Bernský salašnícky pes: verný spoločník s veľkým srdcom

Bernský salašnícky pes je plemeno, ktoré si získava srdcia svojou oddanosťou a pokojnou povahou. Obor so srdcom na správnom mieste - to je bernský salašnícky pes. Jeho najväčšou prednosťou je bezhraničná oddanosť a láska k svojmu majiteľovi. Bude ochrancom celej rodiny, v ktorej sa veľmi rýchlo stane neoddeliteľným členom. Niet divu, že ho pre jeho pokojný a oddaný charakter využívajú aj pri canisterapiách. Ak máte dostatok priestoru pre tohto obra, určite je výber tohto plemena jednou z najlepších možností. Dôležité je však mať aj dostatok času, pretože veľmi zle znáša samotu. Citlivka, ktorá zostáva šteňaťom a pubertiakom takmer polovicu svojho života, vám však zmení život navždy.

10 vecí, ktoré by ste mali vedieť o bernskom salašníckom psovi

Bernský salašnícky pes je ideálny pes k rodinnému domu so záhradou. Potrebuje totiž dostatok priestoru. Napriek tomu nedokáže dlhodobo fungovať bez prítomnosti svojich majiteľov, ktorých bezvýhradne miluje. Jeho oddanosť voči majiteľom je naozaj neuveriteľná, preto si treba uvedomiť, či máte dostatok času na naplnenie jeho potrieb. Ak sa nudí alebo nemá dostatok pozornosti, môže začať ničiť veci - a to by ste sa čudovali, čo takýto pes dokáže.

Vzhľadom na svoju veľkosť treba počítať s o niečo vyšším finančným rozpočtom. Starostlivosť o neho je pomerne jednoduchá, najväčšou položkou však bude pravdepodobne krmivo. Kvalitné krmivo netreba podceňovať, keďže ide o veľkého a aktívneho psa, ktorý potrebuje výživnú stravu. Najlepšia je prirodzená strava vo forme barfovania. Ak však nemáte čas alebo dostatok informácií, môžete skúsiť granule, ktoré sa barfovaniu čo najviac približujú - napríklad Rufky.

Neodporúča sa bernského salašníckeho psa počas prvého roka nadmerne zaťažovať. Obzvlášť to platí pri veľkom plemene, akým je práve bernský salašnícky pes. Mnohým budúcim problémom sa dá predísť kúpou psa s preukazom pôvodu (PP).

Na rozdiel od iných plemien má neuveriteľne priateľskú a pokojnú povahu, vďaka čomu rozhodne nebude agresívny. Treba však myslieť na jeho veľkosť a pracovať s ním od začiatku, aby bol dostatočne poslušný a socializovaný. Keďže sú bernské salašnícke psy veľmi inteligentné, práca s nimi je jednoduchá. Strachu, nedôvere a tvrdohlavosti sa vyhnete len dôslednou socializáciou a dostatkom trpezlivosti.

Ľudia, ktorí nemajú radi pĺznutie, budú mať s týmto psom na jar a na jeseň pravdepodobne problém, pretože vtedy púšťa naozaj veľa srsti.

Aj keď plánujete, že bude väčšinu času na záhrade, je potrebné mu život trochu uľahčiť. Je dôležité ho učiť na rôzne zvuky, dopravné prostriedky, manipuláciu či rôzne povrchy, aby nemal problém, ak sa rozhodnete vziať ho na výlet alebo bude potrebné navštíviť veterinára.

Pri týchto psoch treba počítať aj s tým, že dospievajú pomalšie ako menšie plemená. Šteňatá budú chvíľu, vyrastú rýchlo, ale mentálne dospievajú oveľa pomalšie a hravosť im pravdepodobne vydrží dlhé roky.

Povaha

Bernský salašnícky pes má veľmi priateľskú a pokojnú povahu. Najlepší priateľ pre vás, oddaný maznáčik celej rodiny a skvelý parťák aj pre ďalších domácich miláčikov. Ak má dostatok priestoru a času stráveného s vami, bude spokojný. Pre svoju bezproblémovú povahu je často využívaný aj na canisterapiu. Je inteligentný, takže práca s ním nie je náročná, len potrebuje trpezlivého majiteľa, ktorý na neho pôjde po dobrom. Treba počítať aj s tým, že bude veľmi veselý a stále dobre naladený. Veľké psie plemená mentálne dospievajú neskôr, preto si niekedy možno budete klásť otázku, koľko rokov vlastne má. Medzi nimi nenájdete agresívne jedince, skôr bojazlivé šteniatka, ktorým treba pomôcť. Správnou výchovou však dokážete vychovať vyrovnaného psa a najlepšieho parťáka pre život. Miluje pohyb a hoci v horúčavách je to pre neho náročnejšie, určite bude rád cestovať po vašom boku.

