V slovenskej literatúre existuje mnoho diel, ktoré sa venujú rôznym aspektom ľudského života a medziľudských vzťahov. Jedným z takýchto autorov je Dušan Dušek, ktorý vo svojej tvorbe často siaha po humore, irónii a nečakaných pohľadoch na realitu. Jeho poviedka "Pes" z roku 1993, ktorá je súčasťou zbierky "Kufor na sny", je ukážkou jeho špecifického štýlu a majstrovstva v zachytávaní detailov.
Zbierka "Kufor na sny" obsahuje 33 poviedok, ktoré sú tematicky aj obsahovo rôznorodé. Každá poviedka je napísaná iným štýlom, čo zvyšuje zaujímavosť čítania. Dušek v nej využíva rôzne rozprávacie techniky, ako je napríklad ja-rozprávač v poviedke "Pes", alebo vševediaci rozprávač v "Predĺžení". Autor tiež neváha použiť humor, hovorový jazyk a prvky erotiky, čím vytvára na prvý pohľad veľmi pestrú zbierku.
Poviedka "Pes" nám predstavuje suseda a jeho psa Ukulele. Vzťah medzi nimi je zobrazený s typickým Dušekovským nadhľadom a jemnou iróniou. Sused je opísaný ako postava s istými psychickými problémami, "straší mu vo veži", no napriek tomu si pes Ukulele svojho pána zjavne idealizuje. Jeho "otrocká poslušnosť, pomiešaná s prítulnosťou" a neustále olizovanie susedových rúk kontrastuje s jeho pánovým občasným výstredným správaním.
Autor nám zobrazuje sériu epizód zo života tejto zvláštnej dvojice. Vidíme ich na schodišti, pred domom, ako chodia na pivo, či ako sused vyvádza na plote a pľuje na ľudí. Pes, ako verný spoločník, je vždy po jeho boku, vrtí chvostom a "zamilovane pozerá na svojho bláznivého pána". Tieto scény sú podané s humorom, ktorý však v sebe nesie aj istú dávku smútku nad ľudskou osamelosťou a hľadaním porozumenia.
V ďalších epizódach sa stretávame so susedom a Ukulele pred detskými jaslami, kde sused hrá na fľaši "lodnú sirénu" a pes sa pridáva brešaním. Nasleduje ich "vyháňanie" tučnou kuchárkou, čo obaja očividne vítajú, pretože to znamená ďalšie dobrodružstvo, často spojené s pivom či zmrzlinou. Dušek tu jemne naznačuje, že ich správanie je síce výstredné, ale zároveň akoby hľadalo určitú formu kontaktu s okolitým svetom, aj keď nekonvenčným spôsobom.
Poviedka ďalej opisuje ich návštevy v stánku PNS, kde si vyžobrú noviny, alebo si kúpia známky, ktoré potom lepí na výklady. Sused potom psovi číta titulky z novín, alebo sa zasa pes hrá s novinami a "možno ich číta svojmu pánovi". Autor s humorom poznamenáva, že sused tvrdí, ako učí psa abecedu a násobilku, čo len podčiarkuje jeho excentrickosť a zároveň jeho silné puto so psom.
V cukrárni ich pohostia zmrzlinou, no napokon ich aj tak vyženú, lebo "kazia obchody - a trochu aj smrdia". Opäť platí, že "strašne radi sa dajú vyhnať", a to platí pre suseda ešte viac ako pre psa. Tieto momenty zdôrazňujú ich odlišnosť od bežnej spoločnosti a zároveň ich vnútornú potrebu neustáleho pohybu a hľadania nových zážitkov.
Dušek v poviedke "Pes" využíva prvok retrospektívy a jemne ironizuje situáciu. Keď sa im čitatelia (a aj rozprávač) "vyhýbajú", sused s tenkým hlasom hovorí: "Vidíš, Ukuško, aký je, vyhýba sa, čo s ním?". Toto konštatovanie, spolu s vrtiacim chvostom psa a zatváraním očí, vytvára obraz postáv, ktoré si žijú vo svojom vlastnom svete, no zároveň túžia po akceptácii.
Použitie ja-rozprávača v poviedke "Pes" dodáva príbehu osobný rozmer. Rozprávač, ktorý sa ocitá v blízkosti suseda a jeho psa, nám sprostredkúva svoje pocity a postrehy. Jeho snaha "vyhnúť sa" im, zaviazať si šnúrku na topánke a tváriť sa, že "nič sa nedeje", je dôkazom jeho nepohodlia, ale zároveň aj istého pochopenia pre túto neobyčajnú dvojicu.
Dušekove poviedky, vrátane "Psa", sú často charakterizované ako plynulé, spontánne a hovorové. Autor rád píše v prvej osobe, čo môže naznačovať autobiografické prvky, no ako sám uvádza, ide skôr o štýlový prostriedok, ktorý mu vyhovuje a ktorý vyvoláva u čitateľa záujem o "súkromie".
V diele "Kufor na sny" sa stretávame aj s erotikou, ktorú Dušek používa na oživenie a spestrenie textu. Hoci sa niektorým čitateľom nemusí páčiť jej výskyt, je neoddeliteľnou súčasťou jeho štýlu a prispieva k celkovej pestrosti zbierky. Použitie prúdu vedomia v niektorých poviedkach vytvára dojem, akoby sme čítali "surové" myšlienky postáv, nepretriedené a neusporiadané.
Zvláštny incident so psom v noci od Marka Haddona (zhrnutie knihy) - Minute Book Report
Poviedka "Pes" je teda príkladom Dušekovej schopnosti zachytiť ľudskú podstatu s humorom, empatiou a jemnou iróniou. Zobrazuje svet, kde sa bláznivosť a vernosť stretávajú na nečakaných miestach, a kde aj najobyčajnejšie bytosti, ako pes, môžu byť symbolom nekompromisnej lásky a oddanosti.
Dušan Dušek, ako predstaviteľ modernej prózy 20. storočia, bol inšpirovaný autormi ako Salinger a James Joyce. Jeho tvorba je charakteristická mixom štýlov, narážkami na antiku, inšpiráciou absurdným divadlom a často sa v nej vyskytuje alegória, nekomfortné vyjadrovanie a próza bez sujetovej zápletky. "Pes" je ukážkou jeho majstrovstva v tvorbe krátkych, ale hlbokých literárnych miniatúr.
tags: #poviedka #pes #strucns #charakteristika