Bulteriér je pes pôvodom z Veľkej Británie, ktorý pôsobí dojmom inteligentného, rozhodného a živého. V minulosti tieto štvornožce pôsobili ako lapače potkanov a používali sa na lov medveďov a psie zápasy. Dnes sú to strážne zvieratá a spoločenské psy. Bavia ich psie športy ako flyball a agility.
Bulteriér je stredne veľký pes so silne stavanou a svalnatou postavou. Chrbát je mierne zaoblený a hrudník je široký a dlhý. Dospelí jedinci majú veľkosť 35-50 cm a hmotnosť 20-35 kg. Tieto štvornožce majú veľmi krátku, priliehavú, lesklú srsť, ktorá je tvrdá na dotyk. Ich podsada sa vyvíja iba v zime. Najbežnejšie sú čiernobiele psy, menej často žíhané, plavé a trikolóry. Oči bulteriéra by mali byť čierne alebo tmavohnedé, malé, šikmé, trojuholníkové, zatiaľ čo uši sú tenké, malé, vysoko nasadené a umiestnené vertikálne. Chvost je nízko nasadený, zužujúci sa, krátky, nesený vodorovne. Charakteristickým prvkom vzhľadu je vajcovitá hlava s rímskym nosom.
História plemena
Bulteriér v klasifikácii FCI patrí do skupiny III a sekcie III. Predpokladá sa, že predchodcami tohto plemena sú dnes už neexistujúci starý anglický biely teriér a manchesterský teriér. Prvé opisy bulteriérov pochádzajú z prelomu 17. a 18. storočia. Tieto psy sa na výstave objavili v roku 1862 vďaka Jamesovi Hinksovi, ktorý bol považovaný za otca plemena. Informácie o prvých bulteriéroch u nás pochádzajú z medzivojnového obdobia.
Toto plemeno vzniklo v 19. storočí v Anglicku, kde sa pôvodne využívalo na zápasy s býkmi. Za otca bulteriéra je považovaný James Hincks, ktorý krížením buldoga s anglickým bielym teriérom chcel vyšľachtiť psa, ktorý by lahodil oku tak na zápasoch, ako aj na výstavách. Neskôr bola do chovu primiešaná krv pointra, foxhounda, mastifa a ďalších plemien. Výsledkom je inteligentný, ale aj veľmi silný a temperamentný pes, ktorý je dnes chovaný prevažne pre svoj neobvyklý exteriér a veľmi priateľskú povahu.
Povaha a správanie
Bulteriér je sebavedomý, odhodlaný a dosť tvrdohlavý pes. Môže prejavovať tendencie k dominácii. Zároveň je to však veselý pes, ktorý má rád maznanie a pohladenie a je naviazaný na svojich majiteľov. Vyžaduje dôsledného, trpezlivého a skúseného majiteľa. Je veľmi aktívny a má rád pohyb.
Bulteriéry majú stále zlú povesť. Považujú sa za agresívne, útočné psy, ktoré neváhajú pohrýzť. Ak sa však bližšie pozriete na povahu tohto plemena zistíte, že je úplne iná: bulteriéry sú mimoriadne priateľské a oddané k ľuďom. So svojimi majiteľmi udržiavajú veľmi blízky kontakt a naplno si užívajú ich fyzickú náklonnosť. Štandard FCI č. 11 opisuje bulteriéry ako “veľmi dobré k ľuďom”, hoci sa pripúšťa určitá tvrdohlavosť.
Podobne ako mnohé iné plemená psov, aj bulteriéry majú tendenciu byť dominantné. Vzhľadom na svoju inteligenciu a sebavedomie sú niekedy trochu kritické k príkazom svojho pána a majú tendenciu byť tvrdohlavé, pokiaľ ide o úlohy, ktoré sa im zdajú byť zbytočné. O to dôležitejšie je začať s výchovou bulteriéra čo najskôr a zvyknúť ho na pravidlá ešte pokiaľ je šteniatkom. Dôslednou výchovou a rozsiahlou socializáciou možno z bulteriéra vycvičiť mimoriadne disciplinovaného a vyrovnaného rodinného psa.
