Deti a psy naozaj idú k sebe ako maslo a chlieb a väčšinu času žijú spolu šťastne bez výraznejších nehôd. Avšak, občas je to aj inak a veci sa vedia zvrtnúť. Potom je to vážne zlé. Tragicky vysoké percento pohryzených alebo napadnutých psom tvoria bábätká a malé deti.
Stály a bdelý dozor dospelého môže predísť mnohým z týchto tragédií. Avšak, až príliš často dospelí skôr povzbudzujú deti k nevhodnej hre so psom, pretože si myslia, že sú spolu rozkošní. Našťastie sú tu mnohé veci, ktoré môžeme urobiť a zvýšiť tak šance na bezpečný vzťah dieťa-pes, počnúc psom samotným.
Správna socializácia a výcvik
Ideálne je, keď je pes dobre socializovaný s bábätkami a deťmi už od šteniatka. Veľa mladých párov adoptuje šteniatko v období, keď majú deti, bez pomyslenia na to, že to bude vzťah na 10-15 rokov. Dokonca ak aj v rodine psa nikdy žiadne deti nebudú, je vysoký predpoklad, že sa počas svojho života pes s nejakými stretne.
Treba vziať na vedomie, že "dobre socializovaný s bábätkami a deťmi" neznamená, že sa pes bude okolo detí iba ponevierať. Znamená to, že sa Váš pes v spoločnosti detí pohybuje často, v kontrolovanom prostredí a v rôznych situáciách, pričom Vy dohliadate na to, že spolu zažívajú pekné chvíle (spoločná hra, odmeňovanie, bez akýchkoľvek negatív).
Ak však deťom dovolíte psa obťažovať, zastrašovať alebo, čo je ešte horšie, zraniť ho, môžete očakávať presný opak: pes si vytvorí negatívnu asociáciu s dieťaťom a Vy budete musieť pracovať veľmi ťažko, aby ste to zmenili.
Ak sa šteňa alebo pes správa nervózne alebo vystrašene, keď zbadá bábätko prípadne dieťa, postupujte ešte pomalšie. Nech dieťa len pasívne postáva okolo, zatiaľ čo Vy robíte so psom jeho príjemnú aktivitu - napr. hra s odmeňovaním pamlskami. Postupne dovoľte dieťaťu, aby sa k Vám približovalo a to vždy len v situácii, keď je pes šťastný a v dobrom psychickom rozpoložení. Ako zvykneme hovoriť: "Ak si myslíte, že na to idete príliš pomaly ...
Ak do Vašej rodiny s deťmi adoptujete už dospelého psa, myslite na tento kritický poznatok: PES, ktorý sa bude pohybovať okolo detí, ich musí OBDIVOVAŤ, nielen tolerovať. Pes, ktorý obdivuje alebo je fascinovaný deťmi, prepáči veľa z nevhodných vecí, ktoré títo malí ľudkovia podvedome voči nemu urobia.
Ak sa idete stretnúť a zoznámiť so psom, ktorý je z útulku, alebo je to zachránený pes, či ide z inej rodiny ku Vám, vezmite so sebou aj deti (ak nemáte vlastné, skúste vziať suseda aj s deťmi). Váš perspektívny psí člen rodiny by mal byť šťastný, že vidí deti, prívetivý a mal by iniciovať hru s nimi.
Dokonca aj keď Váš pes deti obdivuje (ale najmä, ak ich nemá rád), manažovanie a neustály dohľad nad ich stretaním je kľúčom k úspešnému vzťahu dieťa -pes. Nie nadarmo profesionálni tréneri zdôrazňujú, aby rodičia deti nikdy nenechávali so psom bez dozoru ani na chvíľu. Ani počas kratučkej prestávky na toaletu.
Je veľmi dôležité učiť dieťa už v mladom veku, ako sa správne správať ku psovi. Čím rýchlejšie a šťastnejšie pes odpovedá na Vaše povely, tým ľahší je život so psom a dieťaťom. Príjemný povel "Miesto!", drží psa ďalej od hrajúceho sa dieťaťa. Tiež je prínosné, ak Váš pes ovláda povel: "Nechaj!" alebo "Pusť!", čo využijete najmä v situácii, keď dieťaťu niečo spadne na zem a nechcete, aby mu to pes zobral.
