Dalmatínsky pes (dalmatínec) patrí medzi najstaršie známe plemená a ich vzhľad sa zmenil iba neveľmi. Už v hrobkách starých egyptských faraónov sa objavujú nápadne bodkovaní psi, ale s postavou chrta. Je možné, že sa už títo psi podieľali na vzniku plemena Dalmatínsky pes.
Dalmatínsky pes pravdepodobne pochádza z Dalmácie (Chorvátsko), odkiaľ sa rozšíril po Európe po vodnej ceste - britskí námorníci si dalmatína natoľko obľúbili, že si ho priviezli do rodného Anglicka. Tu sa čoskoro stali obľúbeným plemenom šľachty, ktorú sprevádzal pri vychádzkach v kočoch.
Dalmatínsky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6, pod číslom 153. Európa, odtiaľ pochádza toto plemeno a šľachtený bol cielene najmä v Spojenom kráľovstve.
Výnimočný vzhľad a vlastnosti
Dalmatínec je stredne veľké až veľké plemeno. Výnimočný je sfarbením srsti - je biely s hnedými alebo čiernymi bodkami, ktoré sa nemajú zlievať. Chlpy sú krátke a tvrdé, srsť hustá a lesklá. Šteniatka sa rodia bez bodiek, tie sa na tele objavujú až na desiaty až 14 deň života. Je to robustný, dobre osvalený pes s dlhším chrbtom a elegantným krkom. Psy s čiernym bodkovaním majú tmavohnedé oči, hnedooké psy zasa jantárové.
Povaha a inteligencia
Dalmatínec je pes priateľskej a dobromyseľnej povahy. Vďaka svojmu temperamentu je vhodný pre aktívnych ľudí. Svojím priateľským vzťahom k deťom je vhodný ako rodinný pes. Dalmatínec má neprávom povesť hlúpeho psa. Opak je pravda. Dalmatínsky pes je inteligentné a učenlivé plemeno. Vyznačuje sa občasnou tvrdohlavosťou a tzv. „úmyselnou hluchotou“ voči príkazom, ale toto sa tiež dá výcvikom zvládnuť.
V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva dalmatín 39. miesto.
Pôvodné využitie a práca
101 Dalmatincov od Walt Disneyho vám však neprezradí, že Dalmatínsky pes je pôvodne poľovné plemeno. V historických dobách bol používaný ako durič alebo farbiar. Časté nakrytie medzi plemenami poľovných psov spôsobilo zvýšenie podielu duričskej krvi v genetickom základe dalmatíncov.
Už v týchto časoch sa dalmatínec často stýkal s koňmi, čo sa mu neskôr na dlhú dobu stalo životným údelom. Keď ľudia objavili v dalmatíncoch výborný vzťah ku koňom (ale zároveň treba priznať - horší vzťah k ostatným psom), využívali dalmatíncov na stráženie koní. Po vyšľachtení výkonnejších poľovných plemien sa dalmatínsky pes ešte viac posunul k úlohe strážcu koní. Odtiaľ bolo len na skok k jeho dlhoročnej úlohe „kočiarového psa“. Ako jediné plemeno na svete bol dalmatínec dlho špecializovaným kočiarovým psom - sprevádzal kočiare, dostavníky a iné konské povozy a chránil ich proti lupičom a vlkom. Neskôr (hlavne v USA) sprevádzal hasičské vozy ťahané koňmi.
Súčasné využitie a výcvik
V súčasnosti sa nezvykne dalmatínec využívať ako pracovný pes, obvykle plní úlohu rodinného spoločníka. Často sa však majitelia dalmatíncov venujú so svojím psom psiemu športu (napr. agility, coursing).
Dalmatínec je učenlivý a inteligentný pes. Na výcvik nie je vhodný až tak ako služobné plemená, ale je pomerne cvičiteľný a keď sa mu majiteľ výcvikovo venuje, môže sa z neho stať pracovný pes. Je uplatniteľný v služobnom výcviku, zdravotnom výcviku (napr. canisterapia), pachových prácach ale predovšetkým ako durič alebo farbiar. Na poľovanie má vrodený talent a jeho príbuznosť s duričskými plemenami ho predurčuje na poľovný výcvik. Žiaľ na Slovensku dalmatínci nemôžu robiť lovecké skúšky. Kynológovia však chodia s dalmatínskymi psami často robiť skúšky do zahraničia (napr. do Česka). Netreba zabúdať na jeho neuveriteľne kladný vzťah ku koňom - stále je použiteľný ako ochranca a sprievodca koní.
