Blog Fera spája odborné rady a zaujímavé informácie zo života zvierat. Rozptýlime pochybnosti a odpovieme na otázky opatrovateľov psov, mačiek, králikov, hlodavcov alebo aj iných exotických zvierat! Na blogu spoločnosti Fera nájdete najdôležitejšie informácie o výžive, starostlivosti a zdraví vášho domáceho zvieraťa.
Aj keď je nemecká doga zdravé plemeno, môžu sa u nej objaviť niektoré choroby. Najmä, ak majiteľ nedbá na kúpu kvalitného šteniatka, ale kúpi si psa od množiteľa. Takéto šteňa nemá papiere o pôvode, jeho rodičia nie sú testovaní na dedičné choroby, často psi žijú v nevyhovujúcich podmienkach, suka má šteňatá každé háranie a množiteľ nevie nič o genetike. Preto je veľmi dôležité si vždy vyberať šteniatko z kvalitnej chovateľskej stanice, kde chovajú iba zdravé psy a suky. Rodičia šteniatok sú pravidelne posudzovaní a kontrolovaní. V prípade zistenia niektorého z ochorení, nie sú vhodní do chovu a ďalej sa nerozmnožujú. Nie vždy a všetky choroby sa u psa prejavia, no je lepšie vedieť, na čo sú nemecké dogy náchylné.
Bežné choroby vyskytujúce sa u veľkých psov sú dysplázia bedrového kĺbu a torzia žalúdka. Okrem nich môže toto plemeno postihnúť aj rakovina kostí (tzv. osteosarkóm).
Rakovina kostí (osteosarkóm) je najčastejšie nádorové ochorenie kostí u psov. Spôsobuje krívanie a bolesť. Prítomnosť osteosarkómu u psov sa dá zistiť röntgenologickým vyšetrení.
Pri dysplázii bedrového kĺbu dochádza k nesprávnemu vývoju kostí vplyvom narušených génov, ktoré celý proces riadia. Na röntgene je vidieť nesprávne utváraný kĺb, hlavne kĺbovú jamku bedrovej kosti a kĺbovú hlavicu stehennej kosti, čoho dôsledkom je bolesť pri pohybe psa. K vzniku dysplázie bedrových kĺbov často prispieva aj nadmerné zaťaženie pohybového aparátu v mladom veku, klzké podlahy a nesprávna výživa. Šteniatka kŕmené metódou BARF by preto mali denne prijať 30 % kostí z celkového množstva kŕmnej dávky. Tie obsahujú vápnik dôležitý na vývoj a stavbu kostí, zubov. Nadmerné prijímanie vápnika a kĺbovej výživy tiež nie je vhodné, pretože kĺby potom rastú nerovnomerne. Okrem kostí sa v šteňacom jedálničku nachádza 50 % mäsa a 20 % príloh. Mäso sa psom môže podávať akékoľvek, malo by však byť z overeného zdroja.
Hnačka u psov
Medzi najčastejšie zdravotné problémy u psíkov patrí hnačka a aj jej opak, zápcha. Psí tráviaci trakt je veľmi citlivý na náhle zmeny v potrave, ťažké a mastné ľudské jedlá, prítomnosť parazitov či infekčné choroby. Nie každá hnačka poukazuje na vážne ochorenie, avšak je dobré sledovať psíka počas nej a nepodceňovať ju.
Hnačka u psíkov začína náhle a môže trvať krátko, od pár hodín až po dlhotrvajúce, niekoľkodňové hnačky, ktoré psíka veľmi vyčerpajú a dehydratujú. Ak je hnačka z dôvodu náhlej zmeny krmiva, je potrebné vrátiť sa k pôvodnej strave a na novú prechádzať postupne. Plus je dobré podať psíkovi čierne uhlie, ktoré na seba naviaže toxíny a pomôže ich vylúčiť von z tela.
Ak ste psíkovi krmivo nemenili, ani nezjedol nič nevhodné, veľmi častým dôvodom hnačky sú parazity v tráviacom trakte. Tie poškodzujú sliznicu čriev a vyvolávajú hnačku. Niekedy je stolica zmiešaná s krvou. Ak ste psíka už dlhšie neodčervovali, s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o hnačku kvôli parazitom.
