaľ výchova psa neprináša žiadúce výsledky a pes si robí, čo chce, býva to často ospravedlňované práve alfa rolou.

Často sa stáva, že pes vníma ako svorku len jedinca rovnakého druhu a je si veľmi dobre vedomý skutočnosti, že nie je ako my. Túžba dávať dominanciu za vinu javom ako je agresivita, neposlušnosť alebo tvrdohlavosť, by teda nebola len úplne chybná, ale jednalo by sa aj o prianie majiteľa, ktoré sa ale nikdy nesplní.

Fakty sú také, že pes nie je neposlušný preto, že je dominantný, ale preto, že bol nedostatočne alebo zle vychovaný.

Čo je skutočná dominancia?

Dominancia sa oveľa skôr prejavuje pozoruhodnou sebaprezentáciou a vnútornou vyrovnanosťou zvieraťa. Dominantní psi sú sebavedomí, nevydávajú zvuky ako je agresívne kňučanie alebo hlasité štekanie, aby sa presadili voči ostatným - nepovažujú to za nutné. V skupine vyvádzajúcich šteniat stojí dominantný jedinec skôr osamotený na okraji - nie je to preto, že by sa hanbil, ale preto, že tieto malé boje vo forme hry nepotrebuje. Drží sa vzpriamene, pohybuje sa stabilne a isto. Hlava a uši sú zdvihnuté. Chvost medzi nohami alebo zaguľatený chrbát, teda ukazovatele toho, že má pes strach alebo že je nervózny, uvidíme u dominantného jedinca zriedka.

Aj napriek týmto najnovším poznatkom nie sú ťažkosti plynúce zo strachu z dominancie zbytočné. Pes, ktorý sa prezentuje ako „macho“ a ignoruje všetky povely aj pravidlá, predstavuje hrozbu. Avšak namiesto toho, aby sme toto jednanie chybne spájali s dominanciou, je dôležité prísť na skutočnú príčinu problémov.

Príčiny neposlušnosti a agresivity

Pes vás musí počúvať. Vždy. Je dôležité nezabúdať na riadny výcvik, pri ktorom bude pes trénovať a precvičovať základné povely a poslušnosť. Pre psa je tréning spôsobom zabavenia jeho mysle a zlepšuje jeho poslušnosť napríklad na vychádzkach.

Nedostatočná alebo chybná výchova: Ak pes neposlúcha na bežné povely ako je „miesto“, „sadni“, „ľahni“, „k nohe“, potom to nie je len nepríjemné, ale aj nebezpečné. Podstatou celého problému nie je to, že pes je alfa, ktorá túži po sebapresadení, ale v zlej výchove zvieraťa alebo v chybách, ktoré sme pri výchove urobili. Nezáleží na tom, či vlastníte sebavedomého vlčiaka alebo nervózneho teriéra, všetci psi sú schopní naučiť sa poslúchať na jednoduché povely. Avšak Vy sami si pri výcviku musíte byť istí a jednať tak, aby bolo zrejmé, že držíte opraty pevne v rukách a že sa psovi vyplatí, aby Vás poslúchal, napríklad môže dostať maškrtu za poslúchnutie alebo sa potom môže cítiť viac uvoľnene.

Nejasné povely a reč tela: Jedným z najčastejších dôvodov neposlušnosti tkvie v skutočnosti, že povely nie sú jasné, pretože ich opakujete tak často (bez toho, aby sa niečo stalo) alebo pretože si vzájomne odporujú. Psi pozorne pozorujú reč tela - ak tá nezodpovedá vyslovenému povelu, vzniká pre psa dôvod k neuposlúchnutiu. Pokiaľ vydáte povel „Miesto“, ale sami nervózne poskakujete okolo, Váš pes len ťažko pochopí, že by mal zrovna kľudne sedieť. Dbajte teda na to, aby vyslovené povely budili dôveru. Povely musia byť jasné a jednoznačné a mali by prichádzať v správnu dobu. Psi im rozumejú, podobne ako pochvale alebo pokáraniu len v tom prípade, že sú viazané na určitý čin.

