Každý, kto prežil umretie milovaného domáceho miláčika vie, akú intenzívnu bolesť to spôsobuje. Neviete, ako zvládnuť svoje pocity a ako toto ťažké obdobie prekonať? Intenzívny žiaľ nad stratou domáceho miláčika je prirodzený. Nenechajte si od niekoho nahovoriť, že sa správate hlúpo alebo príliš sentimentálne. So svojím miláčikom ste strávili mnoho rokov a stal sa súčasťou vášho života. Bol pre vás zdrojom nepodmienečnej lásky, kamarátstva, zábavy a radosti. Takže sa nedivte, že vás jeho strata ničí. Nedovoľte ostatným, aby vám hovorili, ako sa máte cítiť.
Ľudia reagujú na stratu svojich milovaných bytostí všelijakými spôsobmi. Okrem pocitu smútku a straty sa môžete stretnúť aj s ďalšími emóciami. Je to napríklad pocit viny za nehodu alebo chorobu, ktoré zviera postretli. Je však zbytočné sa zaťažovať takýmito pocitmi viny, pretože váš žiaľ sa tým ešte prehĺbi. Niekto sa zase snaží poprieť, že jeho miláčik je preč. Nedokáže si predstaviť, že ho už nebude vítať pri dverách, keď príde domov. Niektorí ľudia si zase predstavujú, že ich miláčik je ešte stále nažive a niekde trpí. Sami sa tak potom trápia strachom oňho. Je pre nich potom preto obťažné prijať ďalšie zviera do rodiny, pretože im to pripadá neloajálne voči tomu predchádzajúcemu. Niekto sa zasa so stratou vyrovnáva tak, že je nahnevaný na toho, kto podľa jeho predstáv môže za smrť zvieraťa. Na veterinára, ktorý včas nerozpoznal nejakú chorobu, či vodiča auta, ktorý ho zrazil a podobne. Niekedy je to aj oprávnené, ale vždy vás to vedie od najdôležitejšej úlohy - vyrovnať sa so svojím smútkom.
Príznaky blížiacej sa smrti u psa
Stav predchádzajúci smrti zvieraťa sa nazýva agónia. Počas nej postupne zanikajú vitálne funkcie organizmu. Fungovanie všetkých systémov a strata vedomia časom postupuje. Počas tejto doby by mali opatrovníci poskytnúť zvieraťu vhodné podmienky - pokojné, tiché a pohodlné miesto.
Ako spoznáte, že sa blíži smrť vášho domáceho maznáčika? Často sa verí, že psy cítia, že ich čas prichádza. Potom nájdu miesto, odkiaľ chcú odísť, a nie je možné ich z neho pohnúť.
Niektoré zdravotné problémy môžu naznačovať, že sa blíži koniec psieho života. Keď sa psy blížia ku koncu života, môžu vyžadovať paliatívnu starostlivosť zameranú na zvládnutie príznakov a zlepšenie kvality života (nie na vyliečenie choroby). Môže zahŕňať liečbu bolesti, podporu výživy, fyzikálnu terapiu a dokonca aj alternatívne terapie, ako je akupunktúra alebo masáž.
Príznaky, ktoré môžu naznačovať blížiaci sa koniec:
- Chuť do jedla a pitia: Sledujte ťažkosti s prehĺtaním alebo situáciu, keď pes prejaví záujem o jedlo, no po pričuchnutí sa odvráti.
- Energia a záujem o okolie: Prevaha hlbokého spánku, z ktorého je ťažké psa prebudiť. Môže sa objaviť tzv. „emocionálne odpojenie“ - pes nereaguje na zvuk kľúčov alebo otvorenie dverí.
- Dýchanie: Zrýchlené, plytké alebo naopak veľmi namáhavé dýchanie v pokoji. Varovným signálom je tzv. brušné dýchanie, keď si pes pri nádychu a výdychu viditeľne pomáha pohybmi brucha namiesto prirodzeného pohybu hrudníka.
- Bolesť a nepohodlie: Pes len zriedkavo kňučí. Bolesť spoznáte podľa jemných signálov: časté olizovanie labiek či konkrétneho miesta, zrýchlený tep, rozšírené zrenice alebo svalový tras.
- Mobilita: Okrem pádov a neistoty sledujte aj tzv. „podlamovanie zadných nôh“ alebo situáciu, keď pes zostane stáť na jednom mieste a pôsobí, akoby zabudol, ako sa pohnúť ďalej.
- Hygiena a návyky: Inkontinencia (únik moču či stolice) nie je prejavom neposlušnosti, ale straty kontroly nad zvieračmi.
- Kognitívne zmeny: Najmä u seniorov dochádza k dezorientácii (pes sa „zasekne“ v rohu alebo pod stolom). Typický je nočný nepokoj, keď pes bezcieľne prechádza po byte, hoci cez deň iba prespal. Upieraný pohľad do prázdna.
