Zdobenie vianočného stromčeka je jedným z najkrajších a najtradičnejších prvkov vianočných sviatkov, ktorý spája generácie a kultúry po celom svete. Článok prináša pútavý pohľad na históriu zdobenia vianočného stromu od jeho koreňov až po súčasnosť. Zistíme, ako sa tradícia vyvíjala v priebehu storočí, aké prvky boli typické pre rôzne éry a regióny a ako sa vianočný stromček premenil do súčasnej podoby.
Pôvod vianočného stromčeka a jeho ozdôb
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva.
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. Išlo o to, aby bol stromček niečím ozdobený, aby to akoby pozdvihlo úroveň sviatkov. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky. No postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
Postupne prišli na rad aj ozdoby, ktoré už poznáme aj dnes. Tou najtypickejšou dekoráciou je vianočná guľa, ktorá nahradila jablká. Sklárska výroba od 18. storočia produkovala aj výrobu ručne fúkaných sklenených ozdôb a rovnako aj čokoládovne vyrábali v druhej polovici 18. storočia už rôzne čokoládové figúrky, ktoré sa vešali na stromček.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc sú aj ďalšie symboly. Napríklad hviezda, či už ako závesná ozdoba, alebo ako koruna na vrchole stromčeka je starým symbolom slnovratu, teda návratu Slnka. Zvončeky na stromčeku slúžia na odháňanie zlých duchov. Mašľa na vetvičkách symbolizuje spájanie rodiny.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch. Stromček dostal postupom rokov aj osvetlenie. Voskové alebo parafínové sviečky sa pripínali na vetvičky v prvej tretine 20. storočia. Zvyk sa objavil najskôr v šľachtických a mestských rodinách a na vidieku to bolo až v polovici 20. storočia. Bolo to síce veľmi romantické, ale hrozilo riziko požiaru. Svetielka, ktoré poznáme dnes, sa na trh dostali až oveľa neskôr. So šikovným nápadom elektrických svetielok vraj prišli asistenti Thomasa Edisona. Trvalo však desaťročia, kým si ľudia na ne zvykli. V 60. rokoch už bolo bežné kúpiť elektrické sviečky na stromček.
Mnohí si dodnes okrem ozdôb vešajú na stromček aj rôzne čokoládové kolekcie, salónky a figúrky, ako návrat k tradíciám. Práve sladkosti sú najväčším lákadlom pre najmenších členov rodiny. Deti ale musia mať pevnú vôľu, pretože kolekcie sa zo stromčeka len tak zobrať nesmú.
Pri výzdobe dnešných stromčekov sme už popustili uzdu fantázii a stromčeky sa okrem tradičných ozdôb ozdobujú aj najrôznejšími dekoráciami od pierok, kvetov až po rôzne atypické gule či personalizované ozdoby. Dnes je zriedkavé, že sa stromčeky zdobia kolekciami a salónkami, samozrejme je to individuálne, ale vo väčšine rodín prevažuje skôr iba zdobenie ozdobami.
Tradičné sklenené vianočné ozdoby
Tradičné sklenené vianočné ozdoby, vianočné svietniky, vianočné figúrky, anjeli a iné sklenené vianočné dekorácie sú elegantné a nadčasové dekorácie, ktoré rozžiaria vianočné stromčeky aj interiéry. Ručne alebo strojovo vyrábané, prichádzajú v rôznych tvaroch (gule, hviezdy, figúrky), farbách a s detailmi ako trblietky či maľby. Originálne tradičné sklenené vianočné výrobky, ideálne na zdobenie stromčeka, stola, okien, domova alebo chalupy. Vyberajte z dekoratívnych sklárskych, úžitkových darčekov.
Od tradičných nápojových pohárov cez figúrky baletok či muzikantov, tradičné flakóny na parfémy alebo snehové gule s Pegasom, decentným pozláteným hrnčekom, Afričanku Art glass. Brúsené sklo, maľované poháre, výročné čaše, sklenené plakety a ťažidlá. Pripravujeme každý rok nové originálne vianočné ozdoby a svietniky zo skla na sviečku.
Zákazková výroba darčekov zo skla a predmetov dennej potreby. Sklenené kvety. Pre radosť nielen o Vianočných sviatkoch, ale aj ako meditačná pomôcka na pracovný stôl. Ťažítko aj nádherná dekorácia. Je to už vyše sto rokov, čo si pán Perzy nechal patentovať 'Sklenenú guľu so snežiacim efektom' a od tej doby sú snežiace gule neoddeliteľnou súčasťou nielen Vianoc, ale aj tradičným suvenírom a vďačným cieľom prieberčivých zberateľov.