Tréning môže zároveň pomôcť Vášmu psovi, aby sa necítil ignorovaný, keď príde do rodiny nový člen. Nech aspoň jeden člen Vašej domácnosti pokračuje v tréningoch so psom aj po príchode nového človeka. Navštevujte pravidelne hodiny výcviku, udržujte psa zamestnaného, zdokonaľujte jeho schopnosti, nech je jeho myseľ čo najviac unavená. Ukážte Vašim deťom, ako od psa správne žiadať korektné správanie (kedy ho odmeniť, kedy zas nie, ako ho chváliť a ako byť prísnejší).
Vývoj dieťaťa a jeho vplyv na správanie psa
Tu sú uvedené niektoré všeobecné poznatky týkajúce sa vývoja dieťaťa a jeho možného dopadu na psa:
- 0-6 mesiacov: V tomto veku môže detský plač spúšťať u psa inštinkt predátora, čo je najčastejšou príčinou tragédií vo vzťahu pes - dieťa. Hoci správanie predátora nie je skutočnou agresiou, vo výsledku je pre obeť rovnako devastujúca ako skutočná agresia.
- 6-24 mesiacov: Keď dieťa začne byť mobilné, je oveľa viac pravdepodobné, že začne zasahovať do priestoru psa a ten sa môže stať obranne - agresívny. Aj psy, ktoré všeobecne nemajú problém s deťmi, sa môžu spočiatku cítiť neisto, keď sa niečo divné malé začne okolo nich motať.
- 2-5 rokov: V tomto veku, začínajú byť deti nezávislejšie a majú sklon prenasledovať či dokonca trápiť psa, snažia sa mu brať jeho hračky, vyrušovať ho pri žraní, naháňať ho, poťahovať za srsť či časti tela (ako napr. uši). Chcú sa k nemu túliť, objímať ho, bozkávať, pričom pes nemusí byť ochotný toto správanie akceptovať alebo ho opätovať. Zároveň v tomto veku začínajú mať deti kamarátov a to pre Vás znamená ďalšie deti, ktoré treba ustriehnuť.
- 5-9 rokov: Deti neprestajne chcú byť v kontakte so psom a je viac než pravdepodobné, že ho budú dráždiť a dobiedzať doňho, budú sa snažiť šéfovať okolo psa, napomínať ho, trestať - zvlášť ak tento typ správania porozumeli u ďalších dospelých členov v domácnosti.
Reč tela psa a predchádzanie nehodám
Pre úplnosť musíme spomenúť, aké dôležité je poznať reč tela Vášho psa. Aj najlepší dozor na svete Vám nebude k ničomu, ak budete stáť hneď vedľa svojho psa a on sa bude cítiť zle v prítomnosti dieťaťa, ktoré sa chce s ním maznať. Uhryznutie môže prísť tak rýchlo, že nestihnete ani zareagovať. Oveľa spoľahlivejšie je správne prečítať reč tela Vášho psa a zakročiť skôr, ako sa niečo podobné udeje.
Nenechajte sa pomýliť príslovím „Pes, ktorý šteká, nehryzie!“ Aj priateľský pes môže pohrýzť, ak mu ublížite, dráždite ho, alebo je bez kontroly konfrontovaný so situáciou, ktorá spúšťa jeho prirodzené sociálne správanie. Niektorí psi pred pohryzením vôbec nezaštekajú. Pes, ktorý šteká zo strachu, môže tiež zo strachu pohrýzť. Štekot, ktorým pes vyzýva k hre, či štekot, ktorým pes zintenzívňuje hrozbu, sa polohou hlasu odlišuje. Každý druh štekotu vyjadruje iné emocionálne rozpoloženie psa.
Ako sa správať pri stretnutí s neznámym psom:
- Rozhodným, pevným hlasom sa snažte psa poslať preč, napríklad „Choď domov!
- Vyvarujte sa rýchleho a náhleho pohybu. Akýkoľvek prudký pohyb môže naštartovať útok psa. Stojte pokojne a nechajte ruky pri tele.
