Pes a pes chrbtom: Ako porozumieť reči tela vášho štvornohého priateľa

Staráme sa o ne, kupujeme im dobroty, nové hračky, chodíme s nimi von a škrabkáme ich na brušku. Niekedy sa nám ale môže zdať, že je táto náklonnosť jednostranná. Ako teda zistíme, že nielen my, ale aj pes je v tom až po uši? Vedecké výskumy objavili vzorce správania, ktorými vám pes dáva najavo, že vás má rád. Pes je po stáročia označovaný ako najlepší priateľ človeka. A nie je divu. Dokáže vnímať naše emócie a sám nám ich opláca spôsoby, ktoré hovoria jasnejšie ako slová. Túžba po blízkosti, nežné pohľady alebo vrtenie chvostom je dôkazom jeho úprimnej náklonnosti.

Psy patria medzi najvernejších tvorov na Zemi. Ich lojalita pochádza už od predkov a môžeme ju vidieť aj u vlkov. Vlci cítia obrovskú zodpovednosť za svojich potomkov a druhov, čo sa premieta aj do psích inštinktov. Vo voľnej prírode spia vlci vedľa seba. Psy robia to isté. Psy sú spoločenské zvieratá, ktoré sa o seba navzájom starajú. Vo voľnej prírode si vlci často lížu navzájom rany. Psy si tento inštinkt zachovávajú tiež.

Neverbálna komunikácia psa: Viac ako len vrtenie chvostom

Pes nám nemôže povedať, ako sa cíti, čo ho teší, alebo čo ho momentálne trápi. To, ako psy prejavujú svoje pocity, však môžeme vidieť. Psi s nami komunikujú neverbálne, teda treba poznať a všímať si reč tela psa, ktorou nám všetko dávajú najavo. Keď sa naučíme vnímať a správne interpretovať signály, ktoré nám pes vysiela rečou tela, posilňujeme tým nielen jeho dôveru, ale aj vzájomné prepojenie. Najnovšie výskumy dokonca ukazujú, že medzi človekom a psom môže dochádzať k synchronizácii mozgových vĺn, najmä keď spolu prežívajú silné emócie alebo intenzívny kontakt.

Pes komunikujúci rečou tela

Najčastejšie prejavy náklonnosti a dôvery

Ako teda zistíme, že nielen my, ale aj pes je v tom až po uši? Vedecké výskumy objavili vzorce správania, ktorými vám pes dáva najavo, že vás má rád.