Hnačky bývajú veľmi častým sprievodným príznakom mnohých infekčných chorôb. U nevakcinovaných šteniat je najvážnejším a najrozšírenejším ochorením parvoviróza, pri ktorej má šteňa náhlu veľmi silnú hnačku s prímesou krvi a zvracia. Aj pri včasnom zahájení liečby je nádej na prežitie malá. Preto ak máte nevakcinované šteňa na infekčné choroby a začalo hnačkovať, urýchlene vyhľadajte veterinára.
U dospelých psov je hnačka najčastejšia pri parazitárnych ochoreniach ako sú škrkavky, pásomnice alebo sa jedná o zápaly žalúdka a čriev pri podráždení nevhodnou stravou či pri infekčných chorobách.
Ak má váš psík hnačku, neodkladajte návštevu veterinárneho lekára. Každý pes môže mať niekedy pokazený žalúdok. Frekvenciu môže ovplyvniť vek psa, jeho plemeno, veľkosť aj životný štýl. Zdravé fungovanie tráviacej sústavy u psa je veľmi dôležité na to, aby zo svojej potravy získaval všetky potrebné živiny. Obrovský povrch tenkého čreva je pokrytý bunkami, ktoré podporujú vstrebávanie vitamínov, minerálov a iných živín, a tiež obsahuje najväčší počet imunitných buniek v tele. Celý gastrointestinálny trakt je domovom mikroflóry, teda baktérií, ktoré pomáhajú podporovať zdravé trávenie. Ak má pes pokazený žalúdok, môže trpieť hnačkou - mäkkou a neforemnou stolicou - a tiež vracaním. Môže tiež vykazovať nepríjemné pocity alebo mať nafúknuté brucho.
Šteňatá sú zvlášť náchylné na pokazený žalúdok a hnačku. Ich tráviaca sústava nie je ešte úplne vyvinutá. Majú tiež tzv. „imunitnú okno“, keď imunitný systém šteňaťa už nie je chránený protilátkami získanými od ich matky, ale ešte nedokáže vytvárať vlastné protilátky. Zdravie tráviacej sústavy šteňaťa môžete podporiť tak, že mu budete podávať výživnú potravu, ktorá podporí jeho zdravie, a nebudete potravu meniť veľmi často.
Dospelé psy majú silnejšie tráviace sústavy ako šteniatka, ale aj tak môžu mať pokazený žalúdok. Najlepší spôsob, ako predísť pokazenému žalúdku u dospelého psa, je dávať mu výživovo vyváženú stravu, ktorá obsahuje vysoko kvalitné, ľahko stráviteľné proteíny, ako aj zložky ako fermentovateľná vláknina, ktorá podporuje rozvoj „prospešných baktérií“. Ľudské jedlo pre psy nie je vhodné. Je pre ne ťažko stráviteľná.
Ako pes starne, jeho schopnosť správne tráviť jedlo sa môže postupne zhoršovať a pre čoraz citlivejšie zuby môže mať problém so správnym hryzením. Nedostatočne rozhryzené jedlo alebo rýchle prehĺtanie môže spôsobiť zvracanie alebo bolesť. Aby váš starší pes netrpel pokazeným žalúdkom, podávajte mu krmivo určené pre jeho plemeno a vek, ktoré má správnu veľkosť granúl alebo kúskov, aby ich dokázal jednoducho uchopiť. To ho podporí aj v správnom hryzení. Poskytnutie stravy vhodnej pre vek, veľkosť, plemeno a životný štýl domáceho zvieratka je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako sa vyhnúť problémom s trávením.
Hnačka u psa môže mať dve formy - akútnu a chronickú. Tieto stavy si často vyžadujú kauzálnu liečbu. Akútna hnačka je zvyčajne dôsledkom otravy jedlom alebo nevhodného alebo zatuchnutého krmiva. Často zmizne sama v priebehu 1-2 dní. Môže sa liečiť symptomaticky domácimi prostriedkami. Chronická hnačka však môže naznačovať vážny zápal čriev alebo iné vážne ochorenia, ako je rakovina. Ak hnačka trvá dlhšie ako 1-2 dni, je indikáciou na návštevu veterinárneho lekára.
