Poľský durič, známy v rodnej krajine ako Ogar Polski, je plemeno s hlbokými koreňmi v poľovníckej tradícii. Patrí do šiestej skupiny FCI, ktorá zahŕňa duriče, farbiare a príbuzné plemená, konkrétne do sekcie stredne veľkých duričov so skúškou. Tento silný a vytrvalý pes je cenený pre svoju schopnosť sledovať zver, pričom sa pri dohľadávaní vyznačuje skôr silou a vytrvalosťou ako rýchlosťou. Čerstvú stopu oznamuje príjemným, zvučným hlasom, ktorý býva u sučiek jasnejší.
História a pôvod
Lov so psami, ktorí sa riadia čuchom, má v poľskej literatúre zmienky už od 13. storočia. Poľsko, s jeho rozsiahlymi lesmi plnými zveri, bolo vždy ideálnym prostredím pre duriče a farbiare, ktorí slúžili ako neoceniteľní pomocníci poľovníkov. Lov s týmito psami bol vysoko cenený poľskou šľachtou, čo dokazujú kroniky zo 14. storočia. V 17. storočí už boli jasne rozlíšené dva typy poľských duričov. Presné opisy sa objavujú v poľovníckej literatúre 19. storočia, pričom Ignace Bogatynski už v rokoch 1823-1825 poskytol opis, ktorý možno považovať za prvý štandard plemena.
Po prvej svetovej vojne, podobne ako mnohé iné európske plemená, aj poľský durič čelil hrozbe vyhynutia. Vďaka svojej spoločenskej povahe a "nežným očiam" si však našiel cestu aj do poľských domácností ako rodinný spoločník.
Exteriér
Poľský durič je stredne veľké, dobre osvalené plemeno s pevnými kosťami. Jeho hrudník je široký a hlboký, siaha pod úroveň lakťov. Psy dosahujú výšku v kohútiku 56 až 65 centimetrov a vážia 25 až 32 kilogramov. Kohútiková výška sučiek sa pohybuje od 55 do 60 centimetrov, s hmotnosťou 20 až 26 kilogramov.
Srsť na hlave, s výnimkou bočných plôch temena, je hnedočervená, pričom ušnice sú o niečo tmavšie. Hrudník a končatiny bývajú tiež hnedočervené, zatiaľ čo telo je tmavosivé až čierne, alebo s hnedočerveným pálením rôznej intenzity. Poľovníci si obzvlášť cenia škoricový odtieň.
Povaha a využitie
Poľský durič je primárne poľovný pes, ktorý bol využívaný pri love diviakov a vysokej zveri, príležitostne aj pri love líšok a zajacov v hornatých oblastiach južného Poľska. Charakterizuje ho stála a príjemná povaha. Tento pes je odvážny, inteligentný a ľahko sa cvičí. Nie je agresívny, ale voči cudzím ľuďom zostáva obozretný, čo z neho robí aj výborného strážcu.
Počas lovu vydáva špecifické hlasové signály - charakteristické melódie v rôznych intonáciách. Tento pes je skutočne odvážny a kedykoľvek dokáže svoju statočnosť.
Starostlivosť
Poľský durič potrebuje dostatok pohybu a najšťastnejší bude, ak je vedený poľovne. Jeho energia a pracovné inštinkty musia byť uspokojené, aby bol vyrovnaným spoločníkom.
Porovnanie s inými duričmi
V kontexte duričov, poľský durič sa odlišuje od iných plemien svojimi špecifickými vlastnosťami. Napríklad:
- Slovenský kopov je naše domáce plemeno známe vytrvalosťou a ostrosťou, hoci sa mu niekedy vyčíta ťažšia ovládateľnosť.
- Štajerský hrubosrstý durič sa podobá farbiarom, je poslušnejší a ovládateľnejší ako slovenský kopov, dobre sleduje aj chladnú stopu.
- Jazvečíkovitý durič pripomína jazvečíka, ale má mohutnejšiu postavu a je ľahko ovládateľný.
- Tatranský durič je novšie šľachtené plemeno na Slovensku, s cieľom vytvoriť nízkonohého duriča strednej až malej veľkosti, nenáročného na priestor a výživu.
- Švajčiarsky durič je starobylé keltské plemeno, ktoré si uchovalo vysokú úroveň poľovných vlohov a je rozšírené v rôznych farebných rázoch.
Každé z týchto plemien má svoje špecifické vlastnosti a využitie, pričom poľský durič si zachováva svoju jedinečnú pozíciu vďaka svojej sile, vytrvalosti a historickému významu v poľovníctve.
| Pohlavie | Výška v kohútiku (cm) | Hmotnosť (kg) |
|---|---|---|
| Pes | 56 - 65 | 25 - 32 |
| Suka | 55 - 60 | 20 - 26 |