Jeho hravá povaha a živá nátura sa prejavujú najmä pri kontakte s deťmi, hoci malé deti by sa so psom nemali hrať bez dozoru. Deti sa musia najprv naučiť, ako sa popasovať s divokým temperamentom bulteriéra a jeho spôsobom hrania. Tak ako je bulteriér priateľský voči svojej rodine, tak nedôverčivý je voči cudzím ľuďom. Vďaka svojej stabilnej povahe však neútočí na ľudí bezdôvodne. Vo svojej podstate mierumilovný bulteriér agresivitu nepovažuje za riešenie, hoci v naozaj nebezpečných situáciách by rozhodne neváhal odvážne a statočne brániť svojich ľudí. Bulteriéry sú však agresívnejšie voči iným psom. Najmä u psov, ktorí boli zle vychovaní a socializovaní, môže táto neznášanlivosť prerásť do nebezpečného teritoriálneho správania.
Bulteriér je inteligentný, ale tiež veľmi energický, preto môže mať ťažkosti so sústredením. Výcvik môže byť podporený špeciálnym príslušenstvom a samozrejme pozitívnym posilnením v podobe maškŕt.
Zdravie a dĺžka života
Priemerná dĺžka života bulteriéra je 12-14 rokov. Tieto zvieratá sú náchylné na také dedičné choroby, ako je hluchota, chronický nedostatok zinku, interdigitálny ekzém, atopická dermatitída. Najčastejšie sa vyskytujú u psov s dominantnou bielou srsťou.
Medzi fatálne zdravotné problémy, ktoré predstavujú pre chovateľov bulteriérov jedno z najväčších strašákov, patria dve ochorenia obličiek: polycystická oblička a hereditárna nefritída. Obidve tieto choroby sú neliečiteľné, v súčasnosti ich možno iba diagnostikovať a snažiť sa následne minimalizovať ich dopady. Úskalím a zákernosťou týchto chorôb pre budúci chov tkvie v tom, že sa môžu u daného predstaviteľa plemena rozvinúť až neskôr, v jeho dospelom, produktívnom veku.
Šteňa bulteriéra sa môže narodiť s vrodenou srdcovou chybou, podmienenou dedične. Tá má následne určitý vývoj súbežne s tým, ako srdce spolu s celým telom psa mohutnie a rastie. Závažnosť srdcových ťažkostí variuje, niektoré z nich svojho nositeľa nijako neobmedzujú a nevyžadujú ani žiadny monitoring, iné môžu byť pre zdravie psieho pacienta veľmi rizikové a musia byť preto starostlivo sledované a korigované špeciálnymi medikamentami.
U bulteriérov sa v niektorých prípadoch objavuje aj hluchota, viazaná za určitých okolností na biele sfarbenie. Tento hendikep pochopiteľne predstavuje významné obmedzenie plnohodnotného života psa. Bulteriér môže trpieť aj kožnými problémami rôzneho charakteru, pričom platí, že o niečo vyššie riziko rozvinutia tohto druhu ťažkostí hrozí bielym jedincom.
Bulteriér je pomerne zdravé, genetickými chorobami pomerne nezaťažené plemeno. Pri šľachtení boli použité plemená biely anglický teriér a dalmatín, ktoré vďaka svojmu zafarbeniu nesú genetickú vlohu pre hluchotu. Preto sa najmä u bielych bulteriérov aj dnes môže vyskytnúť hluchý jedinec. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus (zuby spodnej čeľuste pred zubami hornej čeľuste), a tiež problémy s kĺbmi zadných končatín.