Najlepšie je originál! Tradičná metóda výroby - vyfúknuté bublina zo skla a vnútri vložené nepreberné množstvo figúrok, postavičiek, zvieratiek i zámkov, všetko ručne vyrábané. Každá snehová guľa sa tak stáva jedinečným výrobkom s neopakovateľnou atmosférou. Stačí si vybrať...
Vianočný sklenený špic: História a symbolika
Jednoguľová špica na vianočný stromček v zlatej farbe s drôtenou aplikáciou "buliónom" podľa fotografií. Tieto opletené špice s drôtikom „buliónom“ boli veľmi populárne za 1. republiky, kedy sa najviac rozvinula ich výroba a stali sa veľmi obľúbenými. Dnes takéto skvosty môžete vidieť v niektorých múzeách, alebo ich máte napríklad doma na pôde po svojich starých rodičoch. Táto špica sa určite stane ďalšou nadčasovou ozdobou Vášho stromčeka. Táto špica vznikla z nášho návrhu, ktorý vychádza z pôvodnej predlohy gule s drôtkovanou hviezdou. Produkt je určený iba na dekoračné účely.
Vianočný sklenený špic, rovnako ako iné tradičné vianočné ozdoby, má svoje korene v histórii zdobenia vianočného stromčeka. Hoci konkrétny pôvod skleneného špica ako samostatnej ozdoby nie je presne zdokumentovaný, jeho forma a materiál odkazujú na dlhoročnú tradíciu sklárskej výroby a jej prepojenie s vianočnými sviatkami.
V minulosti, keď sa začala rozvíjať výroba vianočných ozdôb, sklo sa stalo obľúbeným materiálom pre svoju schopnosť imitovať drahokamy a vytvárať jemné a detailné tvary. Špica na vrchole stromčeka symbolizuje hviezdu, ktorá viedla mudrcov k Ježiškovi, alebo samotnú betlehemskú hviezdu. Je to symbol nádeje, svetla a smeru, ktorý počas Vianoc nesie hlboký náboženský a duchovný význam.
História stromčeka a obdarúvania
Tradícia vianočného stromčeka na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Prvý vianočný stromček sa objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.
Do miest začali vianočné stromčeky prenikať koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou. Vedeli ste, že kedysi visel zo stropu?
Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Jedným z hlavných dôvodov, prečo si darujeme darčeky na Vianoce, je pripomínať si dary, ktoré Ježiš dostal od troch mudrcov. Ale až v 18. Dary, ktoré sa rozdávali, mali pôvodne pripomínať dary troch kráľov a nezištný dar ľudstvu od Boha, a mali pomôcť tým, ktorí sú nešťastní.
Vianočné dary sa na Slovensku začali dávať až vtedy, keď sa do domácností dostal vianočný stromček. Na dedinách tak bolo koncom 19. storočia. Predtým sa namiesto stromčeka, ktorý má nemecký pôvod, dávali len zelené halúzky, pod ktorými sa darčeky nekládli. V súčasnosti sa dostali vianočné darčeky do pozície, že sú popri stromčeku hlavnou náplňou, či znakom Vianoc, konštatovala s tým, že tradícia darovania je stále živá a rozvíjajúca sa. Zdôraznila, že v minulosti bol najdôležitejším darom vždy dar duchovný. Bolo to vinšovanie, koledovanie, spievanie piesní. A za to sa odmeňovali koledníci, priblížila TASR. Tí za odmenu dostávali ovocie, koláče a neskôr drobné peniaze.
Vzájomné obdarovávanie môže byť totiž aj znakom určitého medziľudského vzťahu. Keď mám s niekým vzťah, tak ho pri určitej situácii obdarujem. Vysvetlila. Dary podľa nej môžu nahrádzať aj nefungujúce medziľudské vzťahy, čo môže byť výrazné najmä vo vzťahu rozvedených rodičov a ich detí. Ale tá potreba, aby ten vianočný čas bol mimoriadny, ostala, upozornila etnologička. A keď túto potrebu nevieme naplniť piesňami alebo inými zvykmi, tak ju napĺňame vecnými darmi.