  • Očný kontakt: Váš chlpáč pozerá hlboko do vašich očí. Očný kontakt je pre psov jedinečným spôsobom komunikácie, a to ako medzi sebou, tak aj vo vzťahu k nám. Nežný pohľad dokonca spúšťa vyplavovanie oxytocínu, tzv. hormónu lásky, ktorý ešte viac posilňuje naše vzájomné puto (podobne ako pri nadväzovaní prvého putá medzi mamičkou a novorodencom). Keď vás váš pes má rád, je najradšej po vašom boku. Váš chlpáč vyvalí na vás hĺbavý, dôverčivý pohľad, keď sa vám pozerá do očí. Tento dôverčivý pohľad ovládajú za určitých okolností aj pastierske psy, zlaté retrievery alebo všetky ostatné rasy - rovnako ako všetky možné krížené psy. Ak pes na vás upriami svoj hlboký pohľad, naznačuje tým svoju lásku k vám, ktorá je minimálne taká hlboká ako pohľad, s akým sa na vás pozerá. Štúdie preukázali, že hladina oxytocínu pri vrelom pohľade na vás psovi dokonca stúpa. Oxytocín je hormón, ktorý vyvoláva pocit intenzívneho puta aj u ľudí.
  • Blízkosť a fyzický kontakt: Pes je stále po vašom boku. Ak vás váš pes má rád, je najradšej po vašom boku. V porovnaní s človekom nepotrebuje v tomto zmysle žiaden čas pre seba, kedy by sa potreboval stiahnuť a od svojho milovaného človeka sa vzdialiť, ale vníma miesto po jeho boku ako najkrajšie miesto na svete. To ale neznamená, že nemá rád aj svoje miesto pri miske alebo v pelechu. Najradšej vás bude ale všade sprevádzať. Je úplne jedno, či pôjdete spoločne na prechádzku alebo budete variť v kuchyni - ideálne je, ak sa mu tam ujde nejaká chuťovka. Keď k tomu dôjde, odplaťte mu to, pohlaďte ho, vľúdne sa s ním rozprávajte. Sedíte na gauči, pes k vám priskočí a pritisne sa čo možno najbližšie? Robí to preto, že vám chce byť nablízku. Je to pre neho pohodlné miestečko, kde sa cíti v bezpečí. Možno si to všimnúť najmä vo chvíľach, ktoré mu nie sú príjemné a cítia sa nervózne. Búcha vonku ohňostroj? Pes vyhľadá vašu prítomnosť a pritúli sa. Jasný dôkaz toho, že vás pes berie ako súčasť svorky.
  • Hranie: Hranie je nielen zdravé, ale zároveň predstavuje nevyhnutnú súčasť spoločenskej interakcie. Pri hre sa vytvára väzba medzi vami a vašim psom. Občas to môže psíkovi trochu ujsť a zájde pri nekontrolovateľnej hre až príliš ďaleko. Naučte ho, že je to stále len hra. Takmer každý pes sa neskutočne rád hrá, či už s inými psami, alebo so svojimi majiteľmi. Pozícia s prikrčenou prednou časťou tela a zdvihnutým zadkom doslova kričí: Chcem sa hrať! Špeciálny signál - poklona: Pes, ktorý sa pred vami alebo iným psom pokloní - zadné nohy vo vzduchu, predné natiahnuté dopredu - jednoznačne ukazuje, že sa chce hrať. Tento prejav je plný radosti, dôvery a nadšenia. Často býva sprevádzaný veselým kýchnutím, čo značí, že sa pes cíti naozaj bezpečne a spokojne.
  • Olizovanie tváre: Psy olizujú ľuďom tváre z niekoľkých rôznych dôvodov. V mnohých prípadoch ide o znamenie priateľstva a náklonnosti. Šteniatka to robia dokonca ešte viac než dospelí psi. Toto správanie majú geneticky zakódované. Vlčie mláďatá olizujú tváre svojej matky, aby dali najavo, že majú hlad. Tento inštinkt olizovania sa u psov zachoval dodnes. Najbežnejší prejav psej náklonnosti? Obľúbené psie pusinky! Psík vám olizovaním vašej tváre vyjadruje, že ste jeho priateľ a dôveruje vám. Tento inštinkt je hlboko zakorenený v génoch. Pes vás zdanlivo pokladá za maškrtu a stále vás olizuje? Olizovanie pripomína starostlivosť. Pes vám tým ukazuje, že sa o vás stará. To je možné pokladať za bezpečný dôkaz náklonnosti. Ak si takýto druh prejavovanie lásky neželáte, mali by ste mu to citlivým spôsobom dať najavo, a to napríklad kompromisom, pri ktorom vám bude môcť olízať namiesto vašej celej tváre len vašu ruku. V opačnom prípade by sa váš pes mohol za určitých okolností cítiť urazene.
