Bernský salašnícky pes: verný spoločník s veľkým srdcom

Bernský salašnícky pes patrí medzi populárne psie plemená veľkého telesného rámca. Jeho hustý dlhý kožúšok má originálnu, trojfarebnú kombináciu. Telesná kostra je podporená silnými svalmi. Okrem zovňajška Vás zaujme aj svojou povahou. Je to veľmi aktívny a bystrý psík, ktorý je navyše aj bezkonfliktný. Vďaka týmto vlastnostiam je jeho využitie už oddávna mnohotvárne. Hodí sa na prácu na farme, ale taktiež ako záchranársky a terapeutický pes.

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Je to psík, ktorý má rád spoločný čas trávený s rodinou. Prvé roky Vám môže správaním stále pripomínať šteňa, no vekom z neho vyzreje pokojný psík vhodný aj ku deťom. Pokiaľ mu doprajete veľa pohybu a pozornosti, odvďačí sa Vám svojou lojálnosťou.

Je to lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík. Voči známym osobám, majiteľom a príslušníkom rodiny je veľmi prítuľný a dôveruhodný. K cudzím ľuďom je zo začiatku neprípustný a nedôverčivý. Stráži si svoje územie, ale nie je agresívny. Vzťah k cudzím psíkom je pozitívny, nevyvoláva bitky, je skôr priateľský. Rovnako má aj dobrý vzťah k deťom, má ich naozaj veľmi rád. Samozrejme, každý jedinec bude mať povahu inú, aj podľa toho kto - a ako ho vychováva. Pozor na agresivitu a tvrdú ruku pri týchto psoch. Môže sa to neskôr odraziť na ich povahe.

Vzhľad a štandard plemena

Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom. Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po ňufák. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách. Bernské salašnícke psy majú nádherne sfarbenú dlhú srsť, čo ich odlišuje od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, tj. appenzellský, veľký švajčiarsky a entlebušský salašnícky pes. Farebná trikolóra bernského salašníckeho psa je jedna z hlavných poznávacích znakov tohto plemena. Hlavná čierna časť srsti pokrýva trup, chvost, časť hlavy a krk. Druhé sfarbenie tvorí...

Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg. Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány.

Starostlivosť a výchova

Hoci je to veľmi slušný a mierumilovný psík, aj napriek tomu potrebuje aspoň základnú výchovu poslušnosti. Odporúča sa aspoň 20 minút denne, prístup by mal byť citlivejší a teda nepoužívať tvrdú ruku. Mohlo by to mať negatívne výsledky. Výchova a výcvik tohto plemena nebýva prevažne náročná pretože je veľmi učenlivý. Ak by ste mali s výcvikom problém, odporúčame vyhľadať cvičiteľov, ktorí Vám určite radi pomôžu.

Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad. Dôležitá je aj starostlivosť o uši, oči a pazúriky, aby sa predišlo infekciám. Plemená s dlhou srsťou a plemená s podsadou sú na starostlivosť o srsť náročnejšie ako iné. Niektoré plemená majú častejšiu výmenu srsti, takže v tomto období je potrebné vyčesávať srsť ešte o niečo intenzívnejšie. Na druhej strane, krátkosrsté a drsnosrsté plemená nie sú také náročné v rámci potreby vyčesávania.

Denný tréning by mal byť samozrejmosťou u každého psíka. Niektoré sa učia dlhšie ako iné, niektoré si zas dlhšie pamätajú alebo sa jednoduchšie sústredia. Stupeň inteligencie tiež zohráva svoju významnú úlohu v tom, koľko času je potrebné tréningu venovať. Zároveň však nikdy nezabúdajte na to, že každý pes je iný a každý má okrem plemennej predispozície aj svoju vlastnú povahu. Preto množstvo tréningu a jeho intenzitu vždy prispôsobte svojmu psovi a jeho potrebám. Samozrejme, každý pes má svoje tempo učenia. Niektoré plemená sa však dokážu učiť o niečo rýchlejšie, ako iné. Ak chcete psíka vhodného napríklad na psie športy, ako je agility, so psíkom, ktorý sa ľahko učí, to budete mať omnoho jednoduchšie. Stupeň učenlivosti spolu s inteligenciou určuje koľko času by ste mali tréningu denne venovať.