Profil plemena dalmatínca - Výhody a nevýhody vlastníctva dalmatínca
Zdravie a starostlivosť
Dalmatínec je krátkosrsté plemeno, preto odporúčame chovať ho hlavne v zime v interiéri. Z chorôb je dalmatínsky pes náchylný na bežné choroby veľkých plemien, ale aj na takzvané „choroby bielych psov“, napríklad hluchotu. Vzhľadom na jeho bielu srsť, treba dalmatíncovi dôslednejšie vyberať stravu (vylúčiť alergény ako napr. kukuricu).
Výstavy
Dalmatínsky pes sa vystavuje rovnakým spôsobom, ako ostatné poľovné plemená z FCI skupín 6 a 7. Vystavuje sa na výstavnej vôdzke poľovných plemien. Pri predvádzaní psa stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom), prípadne pred psom. Vôdzku má vyzdvihnutú tak, aby pes držal hlavu vzpriamenú. Na medzinárodných, národných a celoštátnych výstavách na Slovensku sa farebné varianty dalmatínskeho psa posudzujú spolu. Na klubových a špeciálnych výstavách sa posudzujú podľa propozícii výstavy, obvykle spolu.
CUNLIFFEOVÁ, Juliette. Encyklopédia PSY. Bratislava : SLOVART, 2004. ISBN 80-7145-821-X.
Poľovné psy predstavujú skupinu plemien, ktoré sa využívajú, ako už ich označenie naznačuje, prevažne k lovu. Ich spoločným znakom je výborne vyvinutý lovecký pud, ktorý človek usmerňuje výcvikom pre svoje účely.
- Stavače - psy patriace k skupine FCI číslo VII. Ide o psy pracujúce s vysokým nosom (t. j. nejdú po stope s nosom pri zemi, ale vetria so zdvihnutým nosom). Ich typickou vlastnosťou je, že vystavujú zver.
- Sliediče - psy patriace k skupine FCI číslo VIII. Ide o plemená šľachtené a cvičené pre prácu v neprehľadnom, kríkmi a porastom zarastenom teréne na vyháňanie drobnej zvery. Pracujú s nízkym nosom (t. j. čuchajú stopu s nosom pri zemi) a na teplej stope (t. j. čerstvej stope) by mali byť hlasní.
- Retrívre (prinášače) - psy patriace k skupine FCI číslo VIII. Sú to psy s vrodenou schopnosťou aportovať. Zvyčajne majú dobrú čuchovú pamäť a vyznačujú sa priateľskou povahou a vynikajúcou ovládateľnosťou.
- Duriče - psy patriace k skupine FCI číslo V a VI. Patria k najstarším loveckým plemenám. Sú schopní nájsť zver aj v húštinách a hlasno ju nahnať k poľovníkovi.
- Farbiare - psy patriace k skupine FCI číslo VI. Sú to špecialisti na dohľadávanie jelenej a danielej zvery.
- Brlohári - psy patriace k skupine FCI číslo III. a IV. Do tejto skupiny patria teriéry (s výnimkou vysokých teriérov ako napr. airedalský teriér) a jazvečíky.
Tento rozdelenie však nevystihuje úplne presnú špecializáciu plemien, pretože rôzne plemená teriérov sú upotrebiteľné nielen ako norníci, ale dajú sa nasadiť rôzne. V dnešnej dobe je nepraktické špecializovať výcvik psa na jednu oblasť poľovníctva. Vlastnosti väčšiny plemien sa prekrývajú a preto sa dajú využiť širšie.
Tichá, V.; Tichý, J.: Atlas plemen loveckých psů. Všetky plemená zo skupiny loveckých psov boli vyšľachtené na pomoc človeku pri love. Niektoré plemená z tejto skupiny sa radia medzi viacúčelové, iným sa priradila konkrétna povinnosť v teréne.
Na vyhľadávanie zveri sú špecializovaný predovšetkým stavači a setri. Psy, ktorí vyhľadávajú, pracujú pred lovcami a označujú miesto, kde sa zver nachádza. Stavači pri vyhľadaní zveri zaujímajú známu pozíciu, kedy sa nehybne postavia na mieste a zdvihnú do výšky napoly jednu nohu. Chvost drží vo vodorovnej polohe. Španieli nútia zver k pohybu tým, že dvíhajú vtáky do vzduchu, srstnatú zver na druhú stranu k behu.
Na aportovanie zveri sa špecializujú väčšie a ťažšie plemená psov. Psy musia dokázať usmrtenú zver priniesť k lovcovi. Podstatnou vlastnosťou je u nich aj vynikajúci čuch. S vyhľadaním súvisí aj dobrý postreh a výborný zrak. Plemená, ktoré k tejto funkcii slúžia, patria medzi vyložených špecialistov. Patrí medzi ne aj taký írsky vodný španiel, ktorý bol na účel práce vo vode vyšľachtený. Využíva sa pri love pri jazerách a riekach.