- Nepozerajte sa uprene, strnule psovi do očí.
- Napriek vášmu strachu snažte sa na psa hovoriť pokojným hlasom. Dôležitá je intonácia hlasu, nie obsah slov.
- Pokúste sa pomaly pozvoľne od psa ustupovať, neprestávajte hovoriť upokojujúcim hlasom (napríklad „dobrý pes“). Ak príde k vám, nechajte sa očuchať. Nechajte psa odísť.
- Uvedomte si, že v skutočnosti len veľmi málo psov je cvičených na boj s človekom.
- Ak sa nedokážete psovi postaviť zoči voči, snažte sa k nemu natočiť bokom a chrbtom. Prikrčte sa a ohnite chrbát. Ruky pritisnite k telu, schovajte ich do lona. Čelný útok je pre psa ľahší, lebo pri ňom môže napadnúť končatiny, krk, bradu, ramená.
- Ak na vás pes zaútočí a zrazí vás k zemi, stočte sa do klbka, chráňte si ramenami hlavu, lakte smerujú ku kolenám, zopnuté dlane chránia temeno hlavy, zápästia chránia uši. Nehýbte sa, zostaňte v pokoji. Vyčkajte až pes odíde. Nepodceňujte vzdialenosť medzi vami a psom, než sa rozhodnete vstať.
Ak je dieťa ohrozené cudzím psom, nemalo by sa mu pozerať uprene do očí, priamy pohľad môže vyprovokovať útok. Pokiaľ je to len trochu možné, dieťa by malo zostať pokojné a vyčkať, kým sa pes sám nevzdiali.
Prípadová štúdia a právne aspekty
My s manželom sme mali len všeobecnú predstavu. Žiaľ, poučili sme sa až na vlastnej skúsenosti, keď nám našu 15-mesačnú Martinku pohrýzol nemecký špic.
V to septembrové popoludnie sme sa celá rodina vybrali púšťať šarkana. Teda, púšťal tato a Martinka pobehovala v okruhu 15-20 metrov. Naraz sa spomedzi zvlneného terénu vynorila pani so špicom - bez náhubku a vodítka. Ledva Martinka psa zbadala, rozbehla sa k nemu s otvorenou náručou. Už som ani ja, ani pani nestihli dobehnúť, keď sme počuli „Haf!“ a následný Martinkin plač… Rýchlo som ju zobrala na ruky a ani som nestihla ústa otvoriť, keď pani spustila na mňa príval slov: „Čo ste vy za matka, že si neviete decko ustrážiť?! Nevidíte, že je tu výbežisko pre psov?!“ Nuž, nevidela som; nikde nebola umiestnená patričná tabuľa s nápisom. „Pani,“ ozvala som sa, „vy predsa máte dávať pozor na psa a keď ho máte pusteného, mal by mať náhubok…“ „Vám,… vám by mali dať náhubok! Čo ho mám mať, chudáka, stále priviazaného?!“ „Nikto vám nepovedal, že ho nemôžete pustiť, ale…“ „Vy ste nedávali pozor na decko….,“ nenechala ma pani dohovoriť, „… tak sa tu nesnažte zvaliť vinu na mňa. Veď mu hrozila päsťou!“ „Vysvetlite mi, ako môže 15-mesačné dieťa hroziť päsťou?“ nešlo mi do hlavy. „Deti sú už také, on mal takú skúsenosť, že mu deti ublížili. A to vaše ho tiež išlo buchnúť!“ Vzdychla som si, že nemá zmysel pokračovať v debate a chcela som odkráčať preč. Vtom som si všimla, že Martinke tečie krv z ruky. Zakričala som na prichádzajúceho manžela, nech pani dobehne a spýta sa, či je pes očkovaný proti besnote. Keď dostal kladnú odpoveď, majiteľku poprosil, aby mu nadiktovala osobné údaje. „Prečo? Čo ste vy policajt?“ Manžel sa nedal: “Tak si opíšeme aspoň číslo psa.“ „Kľudne, je tam aj mobil na veterinára. On by ju neuhryzol, keby nešla proti nemu päsťou,“ začala opäť svoju pesničku. Manžel jej na to lakonicky povedal: „Milá pani, keby mu hrozila päsťou, ako mi vysvetlíte, že je uhryznutá do dlane?“ Majiteľka zmĺkla a radšej rýchlo odišla preč (ako si neskôr prečítate, tu sme urobili našu najväčšiu chybu).