Ťahanie za vodítko: Keď pes ťahá za vodítko, ospravedlňuje to majiteľ často tým, že pes je dominantný a že si chce sám určovať smer cesty. V skutočnosti to žiadny pes nerobí z dominancie, ale preto, lebo ten, kto vodítko vedie, toto správanie toleruje. Tak veľa majiteľov, smejúc sa pobehujú za svojim šteniatkom a keď pes vyrastie, tak sa divia, prečo zviera za vodítko stále ťahá. Akonáhle si pes raz zapamätá, že ťahanie sa vyplatí, pretože sa dostane tým smerom, ktorým chce pokračovať, bude túto metódu pochopiteľne skúšať ďalej. Chodenie na vodítku teda opäť nie je otázkou dominancie, ale otázkou výchovy. Naučte svojho psa, že ťahaním za vodítko nič nedocieli. Ďalším obľúbeným opatrením je zostať stáť, keď pes začne za vodítko ťahať, alebo môžete prejsť pár krokov vzad. Pokračujte v ceste až vo chvíli, keď sa ťah na vodítku uvoľní. Toto cvičenie musíte dôsledne dodržiavať.

Agresivita voči ľuďom: Pes sa nikdy nerodí ako agresívny. Prirodzene existujú plemená, ako sú rotvajlery, vlčiaky, dobermany alebo pitbuly, ktorí majú o niečo vyššiu potrebu chrániť „svoj majetok“ a nechajú sa ľahšie vyprovokovať, než napr. zlaté retrívery alebo labradory. Avšak žiadny pes len tak z rozmaru nenapadne človeka. Agresivita sa prejavuje u psov, ktorí sa cítia neisto alebo nepohodlne. Častým dôvodom agresivity voči cudzím ľuďom je aj samotný pán, pretože pes vycíti, že sa majiteľ cíti pred novo príchodzím neisto a preto má pocit, že by ho mal chrániť. Ak ste nervózni, keď oproti Vám ide v lese niekto cudzí alebo sa bojíte, že Váš pes začne agresívne štekať, akonáhle sa k človeku priblížite, bude Váš pes túto neistotu cítiť. Skúste psa ukľudniť tým, že na neho budete hovoriť alebo ho hladkať, prípadne obojím, čo psa uistí v tom, že je všetko v poriadku. Ukážte psovi, že máte situáciu pod kontrolou: Musíte Vašeho psa presvedčiť, že nie je dôvod k tomu, aby sa miešal do situácie alebo Vás chránil. Neukazujte mu svoj strach ani nervozitu. Vystupujte sebavedomo a pokúste sa agresivitu svojho psa - pokiaľ to situácia umožňuje - ignorovať. Nikdy na neho nekričte, naopak ho hlaďte a ukľudňujte, odmeňte ho, akonáhle cudzinec prejde a pes zachová kľud.

Stráženie potravy a majetku: Psi sú od prírody egoisti, ktorí dbajú na svoj prospech. To dokazujú aj početné štúdie, teda túžba po ochránení jedla je len vrodená snaha o sebazáchovu. Zatiaľ čo u divoko žijúcich psov alebo vlkov je delenie sa o korisť prirodzenou záležitosťou a táto činnosť náleží momentálnemu vodcovi svorky, môže pri spolužití s človekom dôjsť k vrčaniu v okamihu, keď sa pán k miske blíži. Dôležité je, aby sa pes naučil, že jedlo si pred človekom chrániť nemusí. Dobrou metódou je kŕmiť psa priamo z ruky (podávať mu takto kostičky alebo maškrty). Pes potom bude vnímať prítomnosť človeka ako pozitívum. Ďalšou riskantnejšou možnosťou je odobrať psovi misku a dať mu ju až vo chvíli, keď sa ukľudní a začne prítomnosť človeka akceptovať.

Agresivita voči iným psom: Agresivita voči ostatným psom môže mať mnoho príčin. Dvoma najčastejšími sú, že si pes myslí, že sa musí medzi ostatnými presadiť alebo že druhého psa vníma ako konkurenciu, či už je to boj o kŕmenie, obľúbené miesto na odpočinok alebo pozornosť. Posledné menované nemá čo dočinenia so žiarlivosťou, ale len s tým, že pes si je od prírody vedomý svojich predností. Nejde o to ublížiť druhému, ale získať pre seba to najlepšie.

Niektorí psy vrčia počas hry. Značí to ich šibalstvo a rozjašenú náladu. Proste vám hovoria, že ich hra nesmierne baví.

Strach: Psy často vrčia, keď sa boja. Dobrým príklanom je, keď sa k psovi blíži človek, ktorého nepozná. Strach sa často manifestuje sklonenými ušami, chvostom medzi nohami.