Hnačka u psa vždy vyžaduje lekársku pomoc. Je dôležité, aby veterinár určil správnu diagnózu a vhodnú liečbu. Liečba môže zahŕňať diétu s ľahko stráviteľnými jedlami, podanie liekov, alebo v závažnejších prípadoch aj ďalšie vyšetrenia (ultrazvuk, röntgen). Ďalšia liečba závisí od výsledkov testov. V niektorých prípadoch môže byť potrebné psa odčerviť. Potravinové infekcie sa liečia antibiotikami. Závažné prípady môžu dokonca vyžadovať chirurgický zákrok.
Hnačka je nepríjemný stav, ktorý môže potrápiť aj našich štvornohých domácich miláčikov. Je dôležité sledovať psa počas hnačky a v prípade potreby vyhľadať veterinárnu pomoc. Správna výživa a starostlivosť sú kľúčové pre udržanie zdravého tráviaceho systému vášho psa.
Torzia žalúdka u nemeckej dogy
Torzia žalúdka, známa aj ako žalúdočná dilatácia a volvulus (GDV), je vážny a potenciálne život ohrozujúci stav u psov. Ide o akútny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú veterinárnu starostlivosť. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, príznaky, liečbu a spôsoby prevencie torzie žalúdka, aby ste mohli chrániť zdravie vášho psa.
Čo je torzia žalúdka?
Torzia žalúdka je stav, pri ktorom sa žalúdok psa nadmerne naplní plynom, tekutinou alebo potravou a následne sa otočí okolo svojej osi. Tento proces uzatvára vstup a výstup zo žalúdka, čo vedie k rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu psa.
Ako dochádza k torzii?
- Dilatácia: Žalúdok sa rozšíri v dôsledku nahromadenia plynu, tekutín alebo potravy.
- Volvulus: Nadmerne naplnený žalúdok sa otočí (torzuje), čo spôsobí uzavretie ciev a zastavenie prietoku krvi.
Prečo je torzia nebezpečná?
- Nedostatočný prietok krvi: Môže viesť k odumretiu žalúdočnej steny (nekróze).
- Šok: Tlak na veľké cievy môže spôsobiť kardiovaskulárny kolaps.
- Rýchly priebeh: Bez okamžitej liečby môže dôjsť k úhynu psa v priebehu niekoľkých hodín.
Rizikové faktory
Plemenné predispozície:
- Veľké a obrie plemená: Nemecká doga, nemecký ovčiak, doberman, rotvajler.
- Hlbokoprsé psy: Psy s hlbokým a úzkym hrudníkom.
Vek: Starší psi: Riziko sa zvyšuje u psov nad 7 rokov.
Pohlavie: Samci sú mierne náchylnejší než samice.
Iné faktory:
- Rýchle jedenie a hltanie potravy.
- Veľké porcie jedla podávané naraz.
- Fyzická aktivita hneď po jedle.
- Stres a úzkosť.
- Nevhodná strava: Niektoré štúdie naznačujú, že strava s vysokým obsahom obilnín a sacharidov môže zvýšiť riziko.
Príznaky torzie žalúdka
Varovné príznaky:
- Neklid a nepokoj: Pes sa nevie udržať v pokoji, mení polohy.
- Nadmerné slinenie: Slintanie bez zjavného dôvodu.
- Náznaky na zvracanie bez úspechu: Pes sa pokúša zvracať, ale nič nevychádza.
- Nafúknuté brucho: Viditeľné rozšírenie brucha, najmä na ľavej strane.
- Bolesť brucha: Pes reaguje citlivo na dotyk brucha.
- Slabosť a kolaps: Pes môže byť slabý, mať problémy so stavaním sa.
- Zrýchlený srdcový tep a dýchanie: Tachykardia a dyspnoe.
Ak spozorujete tieto príznaky, okamžite kontaktujte veterinára. Torzia žalúdka je núdzový stav!
