Chov psa v byte je v dnešnej dobe čoraz populárnejší, avšak prináša so sebou aj množstvo otázok a zodpovedností. Pred kúpou psa do bytu je nevyhnutné zvážiť nielen vlastné možnosti a životný štýl, ale aj právne aspekty, ktoré sa s držaním zvierat v obytných priestoroch spájajú. Slovenské zákony jasne hovoria: máte právo chovať zviera, ale zároveň povinnosť zabezpečiť, aby neobťažovalo iných.
V prvom rade si musíme ujasniť, čo môžeme svojmu budúcemu psovi ponúknuť a koľko času zo svojho denného programu mu venujeme. Predsa len je pes záväzok na ďalších 10 - 15 rokov, a tak musíme k obstaranie živého tvora pristupovať zodpovedne. Ak sme sa už rozhodli, že si psíka do bytu kúpime, ale váhame medzi viacerými plemenami, je dobré zohnať si čo najviac informácií. Odporúčam neriadiť sa len informáciami z psieho atlasu, kde charakteristika býva len veľmi stručná, ale vyhľadať si o daných plemenách viac podrobností. Platí pravidlo, že najlepšie vám poradia priamo chovateľ. Len chovateľ dokáže presne povedať potreby danej rasy (koľko pohybu potrebuje atď.). Zodpovedný chovateľ sa vždy snaží, aby sa šteňatá dostala do dobrých rúk a vhodných podmienok a nesnaží sa šteňatá udať každému, kto prejaví záujem. Výborná príležitosť, kde okukovať jednotlivé plemená, je výstava psov.
Pri výbere budúceho psa vyberajte predovšetkým podľa pravdepodobné povahy, nie len podľa veľkosti a vzhľadu. Pri výbere psa tiež nepodliehajte móde. Veľa bíglov, labradora, stavačov a rhodéských ridgebackov, ktoré si ľudia kúpili kvôli líbivému vzhľadu, bez toho, aby brali do úvahy ich potreby, nežijú život, ktorý by si zaslúžili. Stávajú sa potom z nich nespokojní, neovládateľný psi. Alebo tiež psy bez záujmu a bez prejavu.
Práva a povinnosti majiteľov
Slovenské zákony regulujú držanie psov a definujú práva a povinnosti ich majiteľov. Kľúčové právne predpisy zahŕňajú:
- Zákon č. 39/2001 Z. z. o psoch (v znení neskorších predpisov): Tento zákon upravuje evidenciu psov, ich označovanie známkami a základné povinnosti držiteľov. Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov. Obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa.
- Občiansky zákonník (Zákon č. 40/1964 Zb.): Konkrétne § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že pri užívaní nehnuteľnosti (vrátane bytu) je vlastník (alebo nájomca) povinný zdržať sa všetkého, čím by iných spoluvlastníkov (alebo susedov) obmedzoval v ich užívaní. Toto sa vzťahuje aj na rušenie hlukom, zápachom alebo iným obťažovaním zo strany psa. Zákon tiež uvádza, že majiteľ musí zabezpečiť, aby zviera neohrozovalo ľudí alebo iné zvieratá a aby neuniklo.
- Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch: Tento zákon definuje priestupky súvisiace s držaním psov, ako je napríklad neudržiavanie čistoty po psovi, nadmerné rušenie okolia štenkaním alebo iným hlukom. Za takéto priestupky môžu byť uložené pokuty.
- Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: V bytových domoch môžu byť obyvatelia prostredníctvom domového poriadku stanovené dodatočné pravidlá týkajúce sa chovu zvierat, pokiaľ nie sú v rozpore so zákonmi.
Zákon č. 282/2002 Z. z. o podmienkach držania psov, ktorý upravuje aj oblasti ako je venčenie, náhubky a zbieranie exkrementov, je tiež relevantný. Podľa tohto zákona je majiteľ povinný po svojom psovi exkrementy zbierať a okamžite ich odstrániť a vyhodiť do košov na to určených. Pri nezbieraní exkrementov vášho psa vám môže hroziť pokuta do výšky 65€.