Ochrana majetku/teritória: Niektoré psy často vrčia nad svojím majetkom. V mene jeho ochrany. Ako je miska s jedlom, obľúbená hračka, kosť atď. Pes môže vrčať, keď mu jeho vec beriete, alebo keď práve je a vy na neho siahate. Alebo mu chcete misku s jedlom vziať. Dáva vám najavo, že je to jeho a aby ste dali okamžite!!! Teritoriálne správanie: Niektoré psy vrčia, keď majú pocit, že potrebujú ochrániť svoje teritórium.

Zdravotné problémy: Pokiaľ je pes zranený, alebo ho niečo bolí. Môže tento stav prejavovať vrčaním. Podráždenosť a prudké zmeny správania môžu byť príznakom aj zdravotných problémov.

Nesprávna socializácia: Psík, ktorý sa nenaučil ako sa má správať v spoločnosti iných psov. Má problémy vysielať a prijímať signály, v spoločnosti iných psov je veľmi vzrušený, svojim správaním obťažuje a straší ostatné psy. Keďže ich signály nečíta, môžu sa ostatné psy uchýliť k útoku. Problém môže nastať, keď sa psík v skorom veku zoberie od rodičov a v šteniatkovskom veku nemá kontakt s ďalšími psami, ktoré by ho naučili ako to chodí v psom svete.

Nadmerné vzrušenie: Môže sa stať, že váš pes je príliš vzrušený len preto, že chce byť priateľský a hrať sa. Môže štekať, pretože je vzrušený (najmä ak pozná druhého psa), alebo môže štekať, pretože je na vodítku, a tak je frustrovaný, že sa nemôže vrhnúť na svojho potenciálneho nového spoluhráča.

Frustrácia z vodítka: Niekedy môže byť nadmerné štekanie pri pohľade na iného psa spôsobené frustráciou psa z toho, že sa nemôže priblížiť.

Nesprávne pochopená komunikácia: Psy medzi sebou komunikujú pomocou reči tela. Ak sledujete, ako sa psy navzájom vítajú, nikdy sa k sebe nepribližujú čelom, ale vždy približne zo 45 stupňov, krúžia okolo seba, niekedy postupujú a niekedy ustupujú (alebo dokonca odchádzajú a predstierajú, že cítia niečo zaujímavé atď. ), očuchávajú sa a skúmajú (na to slúži očuchávanie zadku - pretože to je najlepšie miesto, kde pes získa všetky pachy potrebné na to, aby sa o druhom psovi dozvedel čo najviac, a zároveň ho drží čo najďalej od zubov) a až potom sa rozhodnú, či budú komunikovať.

Frustrácia, strach a nesprávne pochopená komunikácia môžu viesť k agresii - a pre mnohé psy sa potom stáva štandardným správaním, keď vidia iné psy.

Ako riešiť problémy s agresivitou a neposlušnosťou

Trpezlivosť a dôslednosť: Výchova psa má zmysel len v tom prípade, ak pes akceptuje pána ako „vodcu svorky“. Aby si túto pozíciu človek posilnil, mal by majiteľ využívať rôzne metódy, ktoré psa budú utvrdzovať v tom, že je voči pánovi v podriadenej pozícii.

Jasné a jednoznačné povely: Povely musia byť jasné a jednoznačné a mali by prichádzať v správnu dobu. Psi im rozumejú, podobne ako pochvale alebo pokáraniu len v tom prípade, že sú viazané na určitý čin.

Správne zvládanie vodítka: Naučte svojho psa, že ťahaním za vodítko nič nedocieli. Zostaňte stáť, keď pes začne za vodítko ťahať, alebo prejdite pár krokov vzad. Pokračujte v ceste až vo chvíli, keď sa ťah na vodítku uvoľní. Toto cvičenie musíte dôsledne dodržiavať.

Budovanie dôvery a kontroly: Musíte Vašeho psa presvedčiť, že nie je dôvod k tomu, aby sa miešal do situácie alebo Vás chránil. Neukazujte mu svoj strach ani nervozitu. Vystupujte sebavedomo a pokúste sa agresivitu svojho psa - pokiaľ to situácia umožňuje - ignorovať. Nikdy na neho nekričte, naopak ho hlaďte a ukľudňujte, odmeňte ho, akonáhle cudzinec prejde a pes zachová kľud.

Správna výživa: Dieta pre psov hlboko ovplyvňuje správanie našich štvornohých spoločníkov. Nedostatočný príjem esenciálnych živín môže psom spôsobiť rozličné behaviorálne problémy. Znáky ako nervozita, zvýšená agresivita alebo apatia môžu svedčiť o nekvalitnej strave. Alergické reakcie na určité zložky v krmive môžu vyvolávať atypické správanie.

