Sluch u zvierat zohráva v ich živote veľmi dôležitú rolu. Aj keď sa často vedú diskusie o tom, ktorý domáci maznáčik je lepší - pes alebo mačka, jedno je isté: oba druhy majú oproti človeku výrazne lepší sluch. Avšak aj zvieratá podobne ako ľudia trpia rôznymi stupňami porúch sluchu. Hluchota psov a mačiek vzniká z rôznych príčin, môže byť vrodená, ako i získaná.
Sluch u psov, mačiek a ľudí: Rozdiely vo frekvenčnom rozsahu
K jedným zo zvlášť dobre vyvinutých zmyslov u mačiek a psov patrí sluch. Kým u ľudí je škála počutia uvádzaná v rozmedzí približne od 20 do 20000 Hz, u psa je to okolo 67 až 45000 Hz. Mačka počuje až tri krát lepšie ako človek a údajne pohybujúcu sa myš skôr začuje ako uvidí. Podľa vedcov totiž zachytáva zvuk v rozmedzí od 55 do 79000 Hz, čo je jeden z najširších rozsahov počutia medzi cicavcami. V porovnaní s námi, ľuďmi, psy slyšia o dosť lepšie. Napríklad tichý zvuk, ktorý je ľudské ucho schopné zachytiť na vzdialenosť 6 metrov, dokáže pes počuť aj z vzdialenosti 20 metrov a viac. Frekvenčný rozsah psieho sluchu je tiež o poznanie širší, než ten ľudský. Obvykle psy počujú zvuk o kmitočtoch 40 Hz - 45 000 Hz (niekedy sa uvádza dokonca 60 000 Hz). U ľudí sa najčastejšie uvádza ako maximálna hranica počuteľnosti najvyššieho zvuku zhruba 20 000 Hz. To znamená, že psy v porovnaní s ľuďmi počujú aj tak vysoké tóny, ktoré naše ucho nezaznamená. Na tomto princípe fungujú známe výcvikové vysokofrekvenčné píšťalky. Aj v prípade hornej hranice počuteľnosti zvukov ých kmitočtov mačky psy prekonajú.
Anatomické adaptácie pre lepší sluch
Vynikajúci sluch mačiek posilňuje aj samotný tvar ich ušníc, ktorý pri príchode zvukovej vlny pôsobí ako zosilovač. Pohyblivosť ušníc prostredníctvom takmer 30 svalov zase pomáha mačke identifikovať miesto, skadiaľ zvuk prichádza. Podobne je to aj so psami. Rovnako ako psy, dokážu aj mačky jemnými svalmi natáčať ušné boltce tak, aby zvuk prenikal do ich zvukovodov pod čo najlepším uhlom. Týchto malých svalov majú mačky okolo boltca dokonca viac než psi, a preto dokážu so svojimi ušami pracovať s ešte väčšou presnosťou.
Príčiny a prejavy porúch sluchu u zvierat
Avšak z dôvodu nefunkčnosti niektorej zo štruktúr ucha môže dôjsť k poruche sluchu až k hluchote. Poškodenie môže byť čiastočné, alebo úplné. Klinické prejavy závisia od stupňa postihu, ale aj od toho, či sa jedná o jednostrannú alebo obojstrannú poruchu sluchu. Zvieratá pri ťažkom postihu môžu byť dezorientované, vystrašené. Naopak pri ľahšej forme alebo jednostrannom postihu môžu byť prejavy majiteľom ťažšie identifikované. V prípade spojenia hluchoty s vestibulárnym syndrómom býva hlava jedinca natočená do boku, pozorované sú problémy s koordináciou pohybu, nystagmus atď.
Rôzne typy hluchoty: Dedičná a získaná
K degenerácii sluchového aparátu často dochádza postupne v dôsledku staroby. Veľa psov i mačiek v pokročilom veku počuje horšie, alebo vôbec. Za zhoršením kvality sluchu až jej úplnou stratou môže však stáť infekcia, chronické zápaly, novotvary, polypy, traumatické poranenie atď. Získanou formou môžu trpieť všetky plemená psov a mačiek i kríženci, aj keď väčší výskyt je zachytávaný u jedincov s dlhými úplne klopenými ušami.
Okrem hluchoty získanej vekom alebo ochorením poznáme aj hluchotu dedičnú. Predispozíciu k nej tak ako u psov i mačiek majú jedince s prevahou bielej srsti na tele, keďže za ňou často stojí nedopigmentovanie vnútorného ucha. Príčinou je degenerácia cievnej vrstvy Cortiho orgánu v súvislosti s absenciou pigment produkujúcich buniek. Rizikovým faktorom v kombinácii s veľkým rozsahom bielej farby bývajú aj modré oči, ktoré sú prejavom nedostatku melanocytov v dúhovke. K predisponovaným plemenám patrí dalmatínec, argentínska doga, biely bulteriér, francúzsky buldoček atď. Dedičná hluchota však u niektorých plemien, ako doberman, či rodézsky ridgeback nebýva spôsobená degeneráciou cievnej vrstvy Cortiho orgánu v dôsledku nedopigmentovania, ale kvôli vestibulárnej dysfunkcii. K poškodeniu, resp. k negatívnemu zásahu do vývoja sluchového aparátu však môže dôjsť počas vnútromaternicového vývoja aj vplyvom zápalu, infekcie, či toxického ataku na plod.
Dedičná hluchota je často u psov i kočiek sprevádzaná bielym sfarbením srsti. V prípade mačiek, ktoré sú biele a majú jedno oko modré a druhé napríklad žlté, býva často hluchotou postihnuté ucho na rovnakej strane, na ktorej má mačka modré oko. Tento typ hluchoty súvisí s pigmentovými bunkami nazývanými melanocyty. Tie sa totiž vytvárajú z rovnakého základu ako bunky vo vnútornej časti ucha. Ak melanocyty nefungujú správne, dôsledkom je biela farba.
Diagnostika a liečba
Na diagnostiku hluchoty sa používa tzv. BAER test. Ak je známa príčina hluchoty, terapia je zameraná na jej vyriešenie. Starecké, vrodené a dedičné formy hluchoty sú neliečiteľné. Pri dedičnom pôvode straty sluchu je však potrebné eliminovať z chovu postihnuté jedince.
Ako skontrolovať vitálne funkcie vášho domáceho maznáčika