Zdravotné riziká

Bernské salašnícke psy patria medzi krátkoveké psie plemená, ako väčšina veľkých plemien. Bohužiaľ, ich priemerná dĺžka života je ešte kratšia ako pri iných, preto je dôležité vybrať si naozaj kvalitnú chovateľskú stanicu a psa s PP. Aj tak sa pravdepodobne nevyhnete niektorým ochoreniam. Medzi ne patria:

• Dysplázia bedrového kĺbu, artritída a poruchy skríženého väzu: problémy s pohybovým aparátom sú závažnejšie práve pri veľkých plemenách, preto je dôležité psa nepreťažovať počas rastovej fázy (dlhé prechádzky, skákanie do výšky, beh po tvrdom povrchu). Rovnako dôležitá je kvalita krmiva, aspoň počas prvých 12 mesiacov. Hoci je kvalitná strava finančne náročnejšia, investícia sa vám jednoznačne vráti.
• Rakovina: U bernských salašníckych psov sa vyskytuje oveľa častejšie ako u iných plemien. Preto je potrebné psa sledovať a v prípade zmien včas konzultovať s veterinárom.

Výchova bernského salašníckeho psa alebo ako mu zabezpečiť vhodné aktivity

Výchova a výcvik bernského salašníckeho psa je rovnaká ako pri iných plemenách - treba byť trpezlivý, nič nepodceniť a neustále opakovať. Tvrdosťou nič nedosiahnete, maximálne zlomíte jeho dôveru. Aj keď nebude robiť presne to, čo chcete, zvoľte pozitívnu motiváciu a naučte ho, čo potrebuje vedieť. Keďže ide o veľké plemeno, je dôležité naučiť ho základnej poslušnosti, aby ste v budúcnosti nemali problémy. Niektoré psy sa učia ľahšie, iné ťažšie, no s trpezlivosťou sa to určite vyplatí. Je úplne neagresívny a závislý na vás, takže ho máte šancu „pritiahnuť“ na svoju stranu. Aby z neho vyrástol sebavedomý a bezproblémový parťák.

Určite neuškodí zoznamovať ho s inými zvieratami pomocou cielenej socializácie. Môžete využiť psie škôlky, kam môžete začať chodiť približne od pol roka veku psa. Socializáciu však podporíte aj na každej prechádzke, kde sa stretne s novými psami. Dôležité je ukazovať mu aj tých, ktorých ešte nepozná, aby si nezvykol len na pár psov, ale vychádzal naozaj s každým.

Nezabudnite trénovať aj cestovanie hromadnou dopravou, základnú manipuláciu, návyk na hlasné zvuky či pobyt v prepravke. Ukážte mu všetko, čo bude musieť zvládnuť. Vďaka tomu si neuveriteľne uľahčíte spoločnú budúcnosť.

Vzťah k deťom a domácim miláčikom

Bernský salašnícky pes je neuveriteľne oddaný a bezhranične miluje svoju rodinu. Áno, hlavný pán bude pravdepodobne jeden, ale ťažko by ste hľadali iného psa, ktorý by si tak dobre rozumel s deťmi ako práve bernský salašnícky pes. Keďže je pokojný a prítulný, vytvorí si s deťmi vlastný vzťah, v ktorom bude tolerovať aj trochu drsnejšie zaobchádzanie zo strany malých detí.

Aj keď môže byť trochu nedôverčivý, pomocou správnej socializácie ho naučíte vychádzať s ostatnými zvieratami a určite to nebude problém. Ťažko by ste u neho hľadali agresívne správanie alebo vyvolávanie konfliktov - tieto psy sú kľudné a nemusia si naozaj nič dokazovať.

Finančná náročnosť

Bernský salašnícky pes je veľké plemeno. K životu potrebuje dostatok hračiek a hlavne kvalitné krmivo. To treba vybrať naozaj starostlivo, pretože je potrebné dodať všetky živiny pre správny vývoj pohybového aparátu. Najprirodzenejšia je druhovo vhodná strava, teda mäso, kosti a vnútornosti. Ak nechcete barfovať, treba sa aspoň čo najviac priblížiť kvalitou - jednou z možností sú za studena lisované granule Rufky. Veľkou finančnou položkou bude pravdepodobne aj veterinár, keďže tieto psy trpia rôznymi ochoreniami, a vzhľadom na ich veľkosť sa odvíja aj cena ošetrenia.

Nezabudnite pripraviť výbavu - pelech, misky na vodu a krmivo, hračky, krmivo pre šteňatá a výcvikové pomôcky, čo môže vyjsť až na 200 €.