Rýchlo sme sa odviezli na traumatológiu. Martinke rúčku preventívne dezinfikovali. „Rana sa nešije, udržiavať ju suchú, nekúpať,“ počúvala som monotónnym hlasom dávané rady od chirurga. „S týmto zápisom a s AKTUÁLNYM vyšetrením psa zájdete na detské infekčné oddelenie do fakultnej nemocnice.“ V ušiach mi zarezonovalo: „… aktuálne vyšetrenie psa…“ „Aké aktuálne?“ spýtala som sa prihlúplo. „Nuž, z dneška. Vy ste nešli s tou pani a psom hneď k veterinárovi?“ udivene sa na mňa pozrel. „Nie, veď bol očkovaný proti besnote!“ „Ale to nestačí, treba dnešné vyšetrenie. Ak tú pani nezoženiete, vaše dieťa bude očkované proti besnote. Ak nie… nechcem vás strašiť, ale na besnotu sa umiera…“ Našťastie sme zohnali veterinára. Veterinár si podľa čísla očkovania sa vyhľadal a pani sa musela s ním dostať do ambulancie. Na úľavu všetkých- pes bol zdravý.
Čo robiť, ak vás napadol pes | Štát Washington #uhryznutiepsom #zranenieosoby #súd
Čo hovorí o psoch zákon
Najprv budem zo zákona 282/2002 Z.z. parafrázovať §4: Vodenie psa. Za psa VŽDY zodpovedá osoba, ktorá psa vedie a je POVINNÁ PREDCHÁDZAŤ tomu, aby pes ohrozoval človeka, zvieratá a majetok. Majiteľ teda nemôže argumentovať tým, že je to vaša vina alebo vina vášho dieťaťa, že ho pes pohrýzol. Majiteľ psa, ktorý pohrýzol, je POVINNÝ vám oznámiť svoje kontaktné údaje a túto udalosť oznámiť aj obci, v ktorej je pes evidovaný. Ak tak neurobí, dopúšťa sa priestupkov, za ktoré je sankcionovaný pokutou. (Z.z. 282/2002, §7).
Ako postupovať po uhryznutí psom:
- Majiteľ psa vám povinne nadiktuje svoje osobné údaje.
- Ihned sa s ním a psom dostavíte na aktuálne vyšetrenie k veterinárovi. Zápis z vyšetrenia zoberiete so sebou. Všetky náklady u zverolekára hradí majiteľ psa. Keď odmietne vyšetrenie psa, hradí aj prípadnú liečbu dieťaťa.
- Zoberiete dieťa na pohotovosť alebo traumatológiu - urgentný príjem, kde vám dieťa ošetrí a vystaví zápis z vyšetrenia.
- Oba zápisy donesiete na detské infekčné oddelenie.
- Majiteľ psa príde so psom k veterinárovi ešte na piaty a štrnásty deň po uhryznutí a vy zápisy z vyšetrení opäť doručíte na infekčné oddelenie.
Na záver vám prajem, aby vás a vaše deti podobné skúsenosti obchádzali. Ak predsa k pohryzeniu dôjde, dúfam, že sa stretnete s „uvedomelým“ majiteľom psa, vďaka ktorému nebudete prežívať ťažké chvíle neistoty, či (ne)dať vaše dieťa zaočkovať proti besnote.
Riziká uhryznutia a možné následky
Pohryzenie psom má najväčší podiel na všetkých úrazoch spôsobených človeku zvieraťom. Často sa pritom jednalo o vlastného alebo známeho psa. Pre dieťa môžu byť následky pohryznutia malým psom porovnateľné s pohryzením dospelého človeka veľkým psom. Často môže dôjsť k vykrvácaniu, najmä pri poranení veľkých ciev na krku.
