Prečo sa trasie pes: Príčiny, príznaky a kedy navštíviť veterinára

Psík s triaškou zvyčajne neveští nič dobré a naznačuje, že pociťuje nejaký diskomfort. Dôvody, pre ktoré sa trasie, môžu byť krátkodobé a triviálne, no niekedy môžu byť príznakom vážnych zdravotných ochorení. Dôležité je preto odhaliť príčinu tohto javu. V tomto článku sa pozrieme na rôzne príčiny, ktoré stoja za trasením psov, na čo si treba dávať pozor a kedy je potrebné vyhľadať veterinárnu pomoc.

Prečo sa pes trasie?

Psy sa môžu triasť z rôznych dôvodov, pričom príčiny môžu byť fyzické či psychické, ale môžu súvisieť aj so zdravotným problémom. Existuje veľa dôvodov pre záchvaty u psov, preto ich netreba vopred podceňovať. Niektoré poukazujú na veľmi vážne neduhy a choroby. Trasúci sa pes nemusí znamenať len uzimenú čivavu, ale aj vážne zdravotné problémy ohrozujúce život.

Fyzické príčiny

Fyzické alebo fyziologické príčiny sú spojené s telesným stavom psa a môžu byť vyvolané rôznymi okolnosťami.

• Chlad: Podobne ako u ľudí, aj u psov môže byť trasenie príznakom toho, že je im zima. Časté je to najmä u malých psov a psov s krátkou srsťou a menším množstvom tuku. Je to prirodzená reakcia, keď je vonkajšia teplota oveľa nižšia ako ideálna teplota pre psa (približne izbová teplota). Telo správne kŕmeného, zdravého psa je odolnejšie voči chladu. V chladnejšom počasí mu obliecť kabátik.
• Hypoglykémia: Nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia), najmä u malých psov a šteniat, môže vyvolať trasenie. Ak hladina cukru v krvi klesne, môže sa súčasne objaviť triaška a dýchavičnosť. Tento stav sa môže vyskytnúť nielen u psov s cukrovkou, ale aj u zdravých, najmä menších plemien. Ich zásoby sa vyčerpajú rýchlejšie, pri vynechaní jedla alebo pri vykonávaní činnosti, ktorá si vyžaduje viac úsilia ako zvyčajne, môže klesnúť úroveň ich cukru v krvi. Okrem chvenia, triašky a dýchavičnosti sa môže objaviť slabosť, no v niektorých prípadoch aj strata chuti do jedla. Vzniku nízkej hladiny cukru v krvi možno predísť kŕmením zvieraťa dvakrát denne, v prípade šteniat dokonca trikrát.
• Svalová slabosť: Triaška sa môže objaviť spolu so svalovou únavou po náročnom cvičení a pohybovej aktivite.
• Staroba: Tras sa celkom bežne objavuje u starších psíkov a je vedľajším prejavom starnutia. Triaška u starých psov je rovnako prirodzená ako u ľudí. Obzvlášť bežné je, že sa v starobe psovi trasú zadné nohy. Slabosť zadných nôh psa môže byť spôsobená poruchou prenosu nervových vzruchov alebo tlakom na nervové dráhy.
• Prehriatie a úpal: POZOR! Je tu obdobie vysokých horúčav, ktoré môžu psíkovi ľahko spôsobiť prehriatie a úpal, a s tým spojenú triašku. Dbajte preto na to, aby pes netrávil príliš veľa času na slnku a mal neustále k dispozícii tieň a misku s vodou. K ďalším príznakom úpalu patria napríklad: dýchavičnosť, zrýchlený tep, nadmerné slinenie, zvracanie, hnačka, letargia, tmavé ďasná, tmavý moč či závraty. V letných horúčavách sa pes dokáže pred úpalom chrániť triaškou a rýchlym dýchaním.

Psychické príčiny

Psychické príčiny súvisia s emocionálnym stavom psa.

