Československý vlčiak: Vzhľad, povaha a pôvod

Československý vlčiak je plemeno psa, ktoré vzniklo v rokoch 1955-1958 ako výsledok pokusu v ČSSR, krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka. Tento projekt bol vypracovaný Ing. Karolom Hartlom, ktorý chcel získať služobné plemeno, ktoré by spĺňalo mimoriadne požiadavky kladené na psa v pohraničnej stráži. Tento pokus dokázal, že je možné párenie vlka a psa a väčšia časť potomstva z tohto experimentu mala genetické predpoklady pre ďalšie šľachtenie nového plemena.

Už prvé krížence podstúpili výcvik a testy, či sú schopné naviazať sa na človeka. Československý vlčiak je svojmu pánovi a jeho rodine oddaný a verný. Na svojom pánovi je priam závislý a neznáša samotu. Pri správnej socializácii nemá problém ani s inými zvieratami.

Československý vlčiak je v porovnaní s predkom - nemeckým ovčiakom a inými ovčiarskymi psami rozhodne odolnejší voči chladu a horúčave. Taktiež je jeho výsadou podstatne vyvinutejší čuch a má perfektnú orientačnú schopnosť. Čím je československý vlčiak výnimočný? No predsa svojou vytrvalosťou, učenlivosťou, temperamentom a svojim jednoznačným vlčím výrazom.

Všeobecný popis a história

Štandard FCI č. 332 popisuje československého vlčiaka ako psa pevného konštitučného typu, viac ako stredne veľkého, pravouhlého rámca. Stavbou tela, pohybom, osrstením, farbou srsti a maskou sa podobá vlkovi.

V roku 1955 sa vo vtedajšej ČSSR uskutočnil biologický pokus, kríženie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Pokus ukázal, že môže byť vychované potomstvo ako z párenia pes x vlčica, tak z párenia vlk x suka. Prevažná časť potomstva mala genetické predpoklady pre ďalšie šľachtenie. V roku 1965, po ukončení pokusu, bol vypracovaný projekt vyšľachtenia nového plemena psov, ktoré by spájalo využiteľné vlastnosti vlka s vhodnými vlastnosťami psa. V roku 1982 bol československý vlčiak uznaný Výborom chovateľských zväzov vtedajšej ČSSR ako národné plemeno. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.

Za vznik ceskoslovenského vlčiaka môžeme vďačiť Ing. Karelovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Najskôr išlo len o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišiel nápad vzniku nového plemena. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa takého, ktorý sa bude podobať vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlkovi. Definitívny štandard plemena bol uznaný v r. 1999 v Mexiku.

Správanie a povaha

Československý vlčiak je temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý, rýchlo reagujúci, neohrozený a odvážny. Je nedôverčivý. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť. Odolný voči vplyvom počasia. Mnohostranne použiteľný.

Vzhľadom na jeho pôvod je československý vlčiak náročnejší na výchovu a výcvik ako iné plemená. Vyžaduje si dôslednú socializáciu a pevnú, ale citlivú ruku majiteľa. Nereaguje dobre na dril a opakované povely, ak nemá jasnú motiváciu. Má silné smečkové inštinkty a je veľmi naviazaný na svoju rodinu, neznáša samotu.

Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov. Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou.

Dôležité proporcie a vzhľad

Dĺžka tela sa má rovnať výške v kohútiku v pomere 10:9. Dĺžka papule by mala tvoriť 1,5 násobok dĺžky lebky.

Hlava

Hlava je symetrická, dobre osvalená, pri pohľade zo strany a zhora tvorí tupý klin. Výraz hlavy vyjadruje pohlavie. Horná časť hlavy má ľahko klenuté čelo s nevýraznou čelnou brázdou. Tylový hrbolček je dobre viditeľný. Stop je mierne vyznačený.

Tvárová časť lebky: Ňufák je oválneho tvaru, čierny. Papuľa je suchá, nie široká, horná línia nosa je rovná. Pysky sú pevne priliehajúce, kútiky zatvorené. Okraje pyskov sú čierne. Čeľuste sú silné a symetrické s dobre vyvinutými zubami, najmä špičiakmi. Nožnicový alebo kliešťový zhryz so 42 zubami zodpovedajúcimi zubnému vzorcu. Zuby sú pravidelne usporiadané. Líca sú suché, dostatočne osvalené, nie nápadne vystupujúce.

Oči: Úzke, šikmo uložené, jantárovej farby. Viečka dobre priliehajúce.