Väčšina prípadných infekcií je polymikrobiálneho charakteru. Hlavným patogénom, ktorý býva izolovaný z rany pri uhryznutí, je Pastereulla multocida. Spôsobuje často pridruženú infekciu. Klinicky sa prejavuje rýchlym rozvojom zápalu, opuchom a bolesťou, môže viesť k vzniku hnisavých ložísk, septickej artritídy, zápalu kostí, mozgových blán, srdca, pľúc. To, či k infekcii dôjde, závisí na mieste poranenia, imunite organizmu, veku a prítomnosti ďalších ochorení.
Pohryzené bývajú najčastejšie deti alebo starí ľudia. Staršie deti mávajú zranené najmä ruky - hrozí im zápal šliach a kĺbov. Na druhom mieste sú poranenia hlavy a krku, za nimi nasledujú poranenia trupu. U detí do 4 rokov predstavujú poranenia hlavy a krku až dve tretiny všetkých úrazov vzniknutých uhryznutím psom.
Ihned zaistite poranenému prvú pomoc, ranu treba ošetriť dezinfekčnými prostriedkami. Podľa závažnosti poranení a výsledkov veterinárneho vyšetrenia treba čo najskôr zaistiť odborné lekárske ošetrenie. Chovateľ (majiteľ) je povinný zabezpečiť vyšetrenie psa veterinárnym lekárom.
Poruchy správania u psov a ich príčiny
Pes súťaží o nadradené postavenie, prejavuje sa to napríklad bránením si vecí, potravy, hračky. Je nevyhnutné, aby pes vnímal vlastného človeka, ako nadriadeného vodcu. Pes sa snaží brániť si teritórium pred cudzími psami, či ľuďmi. Pes pociťuje bolesť, strach alebo je chorý.
Používanie zubov pri hre, skúmaní prostredia, pri uľavovaní si od bolesti počas výmeny zubov je pre šteniatka, ako aj iné psovité šelmy úplne prirodzené. Žuvanie a hryzenie je pre ne príjemné, krátia si ním čas, alebo aj čistia zuby. Je však dôležité toto správanie nezanedbať a venovať mu pozornosť hneď po príchode do nového domova. Aj keď prvých pár dní, pokým sa zabýva možno hrýzť nebude, buďte pripravení. Toto obdobie môže prísť až okolo 3. mesiaca, kedy u šteniat začne prebiehať výmena chrupu. Tá je ukončená až v 7. mesiaci dorastením trvalých stoličiek. Prerezávanie trvalých zubov cez ďasná môže viesť k miernejším ale aj silnejším pocitom svrbenia a bolesti. S týmto typom hryzenia sa môžeme stretnúť nielen u šteniatok, ale aj u dospelých psov.
Je viac ako pravdepodobné, že pokiaľ si domov donesiete veľmi aktívne plemeno, hodina denne na prechádzke mu nebude stačiť na to, aby sa dostatočne unavilo a tak sa môže stať, že si raz po príchode domov nájdete rozhryzenú sedačku. A nie, nebude to chyba psa, ale chyba majiteľa, lebo sa nezodpovedne rozhodol. Je to ako kúpiť si Babettu a rozčuľovať sa, že nedosiahne rýchlosť vyššiu ako 40km/h. A pritom sused so svojou Kawasaki nemá problém ani s rýchlosťou 200km/h. Problém je vo výbere, preto naozaj veľmi dobre zvážte, aký je váš denný program a ako ho dokážete psovi prispôsobiť tak, aby spoločný život bol pre obe strany radosťou.
Je dôležité myslieť na to, že šteniatko nám nič nerozhryzie naschvál. Pre ne je väčšina predmetov len „hmota na hryzenie“ J a nevedia si predstaviť ani rozlíšiť, čo pre ľudí znamenajú. V šteniatkovskom období si, okrem iného, skúmaním sveta papuľkou vytvárajú akýsi pomyselný zoznam vecí, ktoré obžúvajú radi, a ktoré nie.