Mnohí majitelia si kladú otázku, ako sa správa pes pred smrťou a či si uvedomuje svoj koniec. Psy však nevnímajú koniec života v pojmoch a súvislostiach ako my. V závere života sa u väčšiny psov prehlbuje únava a potreba pokoja. Vnímanie sa postupne utíši. Nejde o paniku alebo uvedomenie si „konca“, ale skôr o prirodzené spomaľovanie tela aj zmyslov. Podľa skúseností môže byť okamih odchodu vnímaný skôr ako „brána“ a uvoľnenie než ako bolestivý koniec. Aj keď už pes nereaguje tak, ako ste boli zvyknutí, blízkosť svojich ľudí často vníma až do posledných chvíľ.
Čo robiť, keď pes zomrie
Keď zviera zomrie, musíte si vybrať, ako so svojím miláčikom naložíte. Váš veterinárny lekár vie najlepšie posúdiť fyzickú kondíciu vášho miláčika a kvalitu jeho života. Pokiaľ má vaše zvieratko chuť k jedlu, reaguje na pozornosť majiteľa, vyžaduje jeho prítomnosť a má chuť sa s ním hrať a zapojiť do rodinného života, zdá sa, že na to ešte nie je čas. Ale ak zviera pociťuje stále bolesti, podstupuje ťažké a stresujúce ošetrenia, ktoré mu veľmi nepomáhajú, nereaguje na náklonnosť, nepozná svoje deje, potom sa jeho majiteľ pravdepodobne rozhodne ukončiť spoločné trápenie. Predlžovanie totiž nepomôže nikomu z vás. Pre nikoho nie je toto rozhodnutie ľahké a bezbolestné, ale niekedy je to skutočný spôsob, ako prejaviť svojmu miláčikovi svoju lásku.
Eutanázia, často označovaná ako „uspanie“, je aktom lásky a milosrdenstva, keď sa kvalita života psa výrazne zhoršila a nádej na zlepšenie je malá alebo žiadna. Je to hlboko osobné a srdcervúce rozhodnutie, ktorému môžu majitelia domácich zvierat čeliť. Rozhodnutie o eutanázii môže byť mučivé. Často ho vedie hlboká láska k zvieraťu, túžba ukončiť jeho utrpenie a pochopenie jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Môže byť užitočné otvorene sa porozprávať so svojím veterinárnym lekárom o kvalite života vášho psa.
Keď padne rozhodnutie, môžete sa rozhodnúť byť prítomní pri procese eutanázie. Je to hlboko osobná voľba a neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie. Niektorí ľudia nachádzajú útechu v tom, že sú so svojím zvieraťom a poskytujú mu známu a milujúcu prítomnosť v jeho posledných chvíľach. Ak je to pre vás príliš ťažké, je to tiež v poriadku.
Následky eutanázie sú emocionálne náročným obdobím. Môžete prežívať rôzne pocity vrátane úľavy (že utrpenie vášho domáceho zvieraťa sa skončilo), pocitu viny, osamelosti a hlbokého smútku. Všetky tieto pocity sú súčasťou procesu smútenia a je dôležité dovoliť si ich prežiť.
Hoci je bežnou praxou pochovať psa na dvore, v záhradke alebo v lese, zákon to zakazuje. Ak pri takomto konaní prichytia psieho opatrovníka alebo ho niekto nahlási, mal by sa pripraviť nie len na pokutu, ale aj na to, že zviera bude musieť vykopať. Potom budete musieť vykonať likvidáciu. Ak k tomu dôjde, obráťte sa na subjekt, ktorý sa touto činnosťou zaoberá v obci a telo zvieraťa tam doručte. Poplatok je zvyčajne niekoľko desiatok eur. Prípadne možno tieto povinnosti ponechať na veterinára. Niektoré kliniky majú pece na spopolnenie zvieracích pozostatkov, ale náklady na likvidáciu sú zvyčajne vyššie. Na Slovensku čoraz častejšie vznikajú cintoríny zvierat. Ak tam chcete umiestniť telo zvieraťa, obráťte sa na prevádzkovateľa, ktorý uvedie miesto pohrebu.
Ako sa vyrovnať so stratou domáceho maznáčika
Ako sa vyrovnať so smútkom
Najdôležitejšie je byť sám k sebe úprimný a priznať si, čo cítim. Nepopierajte svoju bolesť alebo pocity hnevu. Už tým, že si ich pripustíte a preskúmate ich, môžete so svojimi citmi začať pracovať. Máte právo cítiť smútok a bolesť, ale aj zlosť a pocit viny. Pripustite si svoje city predtým, ako sa začnete sami seba pýtať, či vôbec na nich máte nárok. To vám pomôže pochopiť, čo pre vás strata miláčika skutočne znamená. Niekto svoje emócie vyjadruje v poviedke, básni, piesne alebo dopise...
