Shiba Inu je elegantný pes typu špic, ktorého názov v preklade z japončiny znamená „malý pes“. Je to menšia verzia plemena Akita Inu. Psy obidvoch plemien boli pôvodne vyšľachtené ako lovci a pracujúci psy. Toto plemeno zaujíma úplne všetko, čo sa okolo nich deje, čím si získali povesť spoľahlivých, dôveryhodných a zábavných rodinných miláčikov.
História a pôvod
Pôvod plemena Shiba Inu je možné vysledovať na hrnčiarskych a terakotových kvetináčoch, ktoré sú z obdobia 3. storočia pred Kristom. Pôvodne existovali tri hlavné typy tohto plemena, ktoré boli pomenované podľa regiónov, kde boli po prvýkrát chované: Shinshu Shiba z oblasti Nagano, Mino Shiba z oblasti Gifu a Sanin Shiba zo severovýchodnej oblasti hlavnej krajiny. Z týchto základných plemien bolo vyvinutých 6 rôznych plemien a jedným z nich bolo aj plemeno Shiba Inu.
Predkovia Shiby sa pravdepodobne dostali do Japonska z juhovýchodnej Ázie dávno pred naším letopočtom. Už z doby kamennej sú známe nálezy kostier psov, podobných dnešným shibám. Aj primitívne kresby a ďalšie artefakty z doby bronzovej ukazujú malé psy s postavenými ušami a na chrbte stočeným chvostom. Shiba je pravdepodobne najstaršie zo šiestich príbuzných japonských plemien, nazývajúcich sa "Nippon-inu", z ktorých je akita najväčšia a shiba najmenšia. Dnešná shiba je výsledkom cieľavedomého chovateľského výberu z troch typov malých japonských psov - San´in, Shinsu, a Mino. San´in, škvrnitý čiernobiely pes, bol väčší ako dnešná shiba, Shinsu boli väčšinou červený a mali mäkkú vlnitú podsadu a hrubé ježaté pesíky. Mino bol súčasnej shibe najpodobnejší. Bol sýto červenej farby. Všetci mali postavené, malé uši, chvost stočený na chrbte a hlboko posadené trojuholníkové oči. Rovnako ako ďalší Nippon-inu bola shiba chovaná pre lov. Meno shiba v preklade znamená "malý pes z lesa plného kríkov" a ukazuje na výbornú použiteľnosť tohto plemena na lov drobnej pernatej zveri v hustom poraste.
Korene tohto plemena siahajú do hornatých oblastí stredného Japonska, kde predkovia Shiba Inu po stáročia slúžili obyvateľom ako strážcovia a spoločníci pri love drobnej zveri a vtákov, napríklad bažantov. Po celý tento čas zostalo plemeno zväčša bez iných vplyvov, pretože v okolí jednoducho neboli žiadne iné psy, s ktorými by sa mohli krížiť. Keď Briti koncom 19. storočia priviezli so sebou ďalšie psy, došlo ku kríženiu so setrami a pointermi. V priebehu niekoľkých desaťročí sa čistokrvné plemeno Shiba Inu stalo raritou. V roku 1928 začali nadšenci s chovom tohto plemena a od roku 1934 existuje záväzný štandard plemena. V roku 1937 v Japonsku toto plemeno získalo štatút “národnej prírodnej pamiatky”, čo ešte viac pomohlo jeho rozšíreniu. Spolu s Akitou Inu je v súčasnosti jedným z najobľúbenejších psov v Japonsku, ale mimo krajiny svojho pôvodu sa vyskytuje oveľa zriedkavejšie.
Vzhľad
Shiba Inu je stredne veľké plemeno typu špic pripomínajúce líšku. Majú vztýčené uši, hustú srsť a zatočený chvost typický pre tento typ. Toto obľúbené plemeno pochádza z Japonska a patrí medzi najstaršie psie plemená na svete. Shiba Inu bol vyšľachtený na lov malej zveri, ako sú králiky alebo vtáky, a má stále veľmi silné lovecké inštinkty, pretože uteká prakticky za čímkoľvek, čo upúta jeho pozornosť.
Výška v kohútiku: psy: 39,5 - 41,5 cm, sučky: 36,5 - 38,5 cm. Priemerná hmotnosť: psy: 8 až 11 kg, sučky: 6,8 až 9 kg.
Majú širokú, plochú lebku a pekne viditeľné lícne kosti. Oči sú dobre rozmiestnené na tvári psa, majú mandľový tvar a krásnu tmavohnedú farbu. Uši sú malé v trojuholníkovom tvare a vztýčené. Ich čeľusť má nožnicový zhryz, kde horné zuby prekrývajú dolné. Krk majú stredne dlhý, svalnatý a silný. Plemeno Shiba Inu má dobre vyvinuté predhrudie, predné nohy rovné a silné, dobre vyvinutý kohútik, rovný chrbát a krátke bedrá. Hrudník je hlboký a rebrá sú mierne klenuté. Zadné končatiny sú silné s dlhými stehnami. Majú mačacie chodidlá s pevnými vankúšikmi a silnými tmavými nechtami. Chvost je vysoko nasadený a hrubý, stočený do tvaru kosáka.