Krmivo a starostlivosť

Bernský salašnícky pes patrí medzi obľúbené plemená najmä pre svoju priateľskú povahu. Je to verný spoločník oddaný svojmu majiteľovi, na ktorom je úplne závislý. Aj keď sa môže zdať, že tento obor je nezničiteľný, so zdravím môže byť trochu problém. Určite sa nedožije vysokého veku. Veterinárna starostlivosť pritom nemusí byť lacná.

Jeho veľkosti treba prispôsobiť aj stravu. Základom je kvalitné suché krmivo pre veľké plemená, aby sa správne vyvinul pohybový aparát - teda kĺby a kosti, ktoré rastú veľmi rýchlo. Ak nechcete barfovať, je čas poobzerať sa po granulách, ktoré sa barfu približujú - napríklad od firmy Rufruf.sk. Dávkujte podľa návodu na obale, s ohľadom na vek, aktivitu a zdravotný stav psa. Pri šteňatách dávku rozdeľte 4 - 5× denne, neskôr 2× denne. Nezabúdajte, že pri veľkých plemenách hrozí torzia žalúdka, preto je veľmi dôležité nechať psa po jedle oddýchnuť a nenútiť ho do aktivity.

Bernské salašnícke psy nie sú náročné na starostlivosť. Ich srsť je dlhá, ale nevyžaduje špeciálnu údržbu. Komu vadí pĺznutie, môže ju častejšie vyčesávať na jar a jeseň. Kúpať treba len v prípade silného znečistenia. Občas je potrebné skontrolovať pazúriky, či netreba strihať. Sledujte aj uši, oči a zuby, aby sa predišlo zápalom alebo iným problémom. V prípade potreby neváhajte navštíviť veterinára.

Vzhľad

Bernské salašnícke psy rozhodne nie sú žiadne padávky. Tieto psy majú mohutnú postavu, ktorú ešte zvýrazňuje hustá podsada. Dorastajú až do výšky 70 cm a vážia až 50 kg - s takouto veľkosťou treba vedieť pracovať. Ich srsť je dlhá, mierne zvlnená a trojfarebná - s krásnou bielou náprsenkou, dominantnou čiernou a sýtou hnedočervenou farbou. Majú vyvážené a rovnomerne osvalené telo obdĺžnikového rámca. Na hlave majú vysoko nasadené uši trojuholníkového tvaru a priateľský výraz podčiarkujú mandľové oči.

História plemena

Bernský salašnícky pes sa radí medzi ostatných švajčiarskych pastierskych psov. Jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny, ktorými prechádzal, nie sú bohužiaľ známe. Na území dnešného Švajčiarska žijú psy už asi 4000 rokov, je teda pravdepodobné, že toto plemeno vzniklo na tomto území. V predhorí Álp v okolí Bernu pásli svoje stáda kráv a dobytka salašníci, ktorí svojich psov využívali k doprevádzania stád a vozíkov s proviantom, títo psy udržovali stádo pohromade, vyhľadávali zabehnuté kusy a pôsobili tiež ako jeho ochrancovia. Pastierske psy bačov sa však po storočia krížili s domácimi psami hospodárov v údolí, s ktorými salašníci hojne spolupracovali. Tieto psy boli pravdepodobne jedného a rovnakého typu, preto má dnešný bernský salašnícky pes vlastnosti ako domácich, tak pastierskych psov. Neskôr, keď práca pastierov stratila zmysel, dostali nové úlohy takisto psy. Boli zapriahaní do vozíka a dopravovali mlieko do syrárne. Svoje pôvodné meno - dürrbächler - získal tento veľký, dlhosrstý, trojfarebný pes podľa názvu osady Dürrbach, kde bol používaný na ťahanie, stráženie stád a tiež sedliackych statkov. Cieľavedomý chov začal až na prelome 20. storočia. V roku 1902 bol na Švajčiarskej prehliadke psov v tzv. pokusnej triede predstavený „Dürrbächler“. Nebol však zapísaný do Švajčiarskej plemennej knihy psov. O to, aby toto plemeno bolo uznané, sa zaslúžil Fritéz Probst, ktorý bol v roku 1904 rozhodcom na Medzinárodnej výstave psov v Berne a štyroch psov tu vyznamenal cenami, na základe čoho boli zapísaní do Švajčiarskej plemennej knihy psov. Úspechom na tejto výstave získali dürrbächleri nielen prvé verejné uznanie kynologického sveta, ale takisto priazeň mnohých chovateľov, ktorí chceli začať jeho chov. O formovanie plemena sa veľkou mierou zasadil prof. Albert Heim, ktorý tieto psy síce sám nikdy nechoval, ale od roku 1907 až do dvadsiatich rokov ich ako rozhodca posudzoval, v tomto plemene našiel záľubu a dokázal nájsť ľudí, zapálených pre rovnakú vec. Na jeho popud získalo plemeno v roku 1913 svoje dnešné meno - bernský salašnícky pes.