Zaistite šteniatku ale aj dospelému psovi dostatok aktivity a pohybu. Je dôležité myslieť na to, že stereotypná prechádzka okolo bloku, alebo vypustenie na dvor sa nepovažuje za dostatočnú aktivitu. Každý pes by mal ísť denne na minimálne jednu hodinovú prechádzku (okrem venčenia). Obmieňajte prostredia, robte si výlety do lesov, parkov, na lúky. Okrem hádzania loptičiek, lietajúcich tanierov, či iných hier si precvičíte aj rôzne povely a triky.
V modernom tréningu psov sa už chvalabohu od fyzických trestov ustupuje. Trestami sa môže hneď na začiatku vážne poškodiť vzťah medzi majiteľom a psom. Málokedy je trest aplikovaný tak, aby ho pes pochopil a spojil si s nežiaducim správaním. "Vedecké výskumy potvrdzujú, že cvičenie pozitívnym posilňovaním je spojené s omnoho menšími rizikami, ako výcvik kombinovaný s fyzickými trestami. Jeden výskum robili vedci z britskej Univerzity v Southamptone a z Nórskej Univerzity vied o živých organizmoch. Výskum hodnotil, či tresty prispievajú k problémom so správaním a skúmali účinky odmeny, trestu a štruktúry pravidiel (zhovievavosť/prísnosť/dôslednosť) na výcvik a problémy so správaním. Informácie boli zhromaždené od 217 majiteľov psov. Tí, ktorí používali silné a/alebo časté tresty, popisovali u svojich psov podstatne väčšiu mieru výcvikových problémov a nižšiu poslušnosť. Podobný výskum, na britskej Univerzite v Bristole takisto zistil, že psy cvičené pomocou pozitívneho posilňovania majú menej problémov so správaním.“
Zabudnite na to, že šteniatko je agresívne, alebo sa snaží byť dominantné. Ani jedno šteniatko sa nenarodí s tým, že vie ovládať silu stlačenia zubov. Len skúsenosťami získajú schopnosť to regulovať. A to môžu len správnymi reakciami od okolia počas prvých mesiacov ich života. Je úplne normálne, že šteniatka pri každom sociálnom kontakte hryzú. Preto je veľmi nebezpečné hneď po prinesení šteniatka domov zakazovať akékoľvek hryzenie. Úplne potlačiť hryzenie majiteľa počas hry znamená, že šteniatko nedostane tú správnu skúsenosť a nenaučí sa ovládať silu stlačenia. A tak nám vyrastie pes, ktorý bude v tomto smere naozaj dosť necitlivý, čo môže spôsobiť vážne následky. Preto každý rozumný majiteľ šteniatka mu dovolí pri hre hrýzť, aby sa naučilo používať svoju silu. Je dobré pokiaľ to dodržiavajú všetci členovia domácnosti. Pozor však na deti, ktoré by v prítomnosti šteniatok mohli nesprávne reagovať a vyhodnotiť situáciu. Kývanie rukami, pišťanie, padanie na zem, skákanie, to všetko môže šteniatko len povzbudiť k hre, prípadne môže dieťaťu nechcene ublížiť.
MVDr. Katarína Jantošková z Gaja Vet Trenčín: „Na to aby ste vychovali zdravého a psychicky vyrovnaného psa, je potrebná socializácia. U šteniat a aj u dospelých psov je pri hre úplne prirodzené vrčanie aj hryzenie. Tieto prejavy by sme nemali chápať negatívne a pripisovať im v budúcnosti agresivitu a psychickú nestabilitu u psa. Napr. vo veku 6. tich mesiacov nemôžeme dať na základe hryzenia do rúk a vrčania pri hre mladému psovi „nálepku“ dominantný a agresívny jedinec. Správny prístup pri hre, ktorá je spojená napr. Potláčaním prirodzených foriem chovania, hry a inštinktov budujeme zo zvierat labilné jedince náchylné na stres, ktoré sú často agresívne a sociálne vyprahnuté. Takéto zvieratá nie sú schopné zostať doma sami, nezvládajú hygienické návyky a sú náchylné na mnohé zdravotné problémy. Prajeme veľa trpezlivosti a zábavy so šteniatkom.“