• Strach: Triať sa môže tiež vystrašený pes alebo pes pociťujúci úzkosť, napríklad z neznámeho prostredia, ľudí alebo hluku (búrka či ohňostroj).
• Vzrušenie: Niektoré citlivé psy sa trasú aj v prípade extrémnej radosti a vzrušenia, napríklad keď príde majiteľ domov.

Zdravotné príčiny

K tým vážnejším dôvodom patria tie zdravotné. V prípade intenzívneho a dlhodobého trasenia spojeného s ďalšími príznakmi môže ísť o veľmi vážny problém.

• Bolesť: Trasenie môže byť sprievodným javom silnej telesnej bolesti, nevoľnosti či zranenia. Bolesť je veľmi častou príčinou, prečo sa pes trasie. V pozadí môžu byť často bolesti brucha alebo kĺbov či chrbtice.
• Otrava: V prípade požitia toxickej látky alebo potraviny môže byť prítomné trasenie, kŕče a ďalšie neurologické prejavy. Najčastejšie ide o otravu a nevoľnosť. Otrava sa môže prejaviť kŕčmi, ale aj zvracaním či hnačkou.
• Infekcia: Niektoré bakteriálne či vírusové infekcie (napr. parvovírus či psinka) a zápalové ochorenia postihujú nervový systém a môžu tak vyvolať aj trasenie. Často je prítomné pri horúčke. V minulosti kvôli psinke uhynulo mnoho psov, našťastie je už v súčasnosti dostupné očkovanie, ktoré predstavuje účinnú ochranu. Pri absencii očkovania sa môže pes nakaziť.
• Horúčka: Horúčku, teda telesnú teplotu vyššiu ako 39,7 stupňov, môže u psov sprevádzať aj triaška, dychčanie a zimnica. Horúčka môže byť príznakom mnohých chorôb. Z krátkodobého hľadiska je v podstate prospešná, pretože bráni nadmernému rozmnožovaniu patogénov.
• Nevoľnosť: Nevoľnosť je u psov často sprevádzaná triaškou. Zvracanie môže byť príznakom mnohých chorôb, ale môže sa vyskytnúť aj z iných dôvodov. Napríklad pri konzumácii ťažkého, koreneného, mastného jedla, ktoré nie je pre psov ideálne - alebo ak sa pes jednoducho prejedá.
• Problémy s obličkami: Trasenie u psa môže tiež naznačovať vážne problémy s obličkami. Jednou z takýchto chorôb je chronické zlyhanie obličiek. Ide o chronické ochorenie obličiek, ktorého podstatou je, že obličky nedokážu trvalo plniť svoje úlohy. Liečba chronického zlyhania obličiek by sa mala brať veľmi vážne. Okrem detoxikácie organizmu sa obličky podieľajú aj na tvorbe niektorých kľúčových hormónov.
• Hypoadrenokorticizmus (Addisonova choroba): Pri Hypoadrenokorticismuse (Addisonova choroba) nadobličky neprodukujú dostatok kortikosteroidných hormónov. Mnohé z príznakov Addisonovej choroby sú rovnaké ako príznaky chronického zlyhania obličiek (napr. vracanie, hnačka, strata chuti do jedla, malátnosť). Neliečená choroba môže časom spôsobiť tzv.
• Srdcové problémy alebo poruchy krvného obehu: Triaška u psa môže byť spôsobená aj srdcovými problémami alebo poruchami krvného obehu, najmä v prípade triašky u staršieho psa. Okrem kolísania krvného tlaku môže byť medzi príčinami aj starnutie srdcového svalu a srdcových chlopní.
• Nedostatok vápnika: Vápnik zohráva dôležitú úlohu vo funkcii svalov, jedným zo znakov nedostatku vápnika u psov je triaška. Nízka hladina vápnika sa môže vyvinúť predovšetkým u psov väčších plemien, ktoré ešte dojčia šteniatka, ale nie len u nich. Pri závažnejších príznakoch, napr.
• Neurologické ochorenia: Tréning až po nebezpečné neurologické ochorenia, ako je epilepsia. Ak sa pes trasie, akoby bežal, môže to byť prvý príznak psie epilepsie. Epilepsia je jedno z najčastejších ochorení nervového systému a postihuje 3 až 5 % psov. Epileptický záchvat treba okamžite konzultovať s veterinárom.
• Ochorenia chrbtice: Ochorenie medzistavcových platničiek (IVDD) je najčastejším ochorením chrbtice u psov. Dôsledkom herniácie disku je teda vo väčšine prípadov stlačenie miechového kanála a teda stlačenie aj samotnej miechy. Najčastejším príznakom vyskočenej či poškodenej platničky je bolesť krku alebo chrbta. Prejaviť sa môže nízko nesenou hlavou hlavne v prípade postihnutia krčnej časti chrbtice, nepokojom, neschopnosťou nájsť si správnu polohu pri ležaní, nahrbeným chrbtom, neochotou k pohybu alebo napríklad aj trasením celého tela a dýchavičnosťou. Spondylóza psa (lat. spondylosis deformans) je degeneratívne ochorenie chrbtice, pri ktorom dochádza k tvorbe osteofytov (kostných výrastkov) najmä na ventrálnej (spodnej) a laterálnej (bočnej) strane tela stavcov. Osteofyty sa môžu časom spájať a vytvárať premostenia ventrálnych medzistavcových priestorov, čo v konečnom dôsledku vedie k zrastaniu stavcov, zníženiu pohyblivosti a bolestivosti chrbtice.
• Pretrhnutie predného krížového väzu: Pretrhnutie predného krížového väzu je jedným z najčastejších ortopedických ochorení u psov. Hlavným príznakom ruptúry krížového väzu pri nehode je náhle veľké krívanie, obvykle s bolesťou. Pri čiastočnom pretrhnutiu krížového väzu alebo pri malých prasklinách jednotlivých vlákien pes niekoľko dní mierne kríva. Krížové väzy sú súčasťou väzov kolenného kĺbu.