Mlieko a bernský salašnícky pes

V mysliach mnohých z nás je stále živé tvrdenie, že cicavce majú rady mlieko počas celého života. To platí nielen pre mačky, ktoré vo vedomí existujú ako tvory, ktoré bez mlieka ani nemôžu žiť. Rovnaký názor platí aj pre psov. Mlieko pre psov sa zdá byť výborným nápadom: je to skvelý spôsob, ako uhasiť smäd a tiež obohatiť psiu stravu o vápnik. Je to naozaj tak? Áno, je to tak, ale je v tom niečo viac.

Môžu teda psy piť mlieko? Oplatí sa im ho vôbec dávať, alebo je lepšie sa ho úplne vzdať? Najlepšie je začať úplne od začiatku. To sa nedá poprieť - psy sú cicavce, takže v prvých týždňoch života skutočne potrebujú mlieko. Najlepšie mlieko pre šteňatá je samozrejme prirodzené, priamo od matky. Práve ona im poskytuje všetky potrebné ingrediencie pre život, dodáva im silu a pomáha im rásť. Čo však v prípade, keď psia matka nechce alebo nemôže kŕmiť svoje deti? V takom prípade mnohí opatrovatelia psov najprv hľadajú náhradnú matku. Ďalšia dojčiaca sučka, ktorá bude kŕmiť hladné šteniatka bez matky. Najlepším nápadom je siahnuť po špeciálnych mliečnych náhradách pre psov - tie sú najbližšie tomu, čo malé deti prirodzene jedia. Je nesporné, že šteňa potrebuje mlieko v strave, ale čo potom? Ako váš psík rastie, jeho potreba mlieka sa znižuje. A môže pes piť kravské mlieko?

U niektorých psov sa po konzumácii mlieka objavia problémy. Môžu vzniknúť z dvoch zdrojov a riešením problémov je vždy vylúčenie kravského mlieka a akéhokoľvek iného mlieka zo stravy psa. Neznášanlivosť laktózy sa môže objaviť približne v druhom mesiaci života psa. Za tento stav je zodpovedný miznúci enzým laktáza. Umožňuje trávenie laktózy a jeho nedostatok spôsobuje intoleranciu. Neznášanlivosť laktózy sa prejavuje bolesťami brucha, nadúvaním, hnačkou a celkovou slabosťou.

Alergia na mliečne bielkoviny môže postihnúť každého psa. Netrénované oko si ju môže pomýliť s intoleranciou laktózy. Prejavuje sa však trochu inak. Psy pociťujú smäd a veľmi sa ho snažia uhasiť. Možno však nie nevyhnutne s mliekom, pretože to, či pes môže piť mlieko, je pre mnohých chovateľov a veterinárov stále veľmi diskutabilné. Teoreticky, ak pes netrpí intoleranciou laktózy alebo alergiou na mliečne bielkoviny, môže ich z času na čas dostať. Mlieko sa stále považuje za vynikajúci zdroj vápnika, ale je to mýtus. Oveľa lepším zdrojom vápnika pre vášho psa sú vyvážené potraviny, kostná múčka - vajcia a mliečne výrobky, ale fermentované, ako napríklad jogurt a syr. Pasterizované mlieko, najmä UHT mlieko, ktoré sa najčastejšie kupuje v obchode, nie je vhodné. Ak vášmu psovi mlieko naozaj chutí a nemá po ňom žiadne zdravotné problémy, môžete mu ho podávať.

Aké ďalšie nápoje sú vhodné pre vášho psa? Voda je tu pomerne jasnou odpoveďou - prístup k čerstvej vode je veľmi dôležitý. Nikoho netreba presviedčať o nutnosti podávať ho svojmu psovi. Ale čo okrem vody? Za predpokladu, že ide o čerstvo vylisovanú šťavu, a nie o džús z obchodu - ten je často sladený a nie nevyhnutne džús.

Mýtus, že mlieko je pre psy dobré, je v mnohých prípadoch veľmi škodlivý. Môžu šteňatá piť mlieko? Samozrejme, že to dokonca potrebujú. Okrem toho, že najlepšie je pre ne materské mlieko a sekundárne špeciálne náhrady, kravské mlieko tu stále nie je dobrou alebo žiaducou voľbou. Vo veku približne dvoch mesiacov sa môže u psa začať strácať laktáza, enzým zodpovedný za trávenie laktózy. Niektoré psy si zachovávajú schopnosť tráviť mlieko do konca života - v takom prípade môžu mlieko príležitostne piť, pokiaľ naň nie sú alergické. Problémy môže spôsobiť aj alergia na mliečne bielkoviny.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #znasa #mlieko