Diagnostika
Veterinárne vyšetrenie:
- Anamnéza: Informácie o strave, aktivite a začiatku príznakov.
- Fyzikálne vyšetrenie: Palpácia brucha, kontrola vitálnych funkcií.
Diagnostické testy:
- Röntgenové snímky: Potvrdia prítomnosť dilatácie a torzie.
- EKG: Na zistenie srdcových arytmií.
- Krvné testy: Hodnotenie elektrolytov, funkcie orgánov a acidobázickej rovnováhy.
Liečba torzie žalúdka
Núdzové opatrenia:
- Stabilizácia stavu: Infúzna terapia na obnovenie objemu krvi a krvného tlaku. Oxygenoterapia: Podávanie kyslíka pri dýchacích ťažkostiach.
- Uvoľnenie tlaku v žalúdku: Dekompresia žalúdka zavedením žalúdočnej sondy alebo punkcia žalúdka ihlou cez brušnú stenu.
Chirurgický zákrok:
- Gastropexia: Chirurgické otočenie žalúdka do správnej polohy a jeho pripevnenie k brušnej stene, aby sa zabránilo opakovaniu torzie.
- Kontrola a odstránenie poškodených tkanív: Ak je prítomná nekróza žalúdočnej steny.
Pooperačná starostlivosť:
- Monitorovanie vitálnych funkcií: Sledovanie srdcovej činnosti, dýchania a krvného tlaku.
- Liečba bolesti: Podávanie analgetík.
- Antibiotiká: Prevencia infekcií.
- Postupné zavádzanie stravy: Malé a časté porcie ľahko stráviteľného jedla.
Prevencia torzie žalúdka
Stravovacie návyky:
- Rozdelenie jedla: Kŕmte psa v menších porciách viackrát denne namiesto jednej veľkej dávky.
- Spomalenie jedenia: Použite misky na spomalenie jedenia alebo vložte do misky prekážky.
- Kľud pred a po jedle: Zabezpečte pokojné prostredie počas kŕmenia. Vyhnite sa fyzickej aktivite aspoň 1-2 hodiny pred a po jedle.
- Voda: Obmedzte nadmerné pitie vody hneď po jedle.
Stres: Minimalizujte stresové situácie, ktoré môžu ovplyvniť trávenie psa.
Výživa a úloha BARF stravy
Správna výživa hrá kľúčovú úlohu v prevencii torzie žalúdka. BARF strava (Biologically Appropriate Raw Food), teda biologicky vhodná surová strava, môže byť významným prínosom pre zdravie tráviaceho traktu vášho psa.
Ako môže BARF strava pomôcť?
- Prirodzená strava: Lepšie trávenie, nakoľko surová strava je pre psy prirodzená a ich tráviaci systém je na ňu evolučne prispôsobený.
- Nižší objem potravy: BARF strava je nutrične bohatá, čo umožňuje podávať menšie porcie s rovnakou energetickou hodnotou.
- Zníženie rizika plynatosti: Menej fermentovateľných sacharidov v porovnaní s komerčnými krmivami, ktoré často obsahujú obilniny a sacharidy, ktoré môžu spôsobovať nadmernú plynatosť.
- Vyvážená mikroflóra: Surová strava podporuje zdravú črevnú mikroflóru, čo môže znížiť tvorbu plynov.
- Spomalenie jedenia: Textúra surovej stravy, žuvanie surového mäsa a kostí môže prirodzene spomaliť tempo jedenia.
Odporúčania pri zavádzaní BARF stravy:
- Postupný prechod: Zavádzajte BARF stravu postupne, aby sa tráviaci systém psa adaptoval.
- Kvalitné suroviny: Používajte čerstvé a overené suroviny z dôveryhodných zdrojov.
- Konzultácia s odborníkom: Pred zmenou stravy sa porozprávajte so svojím veterinárom alebo odborníkom na výživu psov, aby ste zabezpečili vyvážený a vhodný jedálniček.
Prevencia u rizikových plemien
Profylaktická gastropexia: Chirurgický zákrok vykonaný preventívne u plemien s vysokým rizikom torzie žalúdka.