Ak si vyberiete psa, ktorý veľa pĺzne, budete potrebovať viac času aj na vyčesávanie. Rovnako je to pri tých plemenách, ktoré majú kučeravú srsť, pretože je nutné ju pravidelne strihať. Iné, najmä dlhosrsté plemená, je potrebné denne česať, aby sa im srsť nezačala motať. Starostlivosť je - vo väčšej alebo menšej miere - nutné venovať aj zubom, pazúrom, očiam a ďalším častiam tela Vášho miláčika v závislosti od plemena.

Niektoré plemená potrebujú starostlivosti viac, iné menej. Najviac záleží od typu srsti, pretože starostlivosť o srsť zaberie vo väčšine prípadov najviac času.

Priestor a prostredie

Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom. Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy - hlavolamy sú ideálnou voľbou. Tieto psíky fakt nie sú malé a určite nepatria do bytu. Bernský salašnícky pes sa najlepšie cíti vo väčšom prostredí, na dvore, na záhrade, a všade kde sa môže poriadne vybehať a zahrať. Hry a zábava to je preňho ako stvorené. Obdarujte svojho psíka väčším priestorom a rôznymi hrami, a on Vám to určite rád oplatí svojou láskou :) Nie je to gaučový typ, určite sa poteší ak ho zoberiete na nejakú túru alebo dlhšiu prechádzku.

Zdravie a predispozície

Existuje množstvo plemien, ktoré majú takzvané plemenné predispozície na určité zdravotné problémy. Sú to geneticky podmienené ochorenia, ktoré sa pri danom plemene vyskytujú častejšie, ako pri iných. Najčastejšie sa týkajú pohybového a tráviaceho aparátu psa. Tieto plemenné predispozície sú zväčša spôsobené zlým chovateľským postupom v procese šľachtenia, kedy snaha chovateľov o želaný výsledok (vlastnosť alebo vizuálny znak) so sebou priniesla tieto problémy.

Najčastejšie ochorenia

• Rakovina: Bohužiaľ, bernský salašnícky pes je náchylnejší na niektoré druhy rakoviny.
• Dysplázia kĺbov: Je to dedičná choroba a preto jej treba venovať väčšiu pozornosť. Je označovaná ako dysplázia bedrových kĺbov. Táto choroba sa prejavuje hlavne u veľkých plemien psov.
• Torzia žalúdka: Jednou z najväčších chorôb a porúch u bernských salašníckych psov je choroba syndrómu dilatácie a torzie žalúdka. Dilatácia alebo zväčšenie žalúdku napríklad vodou alebo krmivom môže byť predstupňom torzie žalúdka. Torzia je pretočenie žalúdku. Pri tomto ochorení psíka je nutné navštíviť zverolekára.
• Zápal kože: Môže sa vyskytnúť u psov s hustou srsťou, vyžaduje si pravidelnú starostlivosť a včasnú liečbu.
• Znížená funkcia štítnej žľazy: Ide o hormonálnu poruchu, ktorá môže ovplyvniť metabolizmus psa.
• Pupočník pruh: Vrodená vada, ktorá sa prejavuje výhrezom črevných kľučiek cez brušnú stenu.

V minulosti sa chov zameriaval skôr na vzhľad a povahu než na zdravie, čo spôsobilo dedičné ochorenia. Skôr než si šteňa prinesiete domov, je dôležité zabezpečiť správnu stravu. Chovateľ vám ochotne poradí s výberom granúl alebo iného typu stravy. Ideálne sú granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje. Ak pes dostáva BARF, je nutné zistiť, či na túto stravu nie je navyknutý. Ak váš pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky.

História plemena

Bernský salašnícky pes - také pomenovanie dostal len nedávno tento druh psíka. Veľká čierno-bielo-hnedá guľa chlpov, ktorá Vás bude mať rada nadovšetko. Pôvod: Švajčiarsko. Jeho predkom bol bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny však nie sú doteraz známe. Tento druh psíka sa stal populárnym od 20. storočia. Kedysi slúžil ako ťažný alebo pastiersky pes na salaši, no dnes je to výborný spoločník pre ľudí. V meste Bern vo Švajčiarsku bol prvýkrát ustanovený štandard bernského salšníckeho psíka a to od roku 1907. Od roku 1907 mu bol udelený taktiež názov “Bernský salašnícky pes.” Psík teda zatiaľ nemá dlhú "oficiálnu" históriu. Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity. V roku 1907 bol dokonca založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.

tags: #pozor #bernsky #salasnicky #pes