Vianoce sa slávia stovky rokov. Všetci vieme, že v minulosti boli úplne iné ako dnes, niektoré veci však aj pred stáročiami fungovali rovnako ako dnes. Čo bolo iné a čo sa zmenilo? Tu je niekoľko míľnikov. Betlehemy - v minulosti boli u nás od 16. storočia hlavným symbolom Vianoc. Ľudia si ich vyrábali doma zo surovín, aké mali. Stromček - prišiel k nám koncom 19. storočia, z Nemecka. Kým prostý ľud si vešal zo stropu nad sviatočný stôl maličký špic zo stromčeka, sprvu dolu hlavou, neskôr obrátene, medzi mešťanmi a šľachtou bol už predtým stromček rozšírený v podobe, ako ho poznáme dnes. Ozdoby - medzi ľuďmi prevládali prírodné, najčastejšie zo slamy, ktorej bolo najviac (krmivo pre dobytok). Ak si niektorí zavesili na stromček doma vyrobené čokoládky, obaly z nich odkladali na nasledujúci rok. Bohatí ľudia si už v 19. storočí zdobili nádherne zdobenými bambuľami. V časoch najväčšej totality boli na vianočných ozdobách portréty vodcov, napríklad Hitlera či Stalina. Darčeky - začalo sa s nimi asi v 17. storočí. Roľníci a remeselníci si dávali symbolické drobnosti, veci každodennej potreby alebo nič, bohatí mali už začiatkom 20. storočia na výber z bohatej ponuky obchodníkov. Zachoval sa napríklad katalóg obchodného domu vo Viedni, ktorý ponúkal na výber od norkového kožuchu až po dámske prádlo. Pohľadnice - tradícia vznikla v Anglicku začiatkom 20. storočia. Dovtedy i ľudia vinšovali osobne, verili v mágiu dobrého slova, že keď ho povedia druhým, potom sa im vráti. Prvá pohľadnica vznikla v Anglicku, kde šľachtic Henry Cole, požiadal priateľa o nakreslenie obrázku, ktorý potom rozposlal priateľom. Tradícia veľmi rýchlo nabrala na popularite. Medovníky a oblátky - prvé medovníky sa spomínajú už v 12. storočí. Oblátky sprvu piekli mnísi v kláštoroch, neskôr učitelia, u ktorých si ich ľudia objednávali. Sviatočné jedlá - boli rôzne, podľa regiónov. Jedlo sa to, čo v bežný deň. A keďže najviac ľudí po Slovensku pestovalo a nakladalo kapustu, najrozšírenejšou vianočnou polievkou je dodnes práve kapustnica. Vianočný stôl - okrem jedál na ňom nechýbal obrus s červenou výšivkou, červená farba mala rodinu chrániť pred zlom. Posedenie pri jedličke - vzniklo ako snaha komunistického režimu potlačiť náboženské posolstvo Vianoc. Pokúsili sa o založenie novodobej tradície predvianočné stretnutia pracujúcich pri vianočnom stromčeku.
Kedysi cirkev nepovažovala Vianoce za “hlavný” sviatok. Prvý záznam o snahe zaviesť sviatok na deň narodenia Krista je z roku 200, kedy sa teológovia z Alexandrie rozhodli, že sa bude oslavovať 20. mája. Darovanie darčekov, vianočných prianí a podobné tradície k nám prišli až zo starovekého Ríma. Rimania si totižto vymieňali predmety na Nový rok. V Anglicku boli podľa zákona v roku 1644 Vianoce zakázané. Obchody museli byť otvorené a na žiadnom stole nemohlo byť typické vianočné jedlo. Ako je to už pri ľuďoch bežné, aj k Vianociam sa viaže niekoľko mýtov. Najznámejší je ten, že vznik Vianoc je vymyslený a je založený na počesť boha Mithra, ktorý je známy v súvislosti s pohanstvom. Niektorí možno počuli príbeh o tom, ako dal Martin Luther svetu vianočný stromček (v niektorých príbehoch sa hovorí o vianočných svetielkach). Nie je to pravda. Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú od svätého Bonifáca zo 7. storočia. Táto postava vznikla na základe biskupa svätého Mikuláša. Narodil sa v 3. storočí (okolo roku 270) v tureckej dedinke Patara. Potajme dával chudobným rôzne dary a peniaze. Začiatkom 19. storočia chcel cukrár v Indiane vyjadriť zmysel Vianoc prostredníctvom sladkostí. Prišiel s nápadom ohnúť jednu z cukrových paličiek do tvaru dnešnej vianočnej lízanky.
Na Vianoce a zvlášť Štedrý deň ľudia verili mnohým poverám. Napríklad že v tento deň bolo treba vstávať skoro ráno, aby sa všetko stihlo na večer dokončiť. Na Vianoce nesmela do domu vstúpiť cudzia žena, ani sa nesmelo nič požičiavať, pretože by to prinieslo nešťastie. Kedysi sa zdobil ráno na Štedrý deň a ruku k dielu dala celá rodina. Dnes sa vianočné stromčeky ozdobujú skôr, minimálne týždeň pred Vianocami, niekde dokonca začiatkom decembra na Mikuláša. V minulosti sa stromčeky zdobili rôzne, často menej okázalo a pestro ako dnes. Špička vrcholu zostávala prázdna, dnes sa tam dáva špic, hviezda alebo iné ozdoby. Podľa tradície by však stromček mal stáť v izbe až do sviatku Troch kráľov, čiže 6. januára.