V prípade štenkania psa, či zápachu z hydiny ide rovnako o obťažovanie susedov imisiami. Ak je dané konanie nad mieru primeranú miestnym pomerom, potom má poškodený sused právo domáhať sa ochrany na súde, resp. na obci. V prípade štekotu psa, pri podaní žaloby na súd, by bolo možné žiadať, aby sa vlastník psa zdržal konania, ktorým obťažuje susedov.
Pre nebezpečné živočíchy musia byť vytvorené primerané podmienky na zachovanie ich fyziologických funkcií a zaistenie ich biologických potrieb tak, aby nedochádzalo k bolesti, utrpeniu alebo poškodeniu ich zdravia. Nebezpečné živočíchy môžu byť umiestnené iba v takom chovnom zariadení, ktoré úplne znemožňuje ohrozenie života alebo zdravia ľudí a zvierat uhryznutím, uštipnutím alebo iným prejavom prirodzenej činnosti nebezpečného živočícha.
Je tiež dôležité spomenúť, že:
- Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.
- Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa.
- Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na sprevádzanie psom so špeciálnym výcvikom má právo byť sprevádzaná psom so špeciálnym výcvikom na verejne prístupných miestach.
Mesto Košice napríklad v istých prípadoch poskytuje zníženie dane za psa o 50%. Toto zníženie dane sa vzťahuje na psov, ktorých majiteľ je zdravotne ťažko postihnutý alebo je starší ako 70 rokov. Znížená daň sa týka aj sterilizovaných psov, opustených psov nájdených na ulici alebo prevzatých z útulku.
Spoločenské a miniatúrne plemená do bytu
Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí. Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná a s tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať. U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročnom vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorená pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach ich zvládnu aj menšie deti. Medzi spoločenské plemená patrí napríklad bišon, maltézačik, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček atď.
V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. Deti s nimi môžu vyraziť von a nemusíme mať strach, že ich pes bude na vodítku vláčiť. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutí packy, ktoré štyridsaťkilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.
Veľký pes v byte - je to možné?
Ak ste milovníkom veľkých psov, ale váhate, či je taký pes do bytu vhodný, tak vedzte, že aj veľký pes môže byť v byte šťastný a prežiť tu spokojný, plnohodnotný život. Podľa môjho názoru (a nie som rozhodne sama) platí jednoduché pravidlo: Ak má pes dostatok pohybu a netrpí samotou, môžeme ho chovať v byte. Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa. Samozrejme sú plemená, ktoré sa pre chov v byte hodia viac, iná menej. Pre brazílsku filu nie je byt a mestské prostredie práve ideálne. Rovnako tak chlpatý stokilový bernardín pre poriadkumilovného človeka z garzónky, ktorý má rád prekúrený byt, nie je moc šťastná voľba. Ale ak sa majiteľ skutočne "obetuje", vydrží v byte takmer každé plemeno. Obeť sa týka času stráveného upratovaním a času, ktorý strávime s naším psím miláčikom vonku. Aj keď čas vonku, venovaný fyzickej aktivite a rozvíjanie vzájomného vzťahu pri prechádzkach či výcviku, by pre človeka nemala byť obeť, ale radosť. Veď preto si psa do bytu kupujeme, aby sme s ním trávili voľný čas a boli mu priateľom.
Musíme samozrejme počítať s tým, že veľký pes stojí viac peňazí (viac krmiva, väčšie obojky, viac odčervovacích práškov atď.).
Ďalej by sme si mali uvedomiť, že pes v byte vždy spôsobí nejaké škody. Veľký pes chvostom či hlavou ľahko zrazí poháre na konferenčnom stolíku a jednoducho môže znečistiť steny bytu. Pre situácie, kedy sa obrie psík vráti z prechádzky celý od blata a otrepy sa, prípadne sa o stenu priamo utrie, bude výhodné vymaľovať byt do výšky jedného metra umývateľnou farbou. U dogovitých psov sa tiež často stáva, že viac slintajú. Budúce páničkovia takéhoto "uslintance" sa budú musieť zmieriť s tým, že budú chodiť po byte s handrou a slintáky občas utierať. Pri oklepání možno aj zo stropu...