Mnohí majitelia sa stretli s tým, že sa ich domáci miláčik triasol alebo bol nervózny. Hoci to môže byť znepokojujúce, je dôležité zachovať pokoj a pamätať si, že existuje mnoho dôvodov, prečo sa psy trasú, a nie všetky sú dôvodom na paniku. Medzi niekoľko bežných dôvodov, prečo sa psy trasú, patria: vzrušenie, chlad, stres, úzkosť, bolesť, choroba, staroba alebo jednoducho snaha o upútanie pozornosti. Je dôležité rozpoznať rozdiel medzi každodenným trasom a základnými príznakmi, ktoré si môžu vyžadovať vážnu lekársku pomoc.

Záleží na plemene psa?

Miniatúrne psy sa trasú oveľa častejšie ako veľké psy. Je ľahšie pozorovať trasúcich sa yorkov, ši-tzu alebo čivav. Niekedy je trasenie len prejavom dojatia, ale aj od zimy. V chladnejších dňoch je potrebné postarať sa o ďalšie oblečenie pre psíkov.

Kedy navštíviť veterinára?

Každý majiteľ najlepšie pozná svojho psa, preto by si mal všímať zmeny v správaní a prejavoch psa. Ak sa pes bežne trasie v chladnom počasí, zrejme nepôjde o vážny problém a psíka stačí obliecť alebo prikryť. Ak sa pes trasie, keď sa bojí alebo teší, môžete sa pokúsiť príznaky zmierniť správnym výcvikom. Ak ste sa však s trasením doteraz u svojho psa nestretli a nezdá sa vám, že by bolo prejavom chladu či emócií, je na mieste vyhľadať pomoc.

Veterinára navštívte, ak:

• sa trasenie objaví náhle a neprestáva,
• sa trasenie viackrát opakuje,
• vieto, že pes zjedol nebezpečnú potravinu či látku,
• je trasenie sprevádzané ďalšími príznakmi, ako sú napríklad celková slabosť, zvracanie, hnačka, strata chuti do jedla či zmeny v správaní psa.