  • Vrtenie chvostom: Asi najznámejším signálom, že je pes nadšený a teší sa na to, čo bude nasledovať, je vrtenie chvostom. Či už vztýčeným chvostom kýva zo strany na stranu alebo s ním točí ako s vrtuľou, znamená to, že má radosť a je šťastný, že vás vidí. Ide o akýsi bezprostredný prejav psej lásky. Pes nepoužíva chvost len na to, aby ukázal, že je šťastný. To je len čiastočná pravda. V skutočnosti dáva chvostom najavo mnoho svojich emócií - šťastie, strach, napätie a dokonca ním značí aj útok. Všeobecne platí, že uvoľnený psí chvost znamená pohodu. Ak vás váš malý priateľ zdraví silným vrtením chvostom zo strany na stranu, vyjadruje tým svoju intenzívnu radosť. To je jasné znamenie: Teší sa, že ste - pretože vás má rád. Tak je to najčastejšie. Uvedomte si ale, že vrtenie chvostom v princípe znamená len to, že pes je rozrušený. Ďalšie okolnosti objasnia, či ide z jeho strany naozaj o radosť. Ak je váš pes ustráchaný, vrtí so sklopeným, mierne meravým chvostom. Postavenie uší by malo byť pri takejto interpretácii takisto zohľadňované.
  • Prejav dôvery: Pes vám pripraví veľký darček. To nebude síce 18-karátový zlatý prsteň, ale niečo ešte oveľa lepšie: jeho obľúbená kosť, na ktorú je obzvlášť hrdý. Darovanie svojej hračky predstavuje pre vášho psa jednoznačné znamenie lásky. To platí predovšetkým vtedy, ak vám svoju hračku aj nechá. Ak vám hračku síce prinesie, no nechce vám ju ponechať, ide častokrát o prosbu o hru. Pokiaľ sa vo vašej prítomnosti psík cíti uvoľnene, často sa pri drbkaní prevalí na chrbát a ukáže vám bruško. Napriek tomu, že je pre psov brucho jednou z najzraniteľnejších častí tela, týmto gestom vám oznamujú, že vám plne dôverujú a cítia sa s vami v bezpečí. Veria, že im nič zlé nehrozí a môžu sa tak úplne uvoľniť. Pes vám pripraví veľký darček. To nebude síce 18-karátový zlatý prsteň, ale niečo ešte oveľa lepšie: jeho obľúbená kosť, na ktorú je obzvlášť hrdý. Darovanie svojej hračky predstavuje pre vášho psa jednoznačné znamenie lásky. To platí predovšetkým vtedy, ak vám svoju hračku aj nechá. Ak vám hračku síce prinesie, no nechce vám ju ponechať, ide častokrát o prosbu o hru.
  • Pes vás utešuje: Váš chlpáč vás utešuje. Pes má na základe svojich vynikajúco fungujúcich inštinktov veľmi jasný zmysel pre to, ako sa jeho pán alebo pani má. Ak vycíti, že sa nemáte veľmi dobre, vynaloží všetko úsilie na to, aby vás svojou prítomnosťou rozveselil. Otázka „Má ma môj pes rád?“ má v takom prípade jasnú odpoveď. Psy jednoducho dokážu vycítiť, že vám nie je dobre. Občas vám to môže byť nepríjemné. Obzvlášť vtedy, ak potrebujete niečo robiť a pes sa tam neustále pletie, trie a opiera sa o vás. Pes týmto spôsobom dáva najavo svoju lásku. Snaží sa tak upútať pozornosť.
  • Pes vám prejavuje podporu: Váš miláčik vám prejavuje podporu. Ak má váš pes pocit, že vám hrozí nebezpečenstvo, zaujme pred vami obrannú pózu. Toto správanie je ale zároveň potrebné vnímať kriticky v prípade, že vás pes nepovažuje za vodcu, ktorý má situáciu pod kontrolou. Psovi by ste mali autentickým, istým vystupovaním stále potvrdiť, že sa na vás môže úplne spoľahnúť, ako aj na to, že ste pánom situácie.
  • Pes na vás skáče: Pes na vás skáče. Psy totiž dávajú skákaním najavo svoju lásku. Ide o inštinktívny prejav náklonnosti. Ako šteňa pes olizoval tvár svojej matky. To je dôvod, prečo skáče a snaží sa o to aj u vás.
  • Pes sa na vás pozerá: Váš chlpáč pozerá hlboko do vašich očí. Pes vás stále pozoruje.
  • Pes pri vás spí: Váš štvornohý priateľ pri vás spí. Je dobrým znamením, ak váš pes pri vás rád leží a vo vašej blízkosti dokáže dobre spať. Tým ukazuje, že vám dôveruje. A táto dôvera je dôkazom jeho hlbokej lásky k vám. Jeho úlohou by síce bolo (nad vami) bdieť, ak však cíti, že z vás vyžaruje istota, môže sa sám pokojne oddať spánku, pretože vás prijme za suverénneho vodcu. Vodca nepotrebuje ochranu svojho psa. Poškrabkávať ušká svojho psa vodca ale môže.
Pes s dôverným pohľadom

