Akita inu sa nenechá pohladkať

Akita inu je pes so silným charakterom, silnou a nezávislou osobnosťou, ktorý si vyžaduje skúseného, pevného a trpezlivého majiteľa. Je veľmi dominantná a nerada sa podriaďuje, preto jej výchova musí začať už v útlom veku, kedy je bezpodmienečne nutná socializácia voči iným psom a ľuďom.

História a pôvod plemena

Pôvod plemena Akita inu siaha až do 17. storočia v Japonsku, avšak predkovia sa objavili v Japonsku oveľa skôr - kostrové nálezy svedčia o oveľa staršom pôvode a predkovia sa objavili v Japonsku okolo roku 15 000 pred Kristom. Názov akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Honšú. V oblastiach Akity sa od roku 1603 používali stredne veľké plemená nazývané Matagi na lov zveri, najmä medveďov, jeleňov a kancov.

V období Meidži sa v Japonsku rozšírili psie zápasy a akity boli krížené s ťažkými bojovými psami dovážanými z pevniny; tieto zápasy boli zakázané v roku 1910. Počas prvej polovice 20. storočia a najmä počas druhej svetovej vojny plemeno utrpelo ťažké straty - mnohé dokumenty sa stratili, zaviedol sa zákaz kŕmenia psov a pre armádu sa niektoré psy využívali ako zdroj kožušiny. Po vojne však nasledovala rekonštrukcia pôvodného plemena a jeho čistý chov.

V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo; Japonci považujú plemeno za svoje národné dedičstvo. Známy je aj dojemný príbeh Hachika, ktorý deväť rokov chodil na stanicu čakať svojho už mŕtveho pána, čo prispelo k popularizácii plemena.

Vzhľad a telesné charakteristiky

Akita Inu patrí medzi stredne veľké až veľké plemená s mohutnou, dobre osvalenou postavou. Veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Hlava je široká, s malými, tmavými očami, má rozkošný výraz tváre. Uši sú vzpriamené, malé, trojuholníkové. Chvost je vysoko nesený a nad chrbtom zatočený. Srsť akity je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom.

Výška v kohútiku: psy: 67 cm, sučky: 61 cm. Farba srsti je najčastejšie červená, sezamová, pásikavá a biela. Všetky spomínané farebné rázy okrem bielej musia mať "urajiro" - belavú srsť na stranách papule, na lícach, na spodnej strane čeľuste, krku, hrudníka, tele a chvosta a na vnútornej strane končatín.

Charakteristické znaky exteriéru

• Hlava: široké čelo so zreteľnou čelnou ryhou.
• Oči: pomerne malé, takmer trojuholníkové, tmavo hnedé.
• Krk: silný a svalnatý, bez voľnej kože.
• Trup: rovný a silný chrbát, široké bedrá, hlboký hrudník.
• Labky: silné, okrúhle, klenuté a kompaktné.

Povaha, správanie a využitie

Akita je pes vyrovnaný, verný, učenlivý a chápavý. Je to pes s výraznou dominanciou, potrebou jasnej hierarchie a silnou nezávislosťou; práve preto nie je vhodná pre začiatočníkov. Je prirastajúca k svojej rodine, oddaná a často veľmi prítulná voči členom domácnosti, no voči cudzím prejavuje nedôveru a prirodzený teritoriálny inštinkt - je vynikajúcim strážnym psom.

Akita má pomerne pomalý reakčný čas na povely, čo si vyžaduje trpezlivý prístup majiteľa pri výcviku. Po dospelosti sa môže u niektorých jedincov objaviť dominancia, ktorá môže viesť k agresivite voči iným psom; preto je dôležitá dôkladná a včasná socializácia. V Japonsku sa akity využívajú aj v uniformovaných službách, v našich podmienkach sú skôr rodinnými psami a spoločníkmi.