Nemecká doga - charakteristika a história
Nemecká doga je jednou z najväčších plemien psov na svete. Ale aj napriek svoj pôsobivý vzhľad a výrazné pery sú dogy považované za veľmi priateľské, pokojné psy, ktorí potrebujú náklonnosť a pri maznaní s ľuďmi odľahčujú svoju váhu. V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom”.
Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách. Napriek svojej preľudnenej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou „hlavou”.
Vzhľadom k ich veľkosti sa však dogy opakovane stretávajú s odmietaním v spoločnosti. „Je to pes alebo poník?”. Majitelia tohto plemena často počujú „hlúpe reči” od ostatných okoloidúcich, keď chodia so svojím psom a majitelia psov menších plemien niekedy menia strany chodníka. Obávajú sa, že „kolos” urobí niečo ich malým. Ak sa dostanete do takejto situácie: zostaňte pokojní! Samozrejme, vzhľadom k ich veľkosti vyzerá hrozivo, ale akonáhle sa s ňou ľudia zoznámia, ich priateľská, dobrá a inteligentná povaha Vám rýchlo zabezpečí nového priateľa.
Takže určite budete počuť veľa milých a nadšených reakcií na svoju dogu. Napokon skutočnosť, že doga vyvoláva úctu svojou veľkosťou, je v niektorých situáciách veľmi pozitívne. Takže dogy sú tiež veľmi populárne ako strážne psy. Pozorný štvornohý priateľ spočiatku pozoruje cudzinca s určitou nedôverou, aj keď zriedka štekajú alebo dokonca vrčia. Zvyčajne to nie je nutné, pretože ktorý z nich by šiel dobrovoľne do konfliktu s veľkou dogou? V skutočnosti má doga veľmi vysokú prahovú hodnotu a nevykazuje žiadne agresívne alebo útočné správanie. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sú považované za veľmi mierumilovné.
Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi populárne ako rodinné psy. Dokonca aj v rodinách s deťmi sa dá tento veľký pes dobre chovať. Rada sa s deťmi hrá a mazná sa s nimi, len jej váha jej niekedy stojí v ceste.
Plne urastená nemecká doga môže jednoducho vážiť 90 kg alebo viac. Pri kohútikovej výške najmenej 80 cm u psov a 72 cm u fen, nie je vysoká váha samozrejme prekvapením. Nemecká doga však v žiadnom prípade nepôsobí nemotorne. Naopak, jej hrdý vzhľad vyžaruje obrovskú silu a eleganciu. V plemennom štandarde FCI je dokonca označovaná ako „Apolon medzi plemenami psov” kvôli ich harmonickému vzhľadu, elegantným líniám a ich výraznej hlavy. Vyzerá ako „ušľachtilá socha” a šľachtou v 16. a 17. storočí bola považovaná za nesmierne cennú.
Farebné rázy
Čo sa týka farby, vyskytuje sa nemecká doga v troch nezávislých farbách, ktoré sa v chove v žiadnom prípade nesmie miešať:
- Žltá a žíhaná: Žltá nemecká doga má svetlo zlatožltú až sýto žltú farbu. V prípade žíhaných nemeckých dog sú charakteristické priečne tmavé pruhy na základnej farbe. Čierna maska je štandardná vo variante žltej aj žíhanej. Biele znaky na srsti sú nežiaduce.
- Čierna a škvrnitá: Srsť čiernej dogy je sfarbená čierno. Biele znaky sú povolené na labkách a na hrudi. Zvláštne formy tohto farebného rázu sú „čierne plášťové sfarbenie” a „čierne plátové sfarbenie”. Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát. Pri tomto „plášti” je krk, hrudník, brucho, nohy a špička chvosta biela. Na plátovom sfarbení sa vyskytujú na inak bielom tele veľké čierne škvrny. Škvrnité dogy majú na bielej farbe nerovnomerne rozložené čierne škvrny, ktoré sú dobre rozmiestnené po celom tele. Títo takzvaní harlekýni a diamantové dogy nie sú homozygotné, a preto ich chov nie je ľahký. Len asi 10 percent šteniat má požadované rozmiestnenie čiernych škvŕn.