Pes chrbtom k vám: Znamenie ignorácie alebo niečo iné?

Správanie psa sa často interpretuje podľa ľudských meradiel, čo môže viesť k nedorozumeniam. Jedným z nich je aj situácia, keď si pes sadne alebo ľahne chrbtom k svojmu majiteľovi. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako ignorovanie, no odborníci na správanie psov sa zhodujú, že ide o bežné a prirodzené správanie, ktoré má viacero možných vysvetlení. Niektoré z nich sú pozitívne, iné neutrálne - dôležitý je vždy kontext.

Prečo sa k vám pes otáča chrbtom?

  1. Pes sa cíti pokojne a bezpečne: Jedným z najčastejších dôvodov je pocit istoty. Pes, ktorý je v známom prostredí a v prítomnosti osoby, ktorú dobre pozná, nemá potrebu byť neustále v strehu. Otočenie chrbtom v tomto prípade znamená, že pes je uvoľnený, necíti stres ani ohrozenie a jednoducho oddychuje. Toto správanie nie je znakom nevychovanosti ani nezáujmu. Ide o prejav komfortu.
  2. Pes chce mať prehľad o okolí: Psy sú prirodzene zvedavé a vnímavé na pohyb, zvuky a zmeny v prostredí. Ak sedí alebo leží chrbtom k majiteľovi, často to znamená, že má výhľad na miestnosť, dvere alebo okno. Majiteľ je pre psa známa a „bezpečná“ súčasť prostredia, zatiaľ čo okolie pred ním môže prinášať nové podnety. Ide o praktické a úplne neutrálne správanie, nie o signál s hlbokým emocionálnym významom.
  3. Preferancia pohodlia a polohy tela: Niektoré polohy sú pre psa jednoducho pohodlnejšie. Rovnako ako ľudia, aj psy si vyberajú polohu podľa teploty, mäkkosti podkladu či opory chrbta. Ak pes leží chrbtom k vám, môže to súvisieť len s tým, že si našiel najkomfortnejšiu polohu na oddych.
  4. Potreba fyzického kontaktu alebo pozornosti: V niektorých prípadoch sa pes otočí chrbtom, keď chce byť poškrabaný alebo pohladkaný na miestach, kam si sám nedočiahne - najčastejšie na chrbte alebo pri koreňoch chvosta. Toto správanie je bežné najmä u psov, ktorí sú zvyknutí na blízky kontakt s človekom.
  5. Nejde o spoľahlivý znak ochranného správania: Často sa tvrdí, že pes sedí chrbtom k majiteľovi preto, aby ho chránil pred cudzími ľuďmi. Toto tvrdenie však nie je všeobecne vedecky potvrdené. Ochranné správanie sa u psov prejavuje najmä: postojom medzi majiteľom a cudzou osobou, napätým telom, fixovaným pohľadom, vrčaním alebo inými varovnými signálmi. Samotné otočenie chrbtom nestačí považovať za dôkaz ochrany.

Čo je dôležité si zapamätať: Pes otočený chrbtom vás neignoruje. Najčastejšie ide o prejav pohody, uvoľnenia alebo praktickej polohy. Význam správania vždy závisí od situácie, prostredia a celkovej reči tela psa. Nie je správne automaticky tvrdiť, že ide o jasný prejav lásky alebo ochrany - to by bolo zjednodušenie.

Vysvetlenie reči tela psov

Ako správne komunikovať so psom?

Pes je pes a nie človek. A to znamená, že nefunguje v zložitých súvislostiach. Psy fungujú stále pudovo, inštinktívne, žijú tu a teraz - prítomným okamžikom. Samozrejme to neznamená, že pes si veci nedokáže pospájať a na základe naučeného premýšľať. Ale vždy bude konať pre seba čo najlepšie, najrýchlejšie a s minimom vynaloženej energie - teda čo najjednoduchšie. A taká musí byť aj komunikácia s ním. Jasná, jednoduchá a priama - cez spojenie.