Srsť majú rovnú, pevnú s hustou podsadou a na chvoste dlhšiu ako na ostatnej časti tela. Akceptované farby plemena Shiba Inu sú: červená, čierna so žltými znakmi, sezamová (rovnomerná zmes čiernych, červených a bielych chlpov), čierna sezamová (viac čiernych chlpov ako bielych), červená sezamová (základná farba je červená zmiešaná s čiernymi chlpmi). Všetky uvedené farby musia mať „urajiro“ - belavá srsť po bokoch papule a na lícach, na spodnej strane čeľuste a krku, na hrudi, bruchu, na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane končatín.
Povaha a využitie
Shiba Inu má svoju vlastnú hlavu: je to nezávislý, samostatný pes, ktorý sa nechce podriaďovať. Okrem toho sa vyznačuje silným teritoriálnym správaním, vášňou pre lov a veľkou nedôverou voči cudzím - či už ľuďom alebo psom. Shiba Inu je dobrý strážny pes, ale nemá tendenciu zbytočne vyštekávať. Ak bol už od šteniatka správne socializovaný, môže sa neskôr ľahko začleniť do skupiny. V prípade skorej socializácie sa teda dokáže spriateliť s domácimi zvieratami, ktoré patria k jeho rodine. Kto si získal priateľstvo Shiba Inu, môže si byť istý, že má po svojom boku verného štvornohého priateľa, ktorý vynikne svojou ostražitou a zároveň priateľskou povahou.
Povahové rysy správnej shiby sa dajú opísať slovami ako vyrovnanosť, sebavedomie, prívetivosť, živosť, spontánnosť. Je to svojrázne plemeno, milujúci človeka a zároveň veľmi samostatné, vyžadujúce veľký kus slobody. Majiteľ shiby by mal byť dostatočne silná osobnosť, aby zvládol jej trochu svojhlavú povahu. Nie je to tak veľký problém, ako sa niekedy tvrdí, ale shiba absolútne nie je vhodná pre človeka, ktorý vyžaduje od svojho psa bezmedznú poslušnosť a nie je ochotný dopriať mu možnosť vlastného rozhodovania. Ak príde rodina po denných povinnostiach domov, bude ju milujúci Shiba radostne vítať sa sklopenými ušami a úsmevom na tvári, akonáhle sa ale dostatočne vybláznia, začne sa tváriť, že vlastne ľudí vôbec nepotrebuje a že sú to práve ľudia, ktorí potrebujú ju. V tom vidíme jedno z kúziel Shiby - keby to vedela, bude priasť, keď ju hladíte, ale naoko sa tvári, že vám vlastne robí milosť, že sa hladiť nechá. Dokáže vám dať úžasne najavo, že ste jej miláčik a zároveň si zachovať svoju osobnosť.
V Japonsku sa Shiba využívala k lovu a svoje lovecké pudy nestratila dodnes. Celkovo by sme podľa skúseností mohli charakterizovať povahu Shiby ako niečo medzi psom a mačkou.
Výchova a výcvik
Máte vodcovskú osobnosť? Len tak budete môcť úspešne vycvičiť psa tohto plemena. Keďže tento nezávislý štvornohý priateľ len ťažko prejavuje vôľu vyhovieť a považuje sa za najlepšieho vodcu svorky - pokiaľ mu nedokážete, že sa mýli. Preto si výchova a výcvik vyžadujú veľa empatie, skúseností, láskyplnej dôslednosti a v neposlednom rade: trpezlivosť. Neistota, nedôslednosť alebo hrubé zaobchádzanie - to všetko si Shiba Inu všimne a v prípade takéhohoto nevhodného správania sa nebude chcieť podriaďovať. Vtedy do hry vstupuje charakteristické dominantné správanie tohto plemena. Ak však splníte jeho vysoké nároky a dokážete svojho Shiba Inu jasne viesť, s výchovou nebudete mať takmer žiadne problémy.