- Modrá: Modrá doga je čisto sivo modro sfarbená. Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.
Okrem týchto troch farebných rázov existuje tzv. „sivý tiger” a „biely tiger”, ktoré nie sú štandardne žiaduce. Sivé tigre majú základnú sivú farbu s čiernymi škvrnami. Hoci sivá je cenená farba u mnohých iných plemien psov, ako sú lovecké psy, sivé tigre na výstavách nedostávajú najvyššie možné hodnotenie pre dogy. Chov bielych tigrov je v Nemecku zakázaný, pretože jeho chov zvieratám prináša nežiaduce utrpenie. Škvrnití psi môžu byť nositeľmi takzvaného merle faktora. Pri párení dvoch škvrnitých zvierat by sa mohli narodiť mláďatá pre merle faktor homozygotné. Postihnuté šteňatá trpia slepotou a čiastočnou hluchotou.
História plemena
Na konci 19. storočia kynológovia verili, že našli predkov nemeckej dogy u starovekých psov. Napríklad pred viac ako 4000 rokmi chovali Asýrčania veľké, tupé a krátkosrsté bojové psy, ktorých obrazy pripomínali vzhľad dnešných dog. Aj v dnešnom Dánsku boli nájdené kostry veľkých loveckých psov, ktoré pochádzajú z obdobia 5000 pr. n. l. až 1000 pr. n. l. Vzťah medzi nemeckou dogou a týmito starovekými predkami je teraz veľmi kontroverzný. Tiež predpokladaný vzťah s tibetským psom (Do Khyi), jedným z najstarších plemien Východu, bol vylúčený test DNA.
Až v 16. storočí nachádzame záznamy o dogách. Záznamy ukazujú, že obzvlášť veľkí a elegantní psi z Anglicka a Írska boli prevezení do Nemecka, psi pochádzali z kríženia mastifa s veľkým írskym vlkodavom. Zvieratá sa stále ešte veľmi líšili, ale všetky mali spoločné mimoriadne rozmery.
V Nemecku začalo cielené správanie takzvaných „anglických dog” v 17. storočí. Elegantní veľkí psi, ktorí boli zvyknutí loviť medvede, diviaky alebo iné živočíchy, sa stali na dvoroch skoro obľúbení ako pôsobiví spoločníci. Takže plemeno sa rozdelilo na izbové psy, strážne psy a anglické dogy. Ako izbové psy boli najkrajšie a najsilnejšie exempláre poctené zlatým obojkom a mohli zostať v noci v spálni svojho pána, kde spali na medvedej kožušine. Strážne psy, ktoré boli aspoň z hľadiska krásy škaredí oproti izbovým psom, dostali iba postriebrený obojok a mali chrániť kniežací dvor pred votrelcami. Vzhľadom k tomu, že obaja izbový aj strážny pes žili u kniežacích dvorov, bol veľký dôraz kladený na poslušnosť a vedenie chovu. Zvieratá tak dôležité pre chov neboli využívané pri lovoch.
Ale aj všetky ostatné anglické dogy, ktoré sa nedostali do funkcie izbového psa alebo strážneho psa, bolo chované v stajni a stále boli považované za tak cenné, že neboli používané pre ľahkovážny lov. Počas lovov na medvede boli posielaní ako prvý „štváči” a „býkohryzovia” alebo „medveďohryzovia”, aby vystopovali korisť a vyhnali ju z lesa. Až po vizuálnom kontakte boli dogy poslané na diviaka alebo na medveďa a snažili sa korisť uchopiť a držať ju, kým ju lovec nezabil bodnou zbraňou. Aby sa títo cenní psi v tomto manévri nezranili, mali na sebe brnenie zo silného materiálu.
Zvýšením využívania strelných zbraní boli dogy ako lovecké psy čím ďalej viac nadbytočné a postupne mizli zo scény. Doga sa držala, predovšetkým v oblasti Württemberska, ako luxusný pes a ochranca majetku. V polovici 19. storočia sa plemeno, teraz známe ako ulmská doga, tešilo rastúcej popularite. Otto von Bismarck je jedným z najslávnejších majiteľov dog. Prvý kancelár nemeckej ríše choval veľké psy viac ako 60 rokov, čo im prinieslo prezývku „ríšsky pes”.