Som jednoduchá - chcem to vždy rovnako - pod jedným povelom sa skrýva len jedno správanie a naopak - jedno správanie je označené len jedným slovom. Nerobme psovi v hlave zmätok. Prosím miláčik Pufko, mohol by si vyjsť von zo dverí ? - toto isto nebude pre psa jednoduché ani pochopiteľné. Pre psa je to desať slov, kde je deväť zbytočných. Obyčajné Von! je úplne všetko, čo pes potrebuje počuť.

Takisto platí, že čo je zakázané je zakázané vždy, navždy a všade. Ak pes pri stole žobre jedlo a dvadsať krát ho ignorujem, prestane to robiť. Pretože pochopí, že je to zbytočná energia a nič nedostane. Teda sme využili jeho vlastnosť - neplytvať energiou tam, kde sa mi to neoplatí. Ak však devätnásť krát nič a potom tá dvadsiata šunka spadne na zem - hľa, už iba devätnásť krát a spadne zase ! Toto je pre psa lov, čakanie na korisť. Jeho to baví a ešte je aj odmenený. Buďme zásadoví, pevní a dôslední. Tak vytvárame dôveru. Pes nám verí, že to myslíme vážne.

Toto platí aj pre vyslovenie povelu - nehovorím povel tisíc krát, jediné, čo tým psa učím je neposlušnosť. Veď pán povie zase, zatiaľ si tu pozriem túto mŕtvu muchu na chodníku a tak na piaty - šiesty krát prídem. Ak nemám psa dôkladne naučeného alebo ho nemám v dosahu na dokončenie povelu, povel radšej nedávam.

Odmeňujem pohľad do očí - veľa psov pozerá majiteľom len do výšky rúk - tam sa totiž skrýva piškóta, granula, pohladenie. Ale to dôležitejšie je o poschodie vyššie - v našej tvári. Pes doslova číta naše emócie, drobné pohyby tela, pohľady, zamračenia a úsmevy. Vyskúšajte to. Okrem toho cíti naše hormonálne natavenie, verte mi, pes vie kedy sa hneváte, bojíte alebo ste šťastní. Endorfíny, adrenalín a iné kokteily našich hormónov nás prezradia.

Počula som už, že by sme nemali pozerať psovi spriama do očí, lebo by to mohol brať ako výzvu k súboju. Tak jasné, že keď mi príde na cvičisko statný samec akéhokoľvek plemena a nie je to môj pes, nebudem na neho uprene pozerať a vyvolávať pohľadom konflikt. Ale ak sa jedná o moje psy, pohľadom do očí si odovzdávame informáciu - pes mne : áno som tu , vnímam ťa a som pripravený, ja psovi rovnako : áno som tu, vnímam ťa a som pripravená. Keď so psami trénujem, venujem pozornosť im rovnako intenzívne ako chcem, aby ju venovali oni mne. V tej chvíli sme totiž tím a ja môžem rovnako pokaziť povel a odmenenie ako pes prevedenie cviku. Nesprávne načasovanie odmeny, nezrozumiteľný povel, moja nečistá hlava alebo blúdiace myšlienky sú rovnakým problémom pri tréningu ako nesústredený, ignorujúci pes. Takže ak chcem pozornosť od psa, dávam ju aj ja jemu, pozerám ja na neho a chcem, aby pozeral on na mňa. Každý dobrý kynológ, tréner alebo ktokoľvek cvičiaci so psom vie, že so zlou náladou toho veľa nenatrénuje a radšej tréning ukončí. Tým, že naučím psa pozrieť mi do očí prehlbujem náš vzťah, pes sa pýta na ďalšie kroky, lepšie sa koncentruje a drží pozornosť.