Len veterinár vám pomôže zistiť presnú príčinu trasu u psíka, urobiť vhodné vyšetrenia a zvoliť správne riešenie alebo liečbu. Ako vidíte, dôvodov môže byť naozaj veľa, a to od banálnych až po život ohrozujúce.

Ochorenia chrbtice u psov

Existuje viacero ochorení chrbtice, ktoré sa môžu prejavovať aj trasením.

Ochorenie medzistavcových platničiek (IVDD)

IVDD je skratka pochádzajúca z angličtiny označujúca najčastejšie ochorenie chrbtice a to ochorenie medzistavcových platničiek. Medzistavcová platnička je fibrokartilaginózny “ vankúšik“ nachádzajúci sa medzi dvomi stavcami, vďaka ktorému je možný pohyb chrbtice a zároveň slúži ako absorbér nárazov pri pohybe stavcov. Skladá sa z tzv. IVDD je degeneratívne ochorenie, ktoré môže postihnúť ktorékoľvek plemeno psa a zriedkavo sa vyskytuje aj u mačiek, no u tzv. Postihnuté bývajú staršie psy, no výnimkou nie je ani výskyt u mladších psov. U chondrodystrofických plemien takéto zmeny nastávajú už v mladom veku. Ich chrbtice sú disproporčne krátke a zakrivené a to je predispozíciou k IVDD.

Typy IVDD

• Hansen typ I: U chondrodystrofických plemien (francúzsky buldoček, jazvečík, pekinéz..) začína platnička degenerovať medzi prvým a druhým rokom života zvieraťa.
• Hansen typ II: U ostatných psov predovšetkým veľkých plemien dochádza častejšie k fibroidnej degenerácii.
• Hansen 3: Je akútne nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky, ktoré nastáva najmä po traume alebo extrémnej fyzickej záťaži. Ide o náhlu trhlinu v annulus fibrosus cez ktorú exploduje nucleus pulposus.

Ako a prečo toto ochorenie vzniká už vieme a teraz si povedzme k čomu teda také vyskočenie platničky vedie. Dôsledkom herniácie disku je teda vo väčšine prípadov stlačenie miechového kanála a teda stlačenie aj samotnej miechy. Najčastejším príznakom vyskočenej či poškodenej platničky je bolesť krku alebo chrbta. Prejaviť sa môže nízko nesenou hlavou hlavne v prípade postihnutia krčnej časti chrbtice, nepokojom, neschopnosťou nájsť si správnu polohu pri ležaní, nahrbeným chrbtom, neochotou k pohybu alebo napríklad aj trasením celého tela a dýchavičnosťou. Neurologické deficity na končatinách sa rôznia podľa toho, ktorý segment miechy je postihnutý. Ak napríklad máme problém v zadnej časti hrudnej chrbtice môžeme pozorovať slabosť až obrnu panvových končatín. Deficity sú rôzneho stupňa od oslabenia reflexov až po úplnú stratu citlivosti končatín. Narušenie reflexov spozorujete ako slabosť končatín alebo naopak prílišnú stuhnutosť, prekĺbovanie prstov, problémy s prekračovaním prekážok, zakopávanie a podobne alebo napríklad problém s udržaním rovnováhy. Pozorovať môžeme aj inkontinenciu.

Mám podozrenie, že môj pes má vyskočenú platničku. Medzistavcová platnička je na RTG viditeľná len v prípade kalcifikácie. Degeneratívne procesy, ktoré na nej prebiehajú, herniácia platničky alebo nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky nie je možné diagnostikovať pomocou natívneho RTG. Bohužiaľ vo väčšine prípadov sa bez operácie nezaobídeme. Narozdiel od zvierat, u ľudí vyskočenie platničky nastáva hlavne v spodnej časti chrbtice kde sa miecha už nenachádza takže dôsledky sú len kompresia nervov, ktorá spôsobuje bolesť. U psov je najviac namáhanou oblasťou chrbtice stred chrbta a často pozorujeme problémy aj v krčnej chrbtici.

