Vedecké experimenty často odhaľujú nielen pokrok, ale aj temné stránky ľudstva. Jedným z takýchto experimentov, ktorý vyvolal kontroverzie, bol aj pokus sovietskeho chirurga Vladimíra Demichova s vytvorením dvojhlavého psa. Hoci tento experiment znie a vyzerá drasticky, Demichov ním posunul naše chápanie transplantácie na novú úroveň.
Vladimir Demichov (1916 - 1998) bol priekopníkom v oblasti transplantológie, dokonca tento termín aj zaviedol. Už pred vytvorením svojho dvojhlavého psa bol významným vedcom. Počas studenej vojny sa venoval výskumu transplantácií a počas štúdia na Moskovskej univerzite vykonal úspešnú transplantáciu srdca a pľúc na pokusnom zvierati. V štyridsiatych rokoch minulého storočia Demichov vytvoril 20 dvojhlavých psov. Chirurg oddelil psiu hlavu, plecia a predné nohy šteňaťa a prišil k telu druhého psa. Údajne bol experiment úspešný a pes sa dokázal pohybovať, no neprežil dlho, pretože jeho telo odmietalo cudzie tkanivo.
Demichovov experiment s dvojhlavým psom
Demichov sa transplantáciám venoval intenzívne od konca 40. rokov. Došiel k záveru, že krvný obeh jedného živočícha je dostatočne silný na to, aby podporoval ešte jeden cudzí organizmus. Na tejto myšlienke sa zakladá aj experiment dvojhlavého psa, jedna z jeho najznámejších prác.
Vo februári roku 1954 vykonal bizarný experiment, počas ktorého transplantoval hlavu psa na telo iného psa. Demikhov mal veľké množstvo kritikov v Sovietskom zväze. Verejnosť považovala jeho experimenty za neetické. V dobe experimentu nebola medicína na takej úrovni, ktorá by vzbudzovala dôveru v to, čo sa Demichov pokúsil urobiť. Mnohí si mysleli, že sa pokúša o nemožné.
Počas posledného experimentu Demichov vybral Nemeckého ovčiaka a menšieho psa. Nemecký ovčiak mal byť v tomto prípade hostiteľom a menší pes „hlavou“ ktorá sa k jeho telu pripojí. Demichov amputoval spodnú časť tela menšieho psa a na krku Nemeckého ovčiaka vykonal rez, kde telo neskôr napojil. Operácia trvala tri a pol hodiny a považovala sa za úspech. Po dni zotavovania bol dvojhlavý pes vo výbornej kondícii a údajne sa obom hlavám vrátili všetky zmysly.
V lete 1959 vybral Demichov veľkého potulného ovčiaka, ktorému dal meno Broďaga, a drobného kríženca Šavku. Z menšieho psa ponechal hlavu, krk, predné labky a hrudné orgány; ostatok amputoval. Po troch a pol hodinách mikrochirurgie napojil krčné cievy a priedušnicu štepu na hostiteľov krvný obeh. Obidve hlavy sa prebrali z narkózy, reagovali na zvuk, olizovali si papule a Šavka dokonca pila vodu (ktorá však nemala kam odtiecť, a tak vytekala späť). Demichov celkovo zopakoval zákrok 24-krát, no k dlhodobej funkcii sa nikdy nepriblížil.
V roku 1959 vydal magazín Life vo svojom letnom čísle rozsiahlu fotoreportáž, ktorá priebeh tohto celého experimentu zobrazovala. Pravdou však je, že v tejto chvíli boli psíkovia už chirurgicky spojení. Znepokojivá operácia začala podaním sedatív obom psíkom. Chirurgovia pod vedením Vladimira Demichova pokračovali spojením tiel oboch psov. Väčšiemu psovi, teda „hostiteľovi“ nového tela bol do krku spravený rez. Následne boli krvné obehy oboch psíkov prepojené. Keď sa psíkovia, teda vlastne už len jeden dvojhlavý pes prebral, vedci zistili, že operácia sa im „podarila“.