Jasná a jednoduchá komunikácia

Jasne vysvetlím, čo chcem - psy sú síce dostatočne inteligentné zvery a niektoré priam špekulantsky múdre, ale aj tak sa pri každom povele treba zamyslieť, či pes skutočne vie, čo má robiť. A nie vždy to tak je. Niekedy sa stane, že cvik je buď nedostatočne vysvetlený, pre psa nezrozumiteľný alebo sme v tréningu preskočili základ a snažíme sa na prvú dosiahnuť konečnú verziu povelu. Na to, ako psovi vysvetliť, ako vyzerá napríklad povel ľahni je viacero spôsobov, či už nechám psa premýšľať a podporím odmenou až si ľahne sám - typické pre shaping, alebo mu fyzicky naznačím dlaňou a pamlskom smer pohybu a iné. Každá výcviková metóda má svoje pre- a proti- a každý si môže nájsť to svoje. Čo by však malo byť vždy rovnaké je to, že psovi musím najprv označiť to správanie, ktoré chcem. Musí dostať informáciu o tom, kedy to spravil správne. Musí ju dostať včas a presne vtedy, keď robí to, čo sa od neho vyžaduje - v tomto prípade ležať. Až pes chápe, že povel ľahni znamená brucho na zem, až vtedy môžem od neho povel vyžadovať. Je hlúposť na psa kričať opakovane ľahni a čakať výsledok, ak pes netuší, čo toto slovo znamená. V psej hlave je slovo ľahni, ak ho nepozná, rovnaké ako električka či kosatka. Proste slovo.

Nepredpokladajme, že mi pes rozumie sám od seba. Pes sa učí tým, že si pripája slová k správaniu, po ktorom prichádza následok - odmena alebo upozornenie. Takže keď chcem, aby pes napríklad ostal na zemi a neskákal na gauč, označím mu správne správanie, to znamená ak je na zemi. Ak nechcem, aby skákal po ľuďoch, odmením za to, že neskáče. Proste označím to správne. Vždy sa pýtajme, či pes chápe čo má robiť. Pretože to nie je automatické, akokoľvek by sa nám to mohlo zdať. Myslím, že veľa psov chce a aj sa snaží svojim pánom vyhovieť, ale prosto nechápu, čo od nich chcú. Veľa psov čo vidím vie presne čo robiť nemajú, sú trestaní za zlé správanie a súčasne vôbec netušia, čo teda robiť majú, pretože im to nikto nikdy neukázal. Takže buď stále robia dookola to čo nesmú, lebo iné nevedia, alebo prípadne nerobia vôbec nič, lebo - áno, lebo iné nevedia.

Prečo pes ťahá na vôdzke? No pretože nevie, ako je to správne. Koľko majiteľov kričí na svojho psa v tom najväčšom ťahu pomaly! - ale čo robíme? Priraďujeme slovo pomaly k ťahaniu na vôdzke a čudujeme sa, aký je ten náš Pufko hlúpy a nechápe, že pomaly je predsa pomaly.

Základom je dôvera a dôslednosť

Učím postupne - ako som už vyššie naznačila, pes si potrebuje zložitejší cvik poskladať z menších častí. Ak staviame dom, potrebujeme najprv základ - kontakt so psom, potom tehly - jednotlivé menšie časti cviku a nakoniec môžeme osadiť strechu. Aby som psa napríklad naučila odloženie, nemôžem psa nechať len tak, zarevať na neho ostaň! a odísť od neho na desať metrov. Toto fungovať nebude. Pes nechápe tak zložitú vec. Psa musím najprv naučiť sedieť alebo ležať v kľude keď som pri ňom, následne sa pomaly začať hýbať od psa a po jednotlivých krokoch sa od psa začať vzďaľovať. Najprv odmením to, že ja sa pohnem a pes nie, potom to, že ja spravím jeden jediný krok a pes stále leží, potom dva kroky a tak ďalej, až sa dostanem cez pol futbalového ihriska.