Pretože dogy žili prevažne v domácnostiach, bol dôraz pri chove kladený na dobrú povahu, vyrovnanosť a poslušnosť. V rôznych oblastiach sa chovali rôzne typy psov, ktoré možno ľahko rozlíšiť podľa farby alebo veľkosti, a od tej doby sa objavili napríklad ulmská doga, nemecká doga, anglická doga, dánska doga. Keď sa na výstave psov v roku 1876 ukázali títo rôzni predstavitelia plemena, sudcovia navrhli chovateľom, aby sa dohodli na jednotnom názve „nemecká doga”. Meno bolo sporné, pretože iné krajiny tvrdili, že pôvod dogy bol u nich. Psie plemeno je v angličtine ešte dnes nazývané „Great Dane”. Avšak nemeckí chovatelia prevládali a založili v roku 1888 prvý klub tohto plemena „Deutschen Doggen Club”.
„Deutsche Doggen Club 1888 e. V., ktorý sídli v Berlíne, stále určuje štandard pre chov nemeckej dogy, ktorý je prijatý a publikovaný kynologickou zastrešujúcou organizáciou FCI. Dnešný chov sa zameriava predovšetkým na pokojný temperament a priateľstvo k človeku. Doga vďačí svojmu jemnému srdcu, že napriek jej veľkosti je stále hodnotená a milovaná ako rodinný pes. Samozrejme existujú aj držitelia, ktorí chovajú dogu, najmä kvôli jej veľkosti a prestížnosti.
Aj cez svoju popularitu sa však chovatelia dog musia znovu a znovu stretávať s chorobami špecifickými pre plemeno. Vzhľadom k ich veľkosti sú psi náchylní na dyspláziu bedra (HD), torziu žalúdka, rakovine kostí a ochorenia srdcových svalov (skrátene DCM). 28 percent dog umiera pred svojimi piatymi narodeninami a takmer žiadny jedinec nedosiahne vek desiatich rokov. Chyby v chove môžu zvýšiť náchylnosť zvierat k ochoreniu. Napríklad chov, ktorý je zámerne nastavený na veľké pery, má za výsledok časté zápaly spojiviek. S pomocou obozretného chovu, ktorý sa zameriava ako na veľkosť, skôr na zdravie a dlhovekosť psov, môže byť riziko ochorenia našťastie znížené.
Tréning a výživa tiež hrajú dôležitú úlohu. Aby zostali dogy zdravé čo najdlhšie, šľachy a svaly musia byť dobre precvičované. Dlhá prechádzka denne, počas ktorej môže doga „vypustiť paru” aj bez vodítka, je súčasťou povinného programu psa, ktorý miluje pohyb. Veľké psy by sa však mali vyhnúť stúpaniu po schodoch. A dokonca aj mladí psi by sa najprv mali zo začiatku vyhnúť dlhým prechádzkam, divokým hrám alebo schodom. Preto sa odporúča pre chov tohto plemena prízemný a priestranný dom so záhradou.
Vaše otázky o vhodnej potrave pre dogu najlepšie zodpovie chovateľ alebo veterinár. Malo by byť jasné, že takýto veľký pes potrebuje viac: viac priestoru, viac cvičenia a viac jedla. Vďaka ich jednoduchej manipulácii a vernosti voči ľuďom sú dogy všeobecne veľmi nekomplikované, dajú sa dobre chovať ako rodinné a spoločenské psy. Dokonca sú vhodné aj ako terapeutické psy. Rovnako ako u všetkých psov je samozrejme treba, aby sa doge potrebovalo milujúcej, ale dôslednej výchove, aby sa ich pozitívna povaha mohla optimálne vyvíjať. V neposlednom rade kvôli svojej veľkosti potrebuje ľudí, ktorí jej určia hranicu a ich rozhodnutiam môže veriť. Aby bola šťastná, potrebuje blízky kontakt so svojimi ľuďmi.