Ak pes zostane paralyzovaný a má zachovanú hlbokú citlivosť, okno na stratu hlbokej citlivosti a tým pádom výrazné zníženie šance na rekonvalescenciu je 12-24 hodín. Málo. Po operácii Vám chirurg zadá konkrétny pooperačný plán vrátane prísneho pokojového režimu, ktorý treba dodržiavať. Ideálnym riešením je sa ihneď po operácii skontaktovať s kvalifikovaným fyzioterapeutom, nakoľko fyzioterapia je nevyhnutnou súčasťou rekonvalescencie a urýchľuje návrat psíka do normálneho života a je taktiež prevenciou proti opätovnému výskytu IVDD.

Spondylóza psa

Spondylóza psa (lat. spondylosis deformans) je degeneratívne ochorenie chrbtice, pri ktorom dochádza k tvorbe osteofytov (kostných výrastkov) najmä na ventrálnej (spodnej) a laterálnej (bočnej) strane tela stavcov. Osteofyty sa môžu časom spájať a vytvárať premostenia ventrálnych medzistavcových priestorov, čo v konečnom dôsledku vedie k zrastaniu stavcov, zníženiu pohyblivosti a bolestivosti chrbtice.

Orientačný anatomický prehľad

Chrbtica psa sa skladá zo 7 krčných (C), 13 hrudných (Th), 7 bedrových (L), 3 krížových stavcov zrastených v krížovú kosť (S) a rôzneho počtu chvostových stavcov (Cd), ktorý závisí od plemena. Základné stavebné jednotky stavcov sú: telo, oblúk a výbežky (kĺbne, priečne, tŕňové), ktoré sú uspôsobené podľa funkcie jednotlivých úsekov chrbtice. Jednotlivé stavce sú spojené medzistavcovými platničkami. Medzistavcovú platničku tvorí vonkajší prstenec fibróznych vlákien (anulus fibrosus) a vnútorné dreňové jadro (nucleus pulposus). Medzistavcová platnička pôsobí pri pohybe ako tlmič nárazov a dodáva chrbtici flexibilitu. Chrbtica spolu s hrudníkom tvorí tzv. axiálny skelet, ktorý predstavuje pevný, no dostatočne ohybný oporný bod pre pohyb hlavy, trupu a končatín. Súčasne zaisťuje ochranu dôležitých orgánov ako je miecha, srdce, pľúca.

Vznik spondylózy u psa

Pri vzniku spondylózy hrá veľkú úlohu degenerácia medzistavcovej platničky. Poškodenie periférnych vlákien fibrózneho prstenca medzistavcovej platničky v mieste ich zakotvenia k periostu tiel stavcov vedie k novotvorbe kosti - vzniku osteofytov. Tie môžu mať rôzny tvar a polohu. Najčastejšie sa vyskytujú ventrálne a laterálne, zriedkavo rastú dorzálnym smerom. Osteofyty s narastajúcim vekom pribúdajú, čo môže viesť až k vzniku premostení medzi jednotlivými stavcami. Dochádza k obmedzeniu pohyblivosti chrbtice a oslabeniu štruktúry stavcov a medzistavcových platničiek, čo môže vyústiť ku komplikáciám ako sú zlomeniny stavcov a prolaps medzistavcových platničiek.

Plemenná predispozícia

Spondylóza psa je čiastočne geneticky predisponovaná. Presný mechanizmus dedičnosti však nie je známy (predpokladá sa určitá spojitosť s dedičnosťou DBK). Spondylóza sa preto môže objaviť aj u šteniat po negatívnych rodičoch. Veľmi často sa vyskytuje u plemien nemecký ovčiak a nemecký boxer, kde je toto ochorenie aj sledované v chove.