Som spravodlivá - nezabúdajme na pravidlo, že sme tím. Ak spravím chybu ja, netrestám za to psa. A nie každá chyba, ktorú spraví pes, musí byť automaticky potrestaná. Všetci robíme chyby, nemali by sme to tak prežívať. Tak akosi sme v tom vyrástli, že chyba je hodna iba trestu, ale majme na pamäti, že chyba je možnosť k náprave a dôkaz snahy. Dieťa tiež veľakrát spadne z bicykla, než sa naučí jazdiť. Tu by nás ani nenapadlo dieťa potrestať. Prečo? No jednoducho preto, aby nestratilo chuť skúšať to znova. A rovnaké je to aj pri tréningu so psom. Videla som psy, ktoré na agility tréningoch boli trestané za chyby až tak, že pes skutočne maximálne spomalil - aby chybu nerobil. Majiteľka tým získala síce bezchybné preskočenie prekážky ale tak slabý čas, že mala ten istý problém, len v bledoružovom.

Som dôsledná - Samozrejme, nezabúdam na hranice a nebudem sa psa donekonečna doprosovať, ak viem že pes povel chápe a zväčša nemá problém vykonať ho, jasne mu vymedzím hranice poslušnosti. Tomuto hovorím dôslednosť. Pretože jedine dôslednosťou dosiahnem to, že psa naučím nešpekulovať nad príkazom a prosto ho vykonať. Takže ak sa mi pes motá v kuchyni pod nohami a ja ho pošlem na miesto, dozriem na to, aby zaparkoval naozaj na určenom mieste a nie si to po ceste rozmyslel a zamieril do obývačky na gauč. Možno banálne, ale tu sa to všetko začína a poslušnosť aj končí. Ak neviem odísť od vysmážajúceho sa rezňa, dám povel von alebo niečo podobné, čo je dokončené odchodom z kuchyne. Alebo keď pri tréningu pes nevykoná známy povel, nedám mu ďalší, iný povel.

Som rýchla - priamo nadväzuje k predchádzajúcim bodom. Pes premýšľa rýchlo, jeho krátkodobá pamäť a teda schopnosť vytvoriť v mozgu prepojenie medzi správaním a jeho následkom sa pohybuje niekde okolo 1,6 sekundy. To v praxi znamená, že na označenie správania psa máme ako cvičiteľ príšerne krátky čas. A platí to ako aj v označovaní zlého správania napríklad slovom, trestom alebo upozornením, tak aj v označení žiaduceho správania odmenou. Pes si ľahne - mám sekundu a pol na odmenu. Pes trhá gauč - mám sekundu a pol na upozornenie. Pes modeluje voňavú kôpku na koberci - zasa mám iba sekundu a pol. Ak prídem z práce a kôpka je na koberci už dve hodiny, tradááá - nestihla som sekundu a pol. Pes sa krčí, pretože nás vidí sa hnevať, nie preto, že kakal v obývačke. Ale toto celé platí aj opačne. Poviem povel sadni! a pes má sekundu a pol, dobre dve - lebo ich milujeme, na to, aby si ťapol zadkom na zem.

Som láskavá - myslím, že aj špičkové športové psy, pracovné psy, obranárske a vôbec každý pes potrebuje veľa lásky a opatery. A pre každého psa je dôležité mať silný a láskavý vzťah s majiteľom. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, ako by pes výsadkára bez dôvery a pevného puta vyskočil spolu s ním z vrtuľníka do mora. Ako by pes poľovníka mohol byť bez vôdzky voľne v lese. Ako by záchranársky pes vliezol do ruín a veril, že ho tam majiteľ nenechá. Je to o vernosti, bezhraničnej dôvere, pochopení sa navzájom a o rešpekte pravidiel. Pre psa musí byť tréning zábavou, mal by tento čas milovať, tešiť sa naň. Takisto ako každý bežný deň u nás v obývačkách či záhradách. A tak by sme mali spoločne vytvoriť pevné pravidlá o ktoré sa pes môže vždy oprieť a dávajú mu istotu - že moje slovo platí vždy za každých okolností takisto, ako vždy platí moje pohladenie. Naučme psy, že neklameme. Že ak vyslovím sadni, nakoniec vždy bude sedieť. Som presvedčená, že toto by sme potrebovali veľakrát aj my ľudia.

