Čipovanie psov: Povinnosť, výhody a kontroverzie

Čipovanie psov, mačiek a fretiek je v súčasnosti na Slovensku povinné a jeho cieľom je zabezpečiť lepšiu identifikáciu zvierat a ich majiteľov. Táto povinnosť, ktorá nadobudla účinnosť v rôznych etapách, prináša so sebou množstvo výhod, ale aj určité kontroverzie a obavy zo strany majiteľov.

Prečo je čipovanie povinné?

Povinnosť čipovať psov, mačky a fretky platí na Slovensku od 1. novembra 2011 pre každé mláďa narodené odvtedy. Majitelia zvierat narodených pred týmto dátumom mali čas do 30. septembra na splnenie tejto povinnosti. Jedinou výnimkou sú majitelia zvierat, ktoré boli zreteľne označené tetovaním pred 3. júlom 2011.

Hlavným dôvodom zavedenia povinného čipovania je:

• Zvýšenie bezpečnosti a identifikácie: V prípade straty zvieraťa je vďaka čipu možné rýchlo identifikovať majiteľa a zviera vrátiť domov. Policajt alebo veterinár môže pomocou elektronickej čítačky prečítať jedinečné číslo z čipu, ktoré je prepojené s údajmi o majiteľovi v centrálnom registri.
• Prevencia nelegálneho množenia a obchodu so zvieratami: Povinná registrácia a čipovanie pomáhajú bojovať proti nelegálnym množiarňam a nelegálnemu obchodu so zvieratami, keďže každý pes s čipom je jednoznačne identifikovaný.
• Zamedzenie týrania a opúšťania zvierat: Čipovanie sťažuje majiteľom zbaviť sa psa bez zodpovednosti, keďže zviera je trvalo označené a jeho majiteľ je známy.
• Ochrana obcí pred nákladmi spojenými s túlavými zvieratami: Rýchla identifikácia majiteľa strateného psa znižuje náklady obcí na odchyt, umiestnenie v útulkoch a starostlivosť o túlavé zvieratá.

Podľa prezidenta Komory veterinárnych lekárov, Ladislava Stodolu, ak chovateľ má zviera naozaj rád, s jeho začipovaním nemôže mať problém. „Keď sa zviera stratí, nemusí sa už niekoľko dní túlať po uliciach. Stačí, aby mu policajt či veterinár priložil k čipu elektronickú čítačku a do niekoľkých hodín ho môže mať majiteľ naspäť,“ vysvetľuje.

Romana Březinová zo Slobody zvierat dodáva, že čipovanie pomôže aj majiteľom, ktorí nevedia preukázať, že stratené zviera im patrí, alebo ak zviera niekto odcudzil. „Alebo ak zviera niekto odcudzil a nechce ho vrátiť, čip pomôže dokázať, že nie je jeho,“ vysvetľuje.

Ako prebieha čipovanie?

Zákrok zavedenia mikročipu je bezbolestný a pripomína očkovanie vakcínou. Aplikuje sa injekčnou striekačkou pod kožu, najčastejšie na ľavú stranu krku zvieraťa. Pred samotnou aplikáciou by mal veterinár skontrolovať, či čip funguje. Do 24 hodín od zákroku musí lekár údaje o majiteľovi zaviesť do centrálneho registra.

Veterinárka Adriana Stredanská z bratislavskej kliniky Vetline potvrdila zvýšený záujem majiteľov o zákrok v posledných mesiacoch. „Najväčší nápor však očakávame až koncom septembra. Veľa ľudí to totiž odďaľuje na poslednú chvíľu alebo zvyknú chodiť so psíkom, až keď je trochu starší, hoci čipovať sa majú už šteniatka,“ hovorí.

Centrálny register spoločenských zvierat

Kľúčovým prvkom systému čipovania je Centrálny register spoločenských zvierat (CRSZ). Keď sa kód z čipu nahodí do registra, okamžite sa zistí adresa chovateľa. Je dôležité, aby majitelia po zavedení čipu overili u veterinára, či boli údaje správne vložené do registra. V prípade zmeny majiteľa je potrebné túto informáciu aktualizovať u veterinára.

Je však dôležité poznamenať, že mikročip nefunguje ako GPS systém. Obsahuje iba jedinečné číslo, na základe ktorého je pes dohľadateľný v registri.

Kontroverzie a obavy

Napriek zrejmým výhodám čipovania sa objavujú aj obavy a kritika. Niektorí majitelia argumentujú, že povinné čipovanie je neprimeraným zásahom do ich slobody a súkromia, najmä ak zviera necestuje a nie je predmetom obchodu. Obavy panujú aj z potenciálneho zneužitia údajov a možného sledovania.

Existujú aj názory, že čipovanie nemusí byť účinným riešením pre všetkých majiteľov, najmä tých s nižšími príjmami, pre ktorých môže byť aj cena čipu (hoci regulovaná) finančnou záťažou. Taktiež sa objavujú obavy, že ak sa niekto chce zbaviť psa, môže sa zbaviť aj čipu.

V súvislosti s čipovaním zvierat sa objavili aj konšpiračné teórie o tom, že ide o prvý krok k čipovaniu ľudí a zavedeniu globálnej kontroly. Tieto obavy sú však v súčasnosti neopodstatnené, keďže čipovanie zvierat slúži primárne na ich identifikáciu a ochranu.

Nové legislatívne zmeny

V posledných rokoch prešli zákony týkajúce sa starostlivosti o zvieratá na Slovensku významnými zmenami. Od 1. septembra 2018 nadobudla účinnosť novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá okrem iného:

• Zaviedla povinné čipovanie psov do 12 týždňov veku alebo pred zmenou vlastníka.
• Stanovila maximálnu cenu za čipovanie na 10 eur.
• Zvýšila postihy za týranie zvierat a posilnila právomoci veterinárnych inšpektorov.
• Definovala zviera ako živú cítiacu bytosť s osobitným postavením v súkromnoprávnych vzťahoch, namiesto veci.
• Zlepšila evidenciu zvierat a zasiahla proti nelegálnym množiteľom.

Tieto zmeny ocenili aj mnohé občianske združenia a odborníci, ktorí dlhodobo volali po zlepšení legislatívy na ochranu zvierat. Cieľom je vytvoriť zodpovednejšiu spoločnosť voči zvieratám a znížiť počet túlavých a týraných zvierat.

Čo robiť v prípade straty psa?

Ak sa vám stratí začipovaný pes, je dôležité:

• Okamžite kontaktovať útulky a miestne veterinárne kliniky a nahlásiť stratu vášho psa.
• Skontrolovať Centrálný register spoločenských zvierat a prípadne aj iné dostupné registre, či sa tam nenachádzajú informácie o vašom psovi.
• Šíriť informáciu o strate psa prostredníctvom sociálnych sietí a iných komunikačných kanálov.

Vďaka čipu a registrácii máte vyššiu šancu, že sa váš stratený spoločník vráti domov.

tags: #cipovanie #psov #terorizmus