U dlhosrstých chlpáčov, ako je napr. Bernský salašnícky pes, zasa musíme počítať s tým, že v zime by im v prekúrenej byte bolo neskutočné horúco. Sú to psy, ktoré sa hodia skôr pre celoročný pobyt vonku na záhrade rodinného domu. V prípade, že ich chceme chovať v byte, musíme sa tomu prispôsobiť a zabezpečiť, aby v byte netrpeli! To znamená poskytnúť im dostatok pohybu a vyžitie a hlavne v zime byt nepretápať! Pes sa musí cítiť dobre, a preto sa musí kúriť len primerane. Páničkovia oblečú hrubé ponožky a sveter, alebo psovi vyhradí jednu miestnosť, kde sa kúriť nebude. Potreby psa sú v týchto prípadoch dôležitejšie ako komfort majiteľov. Ak nie sme schopní psovi zabezpečiť v byte pohodové žitia, je predsa len lepšie poobzerať sa po inom, vhodnejšom plemene.
Úskalia chovu v byte
Pokiaľ si chceme zaobstarať psa do bytu, musíme počítať s tým, že pre udržanie poriadku sa bude upratovať oveľa častejšie. Ten, kto si úzkostlivo potrpí na poriadok a pri uzretí najmenšieho chĺpku či smietky hneď nadskočí, nech si radšej psa neobstaráva. Srsť bytových psov totiž podlieha celoročnej výmene. Aj keď dvakrát ročne môžeme zaznamenať obdobie zvýšeného pĺznutia, tak púšťať chlpy úplne neprestane nikdy. V dobe pĺznutia je potreba vysávať takmer denne. Je potom len na nás, či si zvolíme psa krátkosrstého alebo dlhosrstého. U dlhosrstých plemien bude prítomnosť chumáčov chlpov ešte výraznejší. Hladkosrsté psy majú síce krátke chlpy, ale zase sú ako ihličky, ktoré sa do všetkého zapichujú a veľmi ťažko sa odstraňujú. Psy dlhosrstí vyžadujú samozrejme väčšiu starostlivosť, musíme ich pravidelne vyčesávať. Tiež po každej vychádzke v mokre či blate budeme musieť psa dôkladne umyť, inak v byte budeme mať všade hnedé šmuhy a stopy. Krátkosrsté psy stačí v niektorých prípadoch len dôkladne utrieť. Existujú tiež plemená, ktoré nepĺznu (napr. Pudel), u týchto psov zase budeme musieť počítať s pravidelnou úpravou srsti a zastrihávaním.
Deštruktívne správanie a samota
Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopredu, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti zabávať tým, že okúše všetko možné aj nemožné. Niektorí psi majú deštruktívne správanie len vo šteňacom období, iné to neopustí celý život. A rozhodne sa to netýka len psov veľkých, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídne neplechu. Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil. (Na tento účel môžu poslúžiť napríklad byvolie kostičky, hračka KONG pod.) Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenie domácnosti. Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať, alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať. Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vybeháme, znížime riziko ničenie vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.
Ďalší návyk, ktorý musíme u šteňaťa pestovať už od mala, je príprava na náš odchod. Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo. Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať. Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime. Postupným navykaním na samotu predídeme prípadným nepríjemnostiam. Bohužiaľ sa niekedy objavujú závažnejšie prípady, keď psík za neprítomnosti majiteľa v byte vyje, šteká a demoluje zariadení, prípadne sa pomočuje. Tento jav sa nazýva "separačná úzkosť" a vyžaduje dlhodobý, odborný prístup. Preto nezabudnite psa už od mala zvykať na samotu.