Pes a majiteľ v interakcii

Vzťah so psom sa buduje postupne. Počiatočná neistota a mierny odstup nového člena svorky nie sú nič neobvyklé. Psík skrátka potrebuje čas, aby k vám získal dôveru. Základom je bezpochyby bezpečné prostredie plnej podpory a pozornosti.

Pre nás, milovníkov psích chlpáčov, niet pochýb o tom, že psy prinášajú množstvo krásnych chvíľ do našich životov. Ako by sme nemohli žiť šťastne, keď sa každý deň prebúdzame k veselému zjaveniu s vrtiacim chvostom? Už 15-30 minút trávenia času s tvojim psom, ti môže pomôcť k upokojeniu, uvoľneniu, zníženiu stresu a zvýšeniu šťastia. Hry so psom zvyšujú hladinu dopamínu a serototínu (hormón šťastia) v mozgu. Oba vyvolávajú radosť a pohodu. Takže ak sa nabudúce budeš cítiť zle alebo smutne, skús stráviť nejaký čas so svojim psom.

Šťastný pes pri hre

Deti, ktoré vyrastajú so psami majú nižšie riziko vzniku ekzému než tie, ktoré majú doma mačky alebo nemajú žiadneho psa. Tvoj pes potrebuje každodenné cvičenie a pohyb. Majitelia psov nesú zodpovednosť, ktorá je sprevádzaná s hrou a prácou (výchovou) so svojimi miláčikmi. Majitelia psov sa z nevoľnosti zotavujú omnoho rýchlejšie ako nevlastníci psov. Špeciálne trénované psy sú skvelými slúžiacimi spoločníkmi pre ľudí so zdravotným postihnutím. Všetci dobre vieme, že deti šteniatka úplne zbožňujú a výskum ukázal, že deti pochádzajúce z rodín, kde sa nachádzajú psy, majú lepšiu školskú dochádzku. Je to vďaka celkovo lepšiemu zdraviu a menšiemu počtu chorôb.

Okrem ich výborne vyvinutému čuchu, sluchu a zraku, sú psy nesmierne inteligentné stvorenia s nečakane silnou lojalitou voči ich majiteľom. Už si počul príbeh o psovi menom Bobbie? Už od malých šteniatok sa psy prirodzene učia pozorovať a uvedomovať si prípadné blížiace sa ohrozenie. Potenciálnych zlodejov odstrašujú svojim brechotom alebo sledovaním z okna. Rotvajlery, nemeckí ovčiaci a škótske teriéry patria k popredným hliadkovým plemenám. Psy okrem našej starostlivosti a trávenia času rôznymi hrami, potrebujú takisto čas na socializáciu s ostatnými psami. To znamená, že takisto aj ich majitelia majú príležitosť na socializáciu, zatiaľ čo dohliadajú na svojich chlpáčov.

Nudíš sa doma a nevieš čo dnes vymyslieť? Existuje toľko vecí, ktoré môžeš robiť so svojim psom! Môže to byť napríklad výlet do parku, do ZOO, hranie, behanie, trénovanie, učenie nových trikov, alebo len sledovanie, ako žuje svoju hračku.

Zdá sa, že naši úžasní psí kamaráti sú schopní odhaliť známky rakoviny na ľudskom tele. Existujú príbehy o psoch, ktoré nepretržite lízali a prečuchávali malé hrčky alebo opuchliny na ľudskom tele, na ktorých sa neskôr zistilo, že tieto kožné útvary boli rakovinové.

U nás na Slovensku to ešte bohužiaľ nie je možné, ale napríklad v Amerike na rôznych pracoviskách, ktoré to umožňujú, rastie trend brať si svojich psov do práce. Zodpovednosť, trpezlivosť, obetavosť... a k mnoho iným skvelým vlastnostiam ťa tvoj pes vedie. Robí ťa to silnejším a lepším! Vo vzťahu človek a pes si kladieme otázku: „Kto zachránil koho?“ Je to určite na zváženie. Tak ako psy potrebujú nás, my potrebujeme ich.

Pes ako spoločník človeka

tags: #pes #sa #otaca #chrbtom