Možno aj vás rodičia v detstve nabádali postiť sa na Štedrý deň, aby ste večer mohli uvidieť zlaté prasiatko. Dnes je to rôzne - pre katolíkov, pravoslávnych a gréckokatolíkov je Štedrý deň pôstny. Najedli sa ráno, skôr skromne - len nejaký kúsok chleba a na obed polievka. To je všetko. U protestantov bývalo jedlo na Štedrý deň bohatšie, pestrejšie a výdatnejšie. Ľudová zvyklosť hovorí, že za štedrovečerný stôl by sme si mali zasadnúť vtedy, keď vyjde prvá hviezda. Väčšinou sa však slávnostná večera začína medzi 17:00 a 18:00, na dedine trošku skôr. Nie je však presne stanovený čas.
Aj naša mama vždy prízvukovala - od stola sa neodchádza! Všetko musí byť po ruke, aby sa len dokladalo na stôl, ale vstať sa nesmelo. Kedysi to malo význam - príbytky boli malé, stiesnené, takže praktickejšie bolo mať všetko poruke. No existuje aj povera, podľa ktorej ak vstanete od štedrovečerného stola, nemuseli by ste sa dožiť budúcich Vianoc…
Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. V mnohých rodinách jednoducho museli byť vianočné oblátky natreté medom. Začínalo sa prípitkom, nasledovali oblátky a potom už polievka, hlavné jedlo a koláče. Aj dnes sa tento zvyk v mnohých rodinách dodržiava. Kedysi oblátky piekli učitelia a vždy toľko kusov, koľko bolo členov v rodine. Dnes vidíte na mnohých trhoviskách po celý december výber rôznych oblátok - klasické, škoricové, orechové ap. V mnohých rodinách sa dodržiava zvyk pridať na stôl tanier navyše. Má symbolizovať otvorenosť a ústretovosť. No je tiež pre nečakanú návštevu, ale tiež sa takto spomína na v uplynulom roku zosnulých blízkych. Takto sa mu hovorí tanier pre duše.
Pod taniere, respektíve do rohu stola pod obrus sa zvykli dávať rôzne veci. Niekto tam dáva mince, aby bol ďalší rok finančne lepší. Kedysi sa dávala pod obrus šošovica, ktorá pripomínala peniaz. Ďalší dávali pod tanier šupinu z kapra, ako symbol peňazí. Potom sa väčšinou tá šupina preložila do peňaženky, kde bola po celý rok, aby sa rodine finančne darilo.
Pod štedrovečerným stolom tiež býval položený železný predmet, najčastejšie sekera. Na stole by nemala chýbať ryba (najčastejšie kapor), ktorá je od 12. storočia považovaná za pôstne jedlo. Všeobecne však živočíchy, ktoré žijú vo vode, ustanovila cirkev za pôstne mäso, takže môže to byť nielen kapor, ale aj dnes taký populárny losos, či dokonca údenáče, zavináče a kyslé rybky. Po večeri sa ešte zvyklo rozkrojiť jablko. Podľa tvaru jadrovníka sa dal predpovedať osud rodiny. Ak mal jadrovník tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok. Ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, alebo dokonca smrť. Škaredý jadrovník, červík, znamenali chorobu alebo nešťastie. Tiež sa použilo 12 jadierok z jablka, ktoré symbolizovali 12 mesiacov. Vložili ich do misky s vodou a koľko ich vyplávalo, toľko malo byť suchých mesiacov.
Jablko sa napokon rozdelilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Po štedrovečernej večeri sa tiež zapaľovala sviečka. Každý člen rodiny postupne sfúkol plameň a všetci sledovali dym. Ak stúpal rovno, znamenalo to, že dotyčný bude zdravý.
Aj vy ste sa ako deti nevedeli dočkať darčekov a najradšej by ste ich rozbalili už pred večerou? Bolo však treba počkať, pretože zvykom je rozbaľovať darčeky až po večeri. A to aj dnes. Kedysi sa zazvonilo po večeri na zvonček, rodina vstala od stola a presunula sa k vianočnému stromčeku. Často darčeky rozdeľoval najstarší člen rodiny, čiže otec, prípadne starý otec.
Vianoce - čas v roku, kedy sa oslavuje narodenie Krista. Ľudia okolo sveta varia špeciálne jedlá, dávajú si darčeky, spievajú, pijú a zúčastňujú sa omší.
Vývoj zdobenia vianočného stromčeka:
- Pred 16. storočím: Žiadne ozdoby
- 16. - 18. storočie: Sviečky, papierové ozdoby, sušené ovocie, orechy (Materiály: Papier, sklo, sušené ovocie, orechy)
- 19. storočie: Sklenené gule, čokoládové figúrky, drevené ozdoby (Materiály: Sklo, čokoláda, drevo)
- 20. storočie: Elektrické svetielka, rôzne tvary ozdôb