Bulteriéri pĺznu celý čas priemerne rovnako. Nevyhnutné je česanie raz týždenne. V prípade potreby sa kúpajú, ale iba so šampónom pre psy s citlivou pokožkou. Oči a uši si vyžadujú čistenie každý mesiac. Musíte pamätať na strihanie pazúrov, najmä tzv. vlčí pazúr, ktorý sa nedotýka zeme. K tomu sa budú hodiť špeciálne kliešte.
Výživa
Strava bulteriéra by mala obsahovať dostatok vysoko kvalitných bielkovín. Je nevyhnutný pre rozvoj svalovej hmoty. Najlepšie je dávať krmivo pre psa stredného plemena.
Okrem dedičných predispozícií sú choroby často vyvolané chybami v stravovaní. Napríklad príliš veľa bielkovín v strave môže mať negatívny vplyv na zdravie pokožky. Najmä biele bulteriéry, ktoré sú náchylnejšie na kožné problémy, potrebujú vyváženú stravu s nízkym obsahom bielkovín. Nižší obsah bielkovín chráni organizmus a najmä obličky bulteriéra.
Keďže bulteriéry rýchlo priberajú, množstvo krmiva by nemalo byť príliš veľké. Potrava by mala mať nízky obsah tuku a mala by byť ľahko stráviteľná. Aby sa splnila nutričná potreba bulteriéra, denná strava by mala pozostávať približne zo 60 % mäsa (najlepšie čerstvého) a 40 % zeleniny, ovocia a obilnín (ryže). Okrem suchého a mokrého krmiva je vhodnou metódou kŕmenia BARF (biologicky druhovo vhodné surové krmivo).
Viac informácií o potrebe živín vášho bulteriéra, ktorá sa môže líšiť v závislosti od pohlavia, hmotnosti, veku a úrovne aktivity, vám poskytne váš chovateľ alebo veterinár. Je tiež dôležité, aby mal pes vždy k dispozícii misku s čerstvou vodou.
Výchova a starostlivosť
Starostlivosť o srsť bulteriéra je jednoduchá a časovo nenáročná. Krátku a hladkú srsť stačí raz týždenne dobre vyčesať.
O to viac úsilia a skúseností si vyžaduje výcvik a chov tohto čistokrvného psa. Majitelia bulteriéra potrebujú predovšetkým veľa sebadôvery. Stigma nebezpečného plemena psa tak so sebou nezriedka prináša mnoho ťažkostí. Okrem obmedzení týkajúcich sa chovu a dovozu bulteriérov majitelia musia často bojovať s predsudkami a nepriateľstvom zo strany ostatných ľudí.
Pred kúpou bulteriéra si dobre premyslite, či takéto reakcie zvládnete. Bulteriér určite nie je vhodným plemenom pre neistých a neskúsených majiteľov psov. Nielen ostatní ľudia, ale aj váš bulteriér bude nemilosrdne zneužívať vašu neistotu. Ich silná povaha je dôvodom, že tieto psy, pokiaľ nie sú dôsledne vedené svojim majiteľom, rýchlo samy prevezmú vedenie. Dokonca aj šteniatka sú veľmi silné a v nesprávnych rukách sa u nich môže vyvinúť nebezpečné správanie.
Bulteriéry majú od prírody silný ochranársky inštinkt a dostatok odvahy a húževnatosti, aby ho v prípade núdzovej situácie uplatnili. Preto bezpodmienečne potrebujú včasnú a dôslednú výchovu, aby dokázali vyvážene a disciplinovane dôverovať a poslúchať vedenie svojho pána. Dobre vychované a včas socializované bulteriéry sú mimoriadne príjemné rodinné psy, ktoré sú sebavedomé, ale mimoriadne citlivé, verné a priateľské voči svojim ľuďom.
Miniature Bull Terrier agility - Magnus training, Beachside agility
Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu vášho psa. Veď atletický Angličan potrebuje dostatok pohybu a aktivít - ale aj dostatok pozornosti.
