Appenzellský salašnícky pes je jedno zo štyroch švajčiarskych salašníckych plemien, ktoré sú uznané FCI v skupine II pod číslom 46. Toto pôvodné plemeno, ktoré sa vyznačuje činorodosťou a inteligenciou, má korene siahajúce do stredoveku, avšak ako samostatné plemeno bolo uznané až koncom 19. storočia. Jeho pôvodná oblasť chovu bola v kantóne Appenzell, odkiaľ sa rozšíril po celom Švajčiarsku a neskôr aj do zahraničia. Aj keď má mnohých obdivovateľov, chovateľská základňa tohto plemena je stále pomerne malá, čo ho robí na Slovensku stále pomerne neznámym, napriek jeho výnimočnosti.
Appenzellský salašnícky pes je považovaný za predka bernského, entlebušského a veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa. Jeho všestrannosť ho predurčuje na široké využitie - od pastierskeho psa, cez záchranárskeho psa, až po psa vhodného na agility či ako spoľahlivého strážcu domu. Miluje vodu a je skvelým plavcom.
História plemena
Prvá zmienka o Appenzellskom salašníckom psovi pochádza z roku 1853, kedy bol v časopise "Život zvierat alpského sveta" opísaný ako "štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes". V roku 1895 sa starosta Max Sieber zasadil za toto plemeno a v roku 1898 mu bola udelená finančná podpora na podporu chovu. Vďaka iniciatíve Prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa zasadzoval za švajčiarske salašnícke psy a plemeno aj pomenoval, bol v roku 1906 založený „Klub appenzellských salašníckych psov“. Cieľom klubu bolo viesť a udržať plemeno v jeho prirodzenosti. V roku 1914 bol Prof. Dr. Albertom Heimom vypracovaný prvý platný štandard plemena.
Správanie a temperament
Appenzellský salašnícky pes je činorodý pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a mentálnej stimulácie. Je veľmi učenlivý, pozorný a má silný ochranársky inštinkt. Vďaka svojej prirodzenej ostražitosti voči cudzincom je výborným a neúplatným strážcom. Je však dôležité venovať mu od útleho veku kvalitnú socializáciu, aby sa z neho vyvinul vyrovnaný a sebavedomý pes. Izolácia môže u tohto plemena spôsobiť vážne problémy. Potrebuje rozhodného, ale láskavého pána, ktorý mu stanoví jasné hranice. Je veľmi oddaný svojej rodine a je jej dobrým priateľom. Appenzeller nie je pes pre ľudí, ktorí nemajú čas na jeho výchovu a aktívny život.
Je to veľmi inteligentný a premýšľavý pes, s ktorým sa jeho majiteľ nikdy nebude nudiť. Má dobré predpoklady pre všetky psie športy, rád pláva a aportuje. Nie je mu cudzia žiadna činnosť, ktorú môže vykonávať v spoločnosti svojho pána.
Vzhľad
Appenzellský salašnícky pes je stredne veľký, vrtký a univerzálny pes s vyváženou, takmer kvadratickou stavbou tela. Má ľahko klinovitú hlavu s menšími mandľovými očami, ktoré majú čulý výraz. Uši sú vysoko a široko nasadené, trojuholníkového tvaru a nesené sklopene priliehajú k tvári. Krk je kratší a prechádza do kompaktne stavaného trupu. Telo je pokryté dobre vyvinutými svalmi. Stredne dlhý a silný chvost je vysoko nasadený a zvyčajne sa nesie tesne nad úrovňou chrbta. Končatiny majú pevné kosti a dobre vyvinuté svaly.
Srsť je tvorená hustou a lesklou krycou srsťou, ktorá prilieha k telu a je doplnená kratšou podsadou. Appenzeller má typické trojfarebné sfarbenie - základná farba je čierna, doplnená hnedočervenými a bielymi znakmi. Kohútiková výška dospelých jedincov sa pohybuje v rozmedzí 48-58 cm a hmotnosť sa pohybuje okolo 25-32 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Appenzellskému salašníckemu psovi bude najlepšie na vidieku, na predmestí alebo v malých mestách. Do mestského života sa vďaka svojej veľkej aktivite a značnej potrebe pohybu príliš nehodí. Jeho srsť nevyžaduje takmer žiadnu špeciálnu starostlivosť, okrem obdobia pĺznutia, kedy je potrebné ju pravidelne česať. K bežnej starostlivosti patrí pravidelná zubná hygiena, kontrola očí a uší a v prípade potreby aj skrátenie pazúrikov.
Zdravie
Appenzellský salašnícky pes patrí medzi veľmi zdravé psie plemená s dobrou dlhovekosťou. Výnimkou môže byť dysplázia, ktorá sa vyskytuje u všetkých väčších plemien. Dôsledný výber jedincov na ďalší chov zabezpečuje udržanie dobrého zdravotného stavu plemena.
Kŕmenie
Ako každý iný pes, aj appenzellský salašnícky pes potrebuje kvalitnú stravu. Je na majiteľovi, či zvolí granulovanú stravu alebo preferuje BARF. Dospelý pes by mal byť kŕmený dvakrát denne. Vzhľadom na náchylnosť k torzii žalúdka by mal po jedle nasledovať odpočinok.
Appenzellský salašnícky pes je vynikajúci rodinný pes, ktorý vyniká svojou oddanosťou. Je to jedno zo štyroch plemien patriacich do skupiny švajčiarskych salašníckych psov, do ktorej ďalej patrí bernský salašnícky pes, veľký švajčiarsky salašnícky pes a Entlebuchský salašnícky pes. Jeho popularita celosvetovo rastie a čoraz častejšie sa s ním môžeme stretnúť aj na Slovensku.
tags: #appenzelsky #svajciarsky #pastiersky #pes