Diagnostika spondylózy psa

Spondylóza sa diagnostikuje z laterolaterálnej (pes leží na boku), prípadne ventrodorzálnej (pes leží na chrbáte) RTG projekcie. Myelografické vyšetrenie, CT alebo magnetická rezonancia pomôže odhaliť prípadnú kompresiu miechy. Spondylóza môže byť lokalizovaná v priebehu celej hrudnej (Th) a bedrovej chrbtice (L), až po oblasť posledného bedrového a prvého krížového stavca (S). Jedná sa o progresívne ochorenie. Veľmi často je diagnostikovaná ako vedľajší nález pri RTG snímkoch zhotovených z iných dôvodov, keďže mnoho postihnutých jedincov ostáva asymptomatických po dlhšiu dobu. Klinicky sa spravidla prejaví až pri strednom a vyššom stupni ochorenia. Nástup klinických príznakov ovplyvňuje viacero faktorov ako plemenná príslušnosť, vek, hmotnosť a záťaž psa. Najčastejšie sa spondylóza prejaví u psov v strednom a vyššom veku, kedy už ani majiteľ neočakáva také fyzické výkony ako u mladšieho psa. Preto môže byť nástup klinických príznakov spočiatku prehliadaný a pripisovaný pribúdajúcemu veku.

Klinické príznaky spondylózy psa

Ku klinickým príznakom ochorenia patria: občasné krívanie, zmena kroku (napr. vysoká akcia hrudných končatín), neochota skákať (napr. K akútnemu zhoršeniu príznakov môže dôjsť pri zachladení chrbtice (ležanie v prievane, kúpanie v studenej vode) alebo po nadmernej fyzickej námahe. Pes zle skočí alebo urobí prudký pohyb, kostné výrastky sa do seba zaryjú, čo spôsobí psovi bolesť. Najzávažnejšími klinickými príznakmi sú parézy končatín, problémy s močením a vyprázdňovaním, ku ktorým dochádza v dôsledku výraznej kompresie nervov inervujúcich príslušné oblasti (predovšetkým pri spondylóze v mieste L-S prechodu).

Terapia spondylózy

Spondylóza je ochorenie nevyliečiteľné. Môžeme iba spomaliť jeho postup, takže aj pes s pozitívnym nálezom môže viesť relatívne dlho spokojný život. V akútnej fáze ochorenia, kedy pes vykazuje zvýšenú bolestivosť, podávame nesteroidné antiflogistiká, ktoré znižujú opuch a bolestivosť. Podávame ich však iba niekoľko dní, keďže dlhodobejšia aplikácia môže viesť napr. ku vzniku žalúdočných vredov. V žiadnom prípade nepoužívame humánne lieky!! Postup ochorenia je možné oddialiť podávaním chondroprotektív. Z nich je vhodné používať tie, ktoré obsahujú aj prírodnú protizápalovú a analgetickú zložku (MSM - metylsulfonylmetan, boswelín), ktorá je bezpečná aj pri dlhodobom užívaní. Chondroprotektíva sa spravidla podávajú v niekoľkotýždňových až mesačných kúrach 2-3x do roka, v prípade potreby aj kontinuálne.

Pohyb psa so spondylózou

Čo sa týka pohybu, vo všeobecnosti platí „ani veľa, ani málo.“ V závislosti na stupni ochorenia a klinických príznakoch je vhodné psovi obmedziť skákanie, chôdzu hlavne „zo schodov“ a pod. Naopak vhodnou formou pohybu je plávanie a plynulý pohyb po rovnom, prírodnom povrchu, ktorý je dostatočne pevný ale zároveň mäkký. Vždy však treba predchádzať už spomínanému zachladeniu chrbtice - po kúpaní psa osušiť, nenechať ho ležať v prievane alebo na studenej podlahe či zemi. Vždy je nutné kontrolovať vylučovanie.

tags: #trhanie #chrbtom #pes