Uši: Stojace, tenké, trojuholníkového tvaru, krátke (nie dlhšie ako 1/6 výšky v kohútiku). Vonkajší bod nasadenia ucha je na úrovni vonkajšieho očného kútika. Kolmica spustená z vrcholu ucha prebieha tesne vedľa hlavy.

Krk

Krk je suchý, dobre osvalený, ak je pes v pokoji, krk zviera s horizontálou uhol do 40°. Krk musí byť tak dlhý, aby umožnil psovi dosiahnuť bez námahy ňufákom na zem.

Trup

Horná línia profilu je plynulý prechod od krku k trupu, mierne sa znižuje. Kohútik je dobre osvalený, výrazný, nesmie však narušovať plynulosť hornej línie. Chrbát je pevný, rovný. Bedrá sú krátke, dobre osvalené, nie široké, mierne sklonené. Zadok je krátky, dobre osvalený, nie široký, mierne sklonený.

Hrudník: Symetrický, dobre osvalený, priestorný, hruškovitého tvaru so zúžením k hrudnej kosti. Hĺbka hrudníka nedosahuje k lakťom. Rukoväť hrudnej kosti neprečnieva před ramenný kĺb.

Dolná línia profilu a brucho: Brucho je pevné a vtiahnuté. Slabiny sú ľahko vtiahnuté.

Chvost

Chvost je vysoko nasadený, spustený priamo dole. Pri vzrušení spravidla nesený kosákovito hore.

Končatiny

Hrudné končatiny

Hrudné končatiny sú rovné, pevné, suché, úzko postavené s mierne vybočenými labami. Lopatka je uložená viac v prednej časti trupu, je dobre osvalená a s horizontálou zviera uhol asi 65°. Rameno je silne osvalené a s lopatkou zviera uhol 120 - 130°. Lakeť dobre prilieha k hrudníku a nevybočuje z línie trupu. Je výrazný, dobre pohyblivý. Ramenná kosť s predlaktím zviera uhol asi 150°. Predlaktie je dlhé, suché a rovné. Dĺžka predlaktia s nadprstím predstavuje 55% výšky psa v kohútiku. Zápästný kĺb je pevný, dobre pohyblivý. Nadprstie je dlhé, tvorí s rovinou zeme uhol najmenej 75°. Pri pohybe ľahko pruží. Predné laby sú veľké, mierne vybočené, s dlhšími klenutými prstami a silnými tmavými pazúrmi. Výrazné, pružné, tmavé vankúšiky.

Panvové končatiny

Panvové končatiny sú silné. Zadné končatiny sú rovnobežné. Kolmica spustená zo sedacích hrboľov prebieha stredom priehlavkového kĺba. Vlčie pazúry sú nežiadúce a musia sa odstrániť. Stehno je dlhé, dobre osvalené; stehenná kosť zviera s panvou uhol asi 80°. Bedrový kĺb je stabilný a dobre pohyblivý. Koleno je silné, dobre pohyblivé. Predkolenie je dlhé, suché, dobre osvalené; s priehlavkom zviera uhol asi 130°. Priehlavkový kĺb je suchý, silný, dobre pohyblivý. Priehlavok je dlhý, suchý, smeruje takmer kolmo k zemi. Zadné laby sú dlhšie klenuté prsty so silnými tmavými pazúrmi. Výrazné vankúšiky.

Mechanika pohybu

Mechanika pohybu je harmonická, ľahká, priestranný klus, pričom končatiny sa pohybujú čo najnižšie nad zemou. Hlava a krk sa skláňajú do vodorovnej polohy. V chôdzi je mimochod.

Srsť a farba

Kvalita srsti: Rovná, uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk je dobre osrstený.

Farba srsti: Žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť musí byť aj na spodnej časti krku a na prednej hrudi. Prípustné je tmavosivé sfarbenie so svetlou maskou.

Výška a váha

Výška v kohútiku: Psy najmenej 65 cm, suky najmenej 60 cm.

Váha: Psy najmenej 26 kg, suky najmenej 20 kg.

Chyby

Každá odchylka od uvedených požiadaviek musí byť považovaná za chybu, ktorej hodnotenie musí byť úmerné stupňu odchylky. Medzi chyby patria napríklad ťažká alebo ľahká hlava, alebo ploché čelo. Ak chýbajú 2 P1 (premolary 1) alebo obidve M3 (molary 3), nehodnotí sa to ako chyba.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #vyska