Tatranský durič: Nové slovenské národné plemeno

Slovensko, krajina s bohatou poľovníckou tradíciou, obohatilo svet kynológie o nové národné plemeno - Tatranského duriča. Toto plemeno, ktoré vzniklo na základe dlhoročných skúseností a potrieb slovenských poľovníkov, predstavuje spojenie tradície a moderných požiadaviek na poľovného psa.

O novom poľovnom plemene sa zhovárame s Ing. Jaroslavom Jevčákom, prezidentom Klubu chovateľov tatranských duričov.

Pôvod a vývoj plemena

Tatranský durič je výsledkom cieľavedomého šľachtenia, ktoré sa začalo s túžbou vytvoriť psa menšieho vzrastu, ideálneho pre moderného poľovníka. Východiskovými plemenami pri vytvorení tejto novej formy národného nízkonohého plemena duriča sú slovenský kopov a jazvečík štandardný. Svoje predkov nachádza aj u bavorského farbiara. Títo psi mali posilniť najmä vlohy pre dohľadávanie zveri. Základným pilierom pri šľachtení je slovenský kopov, avšak s dôrazom na jedince, ktoré sa odchýlili od štandardu plemena, najmä menšieho rámca alebo odlišného sfarbenia. Tieto jedince nesú v sebe základné povahové a exteriérové znaky východiskových plemien, ako sú sfarbenie, osrstenie, chrup, farba oka, ale odlišujú sa stavbou tela. Po dlhších úvahách sa dospelo k názoru, že sa budú líšiť aj názvom, čo mnohí privítali.

Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia. Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práva poľovníctva a súčasne platnej legislatívy, môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova mimo rozsiahlych lesných komplexov a v malých revíroch.

V praxi to znamená, že došlo k rozdeleniu veľkého počtu pôvodne rozlohovo veľkých revírov na niekoľko menších a tento trend bude mať v blízkej budúcnosti znova stúpajúcu tendenciu. V mnohých revíroch sa dnes aj pri výskyte diviačej zveri upustilo od poľovania formou spoločných poľovačiek s použitím u nás sa vyskytujúcich plemien duričov - prevláda individuálny spôsob poľovania. A práve aj v takýchto revíroch by našla praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča pri zachovaní si uvedených žiaducich povahových čŕt slovenského kopova. Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča by bol jeho menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova - ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie.

Charakteristika a vlastnosti

Tatranský durič je ľahší typ psa s poľovným vzhľadom, pevnou a pružnou kostrou. Jeho kohútiková výška sa pohybuje v rozmedzí 34 až 42 centimetrov. Má jemne pretiahnutú, ušľachtilú hlavu a pomerne dlhé ušnice, ktoré však nepresiahnu nos. Ušnice pôsobia elegantne a zároveň sú dôležité pri práci s čuchom. Srsť je čierna s pálením, pričom sa pripúšťajú aj biele odznaky na hrudi a končatinách, ktoré mal v minulosti slovenský kopov. Týmto sa tatranský durič odlíši od slovenského kopova a nebude hroziť ich vzájomné kríženie. Zároveň je to garancia, že v chove tatranských duričov pôjde vlastnou cestou. Srsť však môže byť tiež jednofarebná, od svetlohnedej po gaštanovohnedú.

Plemeno je inteligentné, temperamentné s dobrou ovládateľnosťou a vyrovnanou povahou. Prejavuje sa bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský. Napriek priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Je hlasitý na teplej stope a pri zveri.

Tatranský durič je nenáročný na priestor a výživu, čo ho robí vhodným aj pre poľovníkov bývajúcich v meste. Má minimálne nároky na prepravu autom a je pomerne ľahko prenosný s ohľadom na veľkosť, čo je praktické napríklad pri transporte na posed. Je odolný a bez významnejších zdravotných problémov, najmä dedičných ochorení.

Chovateľský zámer a cieľ

Chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa, ktoré zodpovedá a čo najviac sa približuje požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe. Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Pôjde o plemeno nenáročné na priestor a výživu, pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť, odolné, bez významnejších zdravotných problémov.

Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.

Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, vytvoreného na základe slovenského kopova obohateného krížením s niekoľkými plemenami, ktoré zvýraznili hlavne jeho vlastnosti na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou. Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak (hlavne svojimi vlastnosťami) miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.

Súčasný stav a budúcnosť

Na svete je už sedemdesiat šteniat tatranského duriča. V súčasnosti existuje sedem genetických línií, čo je výborný základ na cieľavedomý chov. V roku 2014 sa počítalo s druhou filiálnou generáciou F2, čiže už sa pária psy tatranského duriča so sukami tatranského duriča. V prvej fáze je tento krok úspešný, ale cesta k cieľu je ešte dlhá a vyžaduje si veľa úsilia, námahy, vedomostí, materiálových i finančných prostriedkov. Musí byť spojená so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých známkach neúspechu nedajú odradiť.

V auguste 2013 bol založený Klub chovateľov tatranského duriča, ktorý sa stal riadnym členom Slovenského poľovníckeho zväzu, a tým aj de jure členom Medzinárodnej kynologickej federácie FCI. Klub sa zaoberá šľachtením, chovom a výcvikom plemena. V decembri 2013 sa uskutočnil prvý ročník Putovného pohára tatranských duričov a v septembri 2014 sa plánoval prvý ročník špeciálnych skúšok tatranských duričov.

Proces schválenia národného plemena si vyžaduje vytvorenie genetických línií a odchovanie určitého počtu jedincov, ktoré vytvoria vyrovnanú skupinu plemena. Na národnej výstave bude potrebné deklarovať stabilitu tatranského duriča a Kynologická rada SKJ bude vyžadovať aj absolvovanie pracovných skúšok. Predpokladá sa, že proces uznania Medzinárodnou kynologickou federáciou FCI bude úspešný, keďže sa vychádza zo špičkových jedincov, čím je pracovná stránka plemena dobre podchytená. Zameranie sa musí na stavbu tela, aby sa dosiahol požadovaný rámec.

Tatranský durič je plemeno, ktoré sa vyvíja s cieľom stať sa uznávaným národným plemenom Slovenska, ktoré si získa svoje miesto medzi ostatnými uznanými plemenami psov po celom svete.

tags: #slovensky #tatransky #duric