Záhrada nie je všetko
Situácia, kedy pes trávi celý deň voľne na záhrade a majiteľ s ním napriek tomu chodí na pravidelné každodenné prechádzky a trávi s ním čas po príchode z práce, je ideálne. Ale svet nie je vždy ideálny a realita je mnohokrát inde. Niektorí "záhradné" psi chodia na prechádzky len cez víkend, keď je na to viac času, a niektorí bohužiaľ ani to nie. Aj v dnešnej dobe mnoho ľudí razí názor: "Keď je pes na záhrade, tak predsa bez prechádzky vydrží." Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety. Pre vyrovnanú psiu povahu je dôležité prežívať nové situácie, zoznamovať sa s rôznymi podnetmi. Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi. Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia. Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami. To pes, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba. Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci. Trpí nielen jeho nervová sústava, teda on sám, ale aj majiteľ a okolia. Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu. Pes, ktorý nevie, ako na vzniknutú situáciu reagovať, potom reaguje pudovo (útekom) či skratovo (hryzením). Preto je nevyhnutné (a v období šteňacom obzvlášť) brať psa na prechádzky po okolí. Zoznamovať ho s novými miestami a samozrejme aj s ostatnými psami. To je záruka, že psa v budúcnosti nová situácia tak neprekvapí a nezareaguje nepredvídane. Pes, ktorý sa od šteňacieho veku stretáva s ostatnými jedincami svojho druhu, sa naučí, ako sa v spoločnosti psov správať. Nie je to vždy záruka, že sa pes v dospelosti s ostatnými psami (väčšinou rovnakého pohlavia) znesie, ale určite k tomu bude mať väčšie predpoklady. Pes, ktorý trávi celé dni na záhrade bez prechádzok a nových podnetov, môže časom zakrpatieť. Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod. Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah. Rovnako tak sú prechádzky dobré pre ľudí, zvlášť v dnešnej dobe sedavých zamestnaní. Páníček poskytne vyžitie psovi a urobí pritom niečo aj pre seba. Pes, ako svorka a zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre. Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi. A to nehovorím o živote v koterci alebo dokonca na reťaz pri búde! Samozrejme nemám nič proti niekoľkohodinovému pobytu v priestrannom koterci. Ale aby pes trávil celé dni zavretý v koterci a svojho pána videl len pri kŕmení, to mi je naozaj "proti srsti". Na to mám svojho psa veľmi rada, je mi priateľom. A to by som priateľovi nemohla urobiť .. Ale pre niektorých ľudí na vidieku je pes bohužiaľ len tvor určený na stráženie. A preto tvrdím, že veľká záhrada nie je záruka šťastného psa. Pes je šťastný so svojím pánom.
Moja sučka by ma najradšej chodila kontrolovať aj na záchod. Verne leží v kuchyni a pozoruje ma, keď varím, aby jej náhodou niečo neuniklo. Často si príde pre pohladenie. Rozhodne nemám pocit, že by v byte trpela. Naopak, keď cez víkendy jazdíme na chate, kde má k dispozícii oplotenú záhradu, často jej pristihnem za dverami, ako čaká, kedy už ju pustíme dnu za nami. Samotnú ju to na záhrade moc dlho nebaví. A preto zastávam názor, že dospelý pes zavretý 9 hodín v byte sa netrápi, ak je predtým riadne vyvenčený, nevadí mu samota a po príchode pána nasleduje dostatočne dlhá, aktívna prechádzka. Milovníci psov určite potvrdí, že nie je po návrate domov radostnejšie privítanie než od nášho psieho miláčika.
Množstvo pohybu a jeho dôležitosť
K zdravému a spokojnému životu každého psa patrí primeraný pohyb a možnosť pravidelného vyvenčenia. Psy držané v bytoch sú v tomto ohľade odkázané na svojho pána. On určuje, kedy sa pôjde von. A preto majitelia bytových psov musia dodržovať určité pravidlá. Možnosť vyvenčenia musí mať pes aspoň 3x denne. Ani malému psíkovi nestačí 2x denne na chvíľku vyvenčiť a domov! Minimálne jedna prechádzka počas dňa by mala byť dlhšia s možnosťou voľného pohybu. Časové nároky sa líšia podľa plemien. Sú psy, ktorým stačí denne hodina a potom sa pokojne zvalí na sedačku, ale sú tiež psy, ktorí denne vyžadujú hodín päť! Psy na záhrade sú na tom zdanlivo lepšie, môžu vykonať potrebu, kedy sa im zapáči. Ale existujú aj takí psy, pre ktoré je záhrada súčasťou "doma" a na vykonanie potreby chcú ísť "von". Bohužiaľ sa stále stretávam s predsudkami typu: "Veľký pes bude mať v byte málo pohybu, prechádzky mu nemôžu vynahradiť celodenné behanie po záhrade". Avšak predstava, že pes bude behať celý deň po stále rovnakej záhrade, aby si odbiehal svoju pravidelnú dávku pohybu, je od skutočnosti veľmi vzdialená. Keď teda nepočítam situácie, kedy pes žije na farme a má možnosť sa vybehať.