Pre toto plemeno je obzvlášť dôležitá intenzívna socializácia vo veku šteňaťa a mladého psa, aby sa zviera v dospelosti dokázalo znášať s inými psami. Kvôli silnému loveckému inštinktu nie je beh na voľno vždy možný. Výchova Shiba Inu je pre začiatočníkov výzvou, pretože toto plemeno má veľmi silnú vôľu a len nerado sa podriaďuje. Preto je dôležité, aby majiteľ mal prirodzenú autoritu, pričom Shiba dokáže rýchlo odhaliť akúkoľvek neistotu alebo nedôslednosť. Výcvik by mal byť vedený pozitívnou metódou - tvrdé správanie a tresty by mohli viesť k nedôvere a neposlušnosti. Socializácia by sa mala začať už u chovateľa, kde si šteniatko osvojuje prvé základné vzorce správania. Od šteňacieho veku by sa Shiba mala stretávať s inými psami a ľuďmi, aby si zvykla na rôznorodé prostredie. Kvôli jej silnému loveckému pudu je potrebné medzi prvé povely zaradiť povel „Ku mne“ alebo „Privolanie“, ktorý sa bude musieť často trénovať, aby pes okamžite reagoval.
Zdravie a starostlivosť
Aktívni Japonci nemajú takmer žiadne genetické predispozície k určitým chorobám, pokiaľ nedôjde k príbuzenskému kríženiu. Samozrejme, aj u takéhoto odolného psa ako je Shiba Inu, sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu alebo šedý zákal, ale nehrozí žiadne zvýšené riziko - najmä ak si psa zadovážite od seriózneho chovateľa. Dbajte na to, aby Váš pes nemal nadváhu, a zabezpečte mu druhovo vhodnú stravu s vysokým obsahom mäsa a dostatkom pohybu. Takto sa môže Váš Shiba Inu v dobrom zdraví dožiť až 15 rokov.
Huňatá srsť Shiba Inu pozostáva z rovnej krycej srsti a veľmi jemnej podsady. Čo sa týka starostlivosti o srsť, je úplne postačujúce príležitostné prekefovanie srsti, pretože krátka srsť tohto plemena nemá sklon k plstnateniu. Počas výmeny srsti by ste mali srsť kefovať častejšie: psy vtedy v priebehu dvoch až štyroch týždňov pomerne intenzívne pĺznu. Upratovanie domu je jednoduchšie, pretože chlpy Shiba Inu nie sú ostré, takže sa z nábytku a oblečenia dajú pomerne ľahko odstrániť. Plus pre milovníkov psov s citlivým nosom: Shiba Inu nemá takmer žiadny typický psí zápach, ani keď je mokrý.
Tip pre zdravé zuby: Okrem podávania suchých snackov na žuvanie môžete prispieť k dentálnej hygiene svojho štvornohého priateľa pravidelným čistením zubov.
Shiba Inu je známa svojim špecifickým zvukom, tzv. Shiba Scream.
Strava
Rovnako ako u každého iného psa, zuby a tráviaci trakt Shiba Inu jasne naznačujú, že ide o mäsožravca. Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre mokré alebo suché krmivo: uistite sa, že mäso je na prvom mieste v zozname ingrediencií a krmivo obsahuje čo najmenej obilia. Suché krmivo je pomerne lacné a nekomplikované, dávajte však pozor na pitný režim Vášho psa, aby pil dostatok vody. Mokré krmivo pozostáva z približne 80 percent vody a je u psov často oveľa obľúbenejšie kvôli intenzívnej vôni. Samozrejme môžete psa striedavo kŕmiť mokrým aj suchým krmivom.
Ak sa rozhodnete pre metódu kŕmenia „BARF“ (BARF znamená „biologicky vhodná surová strava“), a teda pre vlastnú prípravu jedla pre psa, mali by ste sa vopred dôkladne informovať, pretože okrem surového mäsa potrebuje Shiba Inu aj zeleninu, oleje, kosti a byliny vo vyváženom množstve, aby sa zabránilo podvýžive. Okrem toho môžete svojmu štvornohému priateľovi ponúknuť sušené žuvacie snacky na starostlivosť o zuby.
Pri zmene stravy je vždy lepšie postupovať pomaly, pretože niektoré psy reagujú na náhlu zmenu stravy žalúdočnými ťažkosťami alebo dokonca hnačkou. Preto niekoľko dní postupne primiešavajte nové krmivo v narastajúcich množstvách do bežného krmiva. Mladé psy potrebujú niekoľko dávok denne, 3 až 4 dávky v závislosti od veku, na rozdiel od dospelých psov plemena Shiba Inu, ktorým stačia dve kŕmenia denne. Nekŕmte mladého ani dospelého psa každý deň v presne rovnakom čase, aby si nezvykol v danom čase stáť v kuchyni a štekať. Krmivo podávajte na určenom, tichom mieste, ktoré môžete ľahko vyčistiť.
SHIBA- INU | O PLEMENU
Koho si Shiba Inu vyberá?
Každý, kto uvažuje o spoločnom živote so Shiba Inu, by už mal mať nejaké skúsenosti so psami, pretože toto plemeno nie je vhodné pre začiatočníkov. Na výchovu psa majitelia potrebujú čas, trpezlivosť a pevné nervy. Okrem toho by mali radi chodiť so psíkom von aj v nepriaznivom počasí. Ak môžete tomuto štvornohému priateľovi poskytnúť primeranú výchovu a dostatok pohybu, je vhodný aj na bývanie v byte - môže byť potrebný súhlas prenajímateľa bytu. Všetci členovia rodiny by mali s novým spolubývajúcim súhlasiť, a nemali by byť alergickí.
Japonský špic nie je pes pre ľudí, ktorí príliš dbajú na čistotu ani pre milovníkov čiernych zamatových nohavíc, pretože veľmi pĺzne, najmä počas výmeny srsti dvakrát ročne. Toto plemeno môže dobre vychádzať so staršími deťmi, ale tie by mu mali nechať priestor na odpočinok. Shiba Inu prijme iné domáce zvieratá len vtedy, ak bol ako šteniatko vhodne socializovaný. Napriek tomu by ste ho nemali nechať s morčaťom osamote, pretože lov má v krvi.
Vyjasnite si, kto sa o psa postará v prípade Vašej dovolenky alebo choroby. V dnešnej dobe môžete vziať svojho dobre vychovaného zvieracieho spoločníka do veľa dovolenkových oblastí, pretože mnohé hotely umožňujú ubytovanie aj so zvieracími miláčikmi. So svojím Shiba Inu by ste však nemali cestovať do veľmi teplých destinácií, pretože vplyvom horúčav by mohol trpieť.
Ako si vybrať šteňa Shiba Inu
Ak zvažujete šteniatko Shiby a hľadáte informácie ako to urobiť najlepšie - na tomto mieste uvádzame tipy, čomu sa vyhnúť a naopak ako spoznať dobré miesto odberu (odchovu) Vášho budúceho šteniatka. Cieľom je dostať šteniatko s najlepšími predpokladmi zdravia, veselé, správne socializované a pripravené na svet, nelakavé, zvedavé a s povahou typickou pre toto plemeno.
Vyhýbajte sa ponukám bez preukazu o pôvode (rodokmeňa), pretože len tento Vám zaručí čistokrvného Shiba Inu. Uistite sa, že chovateľ je členom združenia, pretože to je minimálna požiadavka na zodpovedný chov pre dobro plemena. Rodičovské zvieratá tu musia spĺňať určité zdravotné a charakterové vlastnosti predtým, než ich schvália na chov. Ďalej by Vám mal chovateľ poskytnúť príležitosť uňho doma v pokoji šteniatka spoznať. Všetky zvieratá by na Vás mali pôsobiť vyváženým a čulým dojmom. V prípade Shiba Inu je obzvlášť dôležitá fáza socializácie šteniatka - chovateľ by mal prikladať veľký význam tomu, aby šteniatka boli čo najskôr integrované do každodenného života a spoznali veľa vecí. Ak chcete, aby sa Váš pes socializoval s mačkami, ideálne je nájsť chovateľa, ktorý chová aj mačky.
Spolu s Vaším zaočkovaným a odčerveným šteniatkom dostanete preukaz o pôvode, očkovací preukaz a drobnosti, ktoré psíkovi uľahčia zabývanie sa v novom domove - napríklad známa deka a zopár porcií známeho krmiva.
Zodpovední chovatelia Shiba Inu sú Vám k dispozícii aj po predaji šteniatka v prípade, že máte konkrétne otázky týkajúce sa vývoja alebo zdravia Vášho štvornohého priateľa.
Ak nehľadáte šteniatko, ale chcete dať nový domov dospelému psovi, máte niekoľko možností. Aj keď šanca, že natrafíte na čistokrvného Shiba Inu v miestnom útulku, je pomerne nízka, pretože toto plemeno nie je veľmi rozšírené, na internete pravdepodobne nájdete mnohých Shiba Inu, ktorí z rôznych dôvodov hľadajú svoj nový domov. Niektorých sa majitelia vzdali, pretože podcenili dominantné správanie plemena a precenili svoje vlastné schopnosti. Takéto psy, ktoré boli často len základne vychované a socializované, patria ideálne do rúk profesionálov alebo psíčkarov, ktorí spolu so svojím novým štvornohým priateľom môžu využiť odbornú pomoc cvičiteľov psov alebo psích škôl. Ale samozrejme existujú aj dobre vychovaní zástupcovia tohto plemena v dočasných rodinách alebo útulkoch. Intenzívnym rozhovorom s miestom sprostredkovania, či už ide o bývalého majiteľa, ochranu zvierat alebo dočasnú rodinu, môžu obe strany zvyčajne dobre zistiť, či by sa psík s novým majiteľom k sebe hodili. Optimálne je samozrejme osobné zoznámenie.