Dvojhlavý pes prežil len štyri dni kvôli poškodenej žile v krku. Starší a väčší pes sa neustále otriasal, pretože sa chcel psíka na svojom krku zbaviť. Napokon tento dvojhlavý pes žil iba štyri dni.
Odkaz Vladimíra Demichova
Napriek kontroverzným psom položili Demichovove štúdie základy moderných techník vaskulárneho šitia, ktoré Christiane Barnardovi o desať rokov neskôr umožnili prvé úspešné ľudské transplantácie srdca. Prvé úspešné transplantácie srdca, pľúc či koronárnych bypassov sa zrodili nie v elegantných západných klinikách, ale v skromnom moskovskom ústave experimentálnej chirurgie.
Aj keď odložíme smrť psích jedincov, morálne dôsledky Demichovovho experimentu sú zložité. Táto transplantácia hlavy, na rozdiel od niektorých jeho ďalších pokrokov v oblasti transplantológie, nemala žiadne reálne aplikácie. Avšak, ako to všetko poburuje, transplantácia hlavy nebola pre 50. roky ani tak radikálna. Už v roku 1908 sa o rovnaký pokus pokúsili francúzsky chirurg Dr. Alexis Carrel a jeho partner, americký fyziológ Dr. Charles Guthrie.
Sovietske úrady však jeho popularitu držali na uzde a v 90. Americký neurochirurg Robert J. White nadviazal na Demichova o desaťročie neskôr: v roku 1970 presadil hlavu rhesus makaka na telo iného jedinca. Ani Demichov, ani White nedokázali prekonať dva kľúčové problémy: trvalé prepojenie miechy, aby pacient neochrnul, a imunitné odmietnutie.
Označiť sovietskeho lekára Vladimíra Demichova za šialeného vedca je príznačné. Aj napriek mnohým kontroverzným experimentom bol jeho prínos do sveta medicíny nepopierateľný. Jeho dvojhlavý pes sa môže zdať ako mýtus, propaganda alebo prípad vyretušovanej histórie - čo v dejinách Sovietskeho zväzu a následne Ruska nie je nič výnimočné. Táto udalosť, ktorá sa odohrala v päťdesiatych rokoch minulého storočia, je však pravdivá. Vedec a lekár Vladimir Demikhov skutočne vytvoril psa, ktorý mal jedno telo a dve hlavy. Rozhodne nejde iba o mýtus. O experimente existuje množstvo dôkazov vrátane mnohých fotografií a výpovedí očitých svedkov.
Medzičasom sa transplantológia uberá iným smerom: v roku 2022 sa uskutočnili prvé úspešné xenotransplantácie srdca prasa → človek a vývoj laboratórnych 3D biotlačených orgánov napreduje.
Taliansky neurochirurg Sergio Canavero spolu s ortopédom Renom Xiaopingom (Harbin Medical University) tvrdia, že kombináciou hlbokého podchladenia mozgu, nanonožov a lepidla z polyetylénglykolu dokážu v jedinom momente prerezať a znovu zľadiť miechu. Taliansky neurochirurg Sergio Canavero dnes verí, že transplantácie hlavy budú vo veľmi blízkej budúcnosti realitou. Úzko sa podieľa na prvom ľudskom pokuse, ktorý sa má uskutočniť v Číne, kde je menej lekárskych a etických predpisov.
Vedci občas musia robiť bláznivé veci, aby dokázali objaviť niečo prelomové, niečo, čo môže v mnohých ohľadoch zlepšiť život niektorých ľudí alebo celého ľudstva. Niektoré pokusy či experimenty sa však dostávajú až za hranicu toho, čo dokáže bežný človek tolerovať. Veda je skutočne fascinujúca oblasť, ktorá umožňuje veci objavovať a práve to je pre vedcov a vedkyne po celom svete prioritou. Posúvať ľudstvo vpred a podieľať sa na budovaní lepšej budúcnosti pre celý svet. Dosiahnuť, aby mali ľudia krajší a jednoduchší život, ale nebolo vždy zámerom všetkých.