Veterinárna starostlivosť: Pravidelná veterinárna kontrola má nepopierateľný význam pre udržiavanie optimálneho zdravotného stavu psa. Práve ona umožňuje identifikovať potenciálne problémy, ktoré by mohli vyvolávať zmeny v správaní nášho zvieraťa, ako je napríklad vrčanie.

Fyzická a mentálna stimulácia: Je dôležité, aby sa psom venovala nielen pravidelná fyzická aktivita, ale aj mentálna stimulácia. Aktivity ako pravidelné prechádzky, hry či tréningové sedenia hrajú významnú rolu.

Profesionálna pomoc: Ak sa správa Váš pes z Vašeho pohľadu dominantne, je vo väčšine prípadov zle vychovaný. Psi sú silne orientovaní na svojho človeka a skúšajú, aké správanie sa im vyplatí a aké nie. Je dôležité, aby vo Vás pes videl zodpovedného partnera, ukážte mu, že Vám môže veriť a že mu v každej situácii poskytnete pomoc aj orientáciu, pričom však nebudete vystupovať ako „diktátor“. V prípade, že si neviete rady, alebo ak pes vykazuje agresívne správanie, je dôležité vyhľadať odborníka na psiu výchovu alebo behaviorálneho odborníka pre psov.

Socializácia: Socializácia psa je nepostrádateľným aspektom, ktorý formuje jeho správanie a schopnosť interakcie s ostatnými zvieratami a ľuďmi. Učenie psa adekvátne reagovať na spoločenské podnety je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje konzistentnosť a trpezlivosť. Zabezpečenie, aby sa šteniatko od útleho veku zoznámilo s ľuďmi a inými zvieraťami v rozličných situáciách, je kľúčové.

Upratanie prostredia: Prostredie, v ktorom sa pes nachádza, významne ovplyvňuje jeho správanie. Vrčanie môže mať rôzne príčiny závislé od okolitého prostredia. Doma psa môže viesť k vrčaniu pocit potreby ochrany teritória alebo strach z neznámeho.

Rozpoznávanie upokojujúcich signálov: Turid Rugaas, nórska cvičiteľka psov, popísala jav, ktorý nazvala upokojujúce (konejšivé) signály. Jedná sa o reč tela, s ktorých pomocou psy komunikujú a predchádzajú konfliktom a agresívnym reakciám. Je dôležité tieto signály ovládať, sledovať a netlačiť tak svojho psieho kamaráta do situácií, ktoré sú mu nepríjemné.

Prípadová štúdia: Útok darovaného psa

Vzali sme si na skúšobné obdobie iného psa, ktorého majiteľ daroval. Pes bol dobre vykŕmený, ale majiteľ hovoril, že on sám nie je jeho pôvodným majiteľom. Psa našiel v hroznom stave, povenoval sa mu ale nechce si ho nechať - nepovedal prečo. Nevieme teda aký je starý a akú má históriu. Zobrali sme ho k nášmu na skúšobné obdobie, či bude všetko v poriadku a tu je problém - darovaný pes útočí. Neútočí len tak zľahka, ale normálne brutálne ide po krku nášmu psovi. Hrýzol ho ako besný. Museli sme ich oddeliť jeden na dvore, druhý vo voliere. Keď sa priblíži k plotu voliéry, tak ho ide roztrhať (nášho psa ten darovaný). Ten darovaný je tučný, väčší. Pri útoku som si všimla, že má ten darovaný úplne hnedé zadné zuby, stoličky (tým pádom neviem ani či nie je starší ako je predpoklad 5-6 rokov). Majiteľ povedal, že ho dá utratiť ak ho vrátime. Vratili by ste? Ja sa ho začínam báť po tom, ako útočil na nášho psa.

V takýchto prípadoch je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc. Behaviorálny odborník dokáže identifikovať príčiny agresivity a navrhnúť adekvátny tréningový plán. V niektorých prípadoch môže byť odporúčané používať košík, najmä pri prechádzkach. Je dôležité začať riešiť problém čo najskôr.

Prevencia je oveľa lepšia ako liečba. Vyberte si socializačný kurz, ktorý vám umožní precvičovať uvedené zručnosti, a znížite riziko, že váš pes bude okamžite reagovať, bude príliš vzrušený alebo jednoducho bláznivý, keď na prechádzke uvidí iné psy.

tags: #preco #pes #vrci #na #ineho #psa