Vzťahy s deťmi a inými zvieratami

Akita dobre vychádza s deťmi, ktoré pozná a správajú sa k nemu s rešpektom; deti by mu však mali nechať priestor na odpočinok. Akita môže zaujať voči inému psovi v domácnosti dominantný alebo teritoriálny postoj - preto je vhodné dôkladné plánovanie pri zaraďovaní ďalších zvierat do rodiny a skorá socializácia šteniatka. Akita nie je pes, ktorý by sa nechal bezhranične hladkať od cudzích ľudí; niektoré jedince nemajú radi fyzický kontakt s cudzími osobami.

Výchova, výcvik a sociálna adaptácia

Výchova Akity Inu si vyžaduje zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. Už od prvých dní je dôležité určiť jasné pravidlá, aby pes vedel, kto je v domácnosti pánom. Psovod (majiteľ) musí byť vždy vodcom svorky (alfou), rodina betou a až potom pes gama. Ak do prvého roku šteňaťa toto majiteľ opomenie, narazí pri výcviku u staršieho jedinca na tvrdý odpor.

Pri prísnom alebo tvrdom zaobchádzaní môže plemeno reagovať opačne - zvyšovaním neovládateľnosti a snahou vynucovať si postavenie. Preto je potrebná jemná, dôsledná a láskavá výchova s dôrazom na prirodzenú autoritu majiteľa. Akita vyžaduje intenzívnu socializáciu v šteňacom veku a návštevy kynologického výcvikového strediska až do veku jedného roka sú veľmi odporúčané. Po tomto období treba byť obozretný pri socializácii s inými plemenami kvôli možnej dominance.

Pohyb a aktivity

Akita patrí k psom s priemernou potrebou pohybu; pre dobré zdravie potrebuje denne aspoň hodinové prechádzky. Jej aktivita nie je orientovaná na súťažné agility alebo coursing - Akita sa rada rozhoduje sama a nebude nadšená z intenzívneho športového drilu. Má rada prechádzky a hry v rámci svojho tempa; ak však plánujete profesionálne aktivity, výsledky môžu byť limitované temperamentom plemena.

Zdravie, starostlivosť a výživa

Akita Inu je pomerne zdravé plemeno, no ako väčšina veľkých psov, môže trpieť chorobami pohybového aparátu; dôležité je minimalizovať riziká testovaným a riadnym chovom. Pri kúpach šteniatka je doporučené vyberať z registrovanej chovateľskej stanice, kde rodičia prešli testami na dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov. Pri starostlivosti o akitu nezabudnite na pravidelnú údržbu srsti, najmä počas obdobia pĺznutia, kedy srsť treba vyčesávať aj dvakrát denne.

Akity majú hustú, dvojvrstvovú srsť s jemnou podsadou; pri pĺznutí sa množstvo srsti môže zdať enormné. Srsť nepotrebuje špeciálne trimovanie ani strihanie - postačí pravidelné kefovanie. Akity sa zvyčajne kúpajú len podľa potreby alebo pred výstavou. Tiež je potrebné pravidelne kontrolovať oči, uši, zuby a drápky.

V prípade výživy sú akity skôr vyberavé; potrebujú kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a minerálov. Ako veľké plemeno potrebujú počas dospievania aj suplementáciu pre kĺby, no je dobré poradiť sa s veterinárom, lebo nadmerné podávanie vitamínov a minerálov môže spôsobiť vedľajšie účinky. Granule by sa mali podávať dvakrát denne v primeranom množstve a najneskôr večerné kŕmenie o 18:00, aby sa predišlo torzii žalúdka.

Časté zdravotné riziká

• Dysplázia bedrových a lakťových kĺbov - testovanie rodičov znižuje riziko.
• Kožné alergie - niekedy precitlivenosť na nekvalitné krmivo (napr. sója).
• Torzia žalúdka - preventívne kŕmenie v pokojnom režime po jedle.
• Ostatné: mazové žľazy, očné zápaly, imunitné poruchy - sledovať u veterinára.

Ako si vybrať šteňa Akita Inu

Pri kúpe šteňaťa sa vyhýbajte ponukám bez preukazu o pôvode (rodokmeňa), pretože len tento zaručí čistokrvného Akita Inu. Uistite sa, že chovateľ je členom združenia, pretože to je minimálna požiadavka na zodpovedný chov. Rodičovské zvieratá tu musia spĺňať určité zdravotné