Pokiaľ máte príbuzných, ktorý majú radi zvieratá, tak určite pochopia, že vás to veľmi trápi. Nesnažte sa svoje pocity skrývať len preto, aby ste pôsobili kľudne a silne.
Prvé dni a týždne sú najťažšie. Funguje tu presne ten istý mechanizmus ako v prípade straty blízkych. Smútok za psom, ktorý bol dlhé roky vaším najlepším priateľom, je nielen normálny, ale aj veľmi potrebný. Počas týchto dní je dobré mať pri sebe členov rodiny alebo blízkych priateľov. Smútok môže byť zničujúci, ale oveľa ľahšie sa s ním vyrovnávate, keď ste obklopení ľuďmi, ktorým dôverujete. Porozprávajte sa so svojimi blízkymi o svojej strate, podeľte sa o svoje obľúbené fotografie alebo zábavné príbehy zo života vášho psa. Takto sa zbavíte množstva emócií a ľahšie sa vyrovnáte so stratou.
Vytvorením fotografického albumu, koláže, zarámovanou fotkou alebo vystavením jeho obojku či obľúbenej hračky pomôžete uchovať krásnu spomienku. Smútok zo straty milovaného maznáčika môže trvať dlho. Nevyčítajte si, pokiaľ sa necítite lepšie hneď alebo pokiaľ vás smútok neopúšťa ani po dlhšej dobe. Nemyslíme tým hneď uvažovať nad obstaraním nového maznáčika, svoju lásku a starostlivosť môžete venovať napríklad psíkom v útulku, kam môžete chodiť ako dobrovoľník. Nielen psíkom pomáhajú aj neziskové organizácie, ktoré môžete podporiť rôznymi spôsobmi.
Po určitom čase môžete mať pocit, že nastal čas posunúť sa ďalej. Doprajte si priestor na spomínanie a dovoľte si dať priechod emóciám.
Príslovie "čas zahojí všetky rany" má veľa pravdy a väčšina ľudí je po niekoľkých mesiacoch pripravená vziať si domov nového miláčika. Je dobré vyrovnať sa so stratou prvého domáceho maznáčika? Áno, pokiaľ máte pocit, že ste na to skutočne pripravení. Pamätajte, že nový pes nikdy nenahradí vášho prvého psa. Nehľadajte v ňom podobnosti a rovnaké reflexy. Nový pes si zaslúži "čistý štít", pokiaľ ide o vašu lásku a budovanie ďalšieho špeciálneho vzťahu.
Ako pomôcť smútiacim psom
Zvieratá sú členovia rodiny a tiež si všímajú každú zmenu v ich domove. Často k sebe zvieratá navzájom priľnú a tým pádom budú tiež bolestne prežívať odchod ich každodenného spoločníka. A neplatí to iba pre psích parťákov alebo mačky, platí to aj vzájomne - psy smútia za mačkami a naopak. Buďte preto k svojim miláčikom pozornejší a láskyplnejší ako inokedy, aby ste im pomohli to lepšie prekonať.
Aj pes smúti po smrti zvieracieho priateľa. Prieskum medzi majiteľmi psov v Taliansku uviedol, že 86 percent z nich zaznamenalo negatívne zmeny v správaní ich miláčika po smrti druhého psa v domácnosti. Okrem iného psík po úmrtí svojho zvieracieho kamaráta zvyčajne vyhľadával viac pozornosti, menej jedol a hral sa menej ešte niekoľko mesiacov po udalosti. Respondenti prieskumu tiež uviedli, že smútiaci psi sa vo všeobecnosti stali menej aktívnymi, viac sa báli, viac spali a boli náchylnejší na kňučanie alebo štekanie.
Podľa novej štúdie, za ktorou stojí Federica Pirroneová, veterinárka z Milánskej univerzity, by takéto psy na prekonanie smútku potrebovali väčšiu pomoc od svojich majiteľov. V prieskume medzi majiteľmi psov ona a jej kolegovia zistili, že psi, ktorí si vytvorili blízky vzťah s iným psom, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú po smrti trpieť smútkom, bez ohľadu na ich plemeno, vek alebo pohlavie. Negatívny vplyv malo aj to, keď ich majiteľ evidentne smútil za mŕtvym psom.
Ako môže smútiacim psom pomôcť ich majiteľ?
Dôležité je udržiavať rutiny. „Majitelia im môžu uľahčiť proces smútenia tým, že budú udržiavať akékoľvek rutiny, na ktoré sú psy zvyknuté a budú sa držať blízko svojich domácich miláčikov,“ povedala doktorka Pirroneová pre portál nbcnews.com. Domáce zvieratá sú spokojnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať od najbližších hodín, ale aj do nasledujúceho dňa.
Stále ten istý jedálniček. Možno tvoj pes nebude chcieť nejakú dobu jesť, pretože bude príliš smutný, ale i napriek tomu mu jedlo stále ponúkaj. V rovnaký čas, v rovnakej miske, s rovnakým obsahom.
Pozor na neúmyselné odmenenie depresie. Je to ťažké, pretože je prirodzené, že chceš svojho psa potešiť vo chvíli, keď prežíva smútok. Bohužiaľ hlavne u psov sa často stáva, že maškrtou len podporíš jeho smútok alebo dokonca depresiu. Ver, že posledné, čo chceš, je odmeniť nedostatok chuti do jedla, úzkosť, apatiu či iný druh strachovej reakcie.
Nová hierarchia v rodine. Ak v rodine žilo viac zvierat pokope, nastáva revidovanie sociálnej štruktúry. Každý člen v skupine má špecifický vzťah s ostatnými členmi.
Je v poriadku, ak sa chceš svojmu psovi vyplakať do kožucha. Ak mu chceš povedať, ako veľmi ti niekto chýba. No pozor na jeho emócie a pocity, keď to robíš. Nevystraš ho príliš a mysli aj na neho. Daj mu čas. Tak ako ty potrebuješ čas na zahojenie rán, potrebuje ich aj tvoj pes.
Keď si vezmete domov nové zvieratko, nie vždy ho hneď prijmú, ale situácia sa časom zlepší.
Mýty o smrti a posmrtnom živote zvierat
Kresťanská viera nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či zvieratá pôjdu alebo nepôjdu do neba, a jej interpretácie sa značne líšia. Niektorí kresťania veria, že zvieratá nemajú dušu ako ľudia, a preto nemôžu ísť do neba.
Podobne ako kresťanstvo, ani židovské učenie výslovne neuvádza, čo sa stane so zvieratami po ich smrti. Niektoré výklady naznačujú, že hoci zvieratá majú iný druh duše ako ľudia („nefeš“), nemajú „posmrtný život“ ako ľudia.
V islame sa zvieratá rešpektujú ako súčasť Alahovho stvorenia, ale Korán neuvádza, či majú zvieratá posmrtný život. Niektoré výklady naznačujú, že zvieratá budú vzkriesené v súdny deň, ale ich osud po ňom nie je jasne definovaný.
Hinduizmus verí v cyklus reinkarnácie, proces znovuzrodenia po smrti.
Podobne ako hinduizmus, aj budhizmus verí v reinkarnáciu.
Viera pôvodných obyvateľov Ameriky: Mnohé indiánske kultúry považujú zvieratá za duchovne významné.
Pripútanosť k domácemu zvieraťu je niekedy bezhraničná a rozlúčka s ním môže vyvolať extrémne emócie. Na stratu sa oplatí vopred psychicky pripraviť a hľadať kontakt s blízkymi, keď príde.
Psy sú viac než len zvieratá; sú to plnohodnotní členovia našej rodiny. Ich strata je tak jednou z najťažších situácií, ktorej bude musieť raz čeliť každý majiteľ. Každý z nás prežíva smútok inak a je dôležité uvedomiť si, že neexistuje univerzálny spôsob, ako smútiť. Porozprávajte sa s dobrým priateľom, rodinou alebo inými majiteľmi. Občas pomáha hovoriť aj s ľuďmi, ktorí si tiež prešli takou stratou.
Uvažuj o prítomnosti pri smrti člena rodiny. Či už ide o ľudského člena rodiny, alebo toho zvieracieho, mnohokrát chceme, aby pri jeho posledných minútach života boli jeho najbližší. Dôležité je však myslieť aj na pozostalých, či by si takúto prítomnosť priali aj oni.
Ak je to potrebné, siahnite po prírodných prípravkoch. Ak si myslíte, že mu dokážete uľahčiť jeho žiaľ, vyskúšajte homeopatiká alebo Bachove kvapky.
Všeobecne sa to nedoporučuje. Potrebujete čas, aby ste prekonali svoj smútok a pocit straty. Uvedomte si aj to, že nové zvieratko bude iné, ako to predošlé, a nemôže ho nahradiť. Nie je dobré dať novému to isté meno a porovnávať ho s predošlým. Osvojte si nové zviera až vtedy, keď budete schopní ísť ďalej a vytvoriť s ním nový dlhý a láskyplný vzťah. Pretože to je to, po čom zvieratá túžia.
Fyzická prítomnosť vášho domáceho miláčika je možno konečná, ale láska, ktorú vám vniesol do života, lekcie, ktoré vám dal, a šťastie, ktoré s vami zdieľal, sú večné. Vedzte, že na svojej ceste smútku nie ste sami. Ozvite sa, podeľte sa o svoje príbehy a načerpajte silu z poznania, že touto cestou straty prešlo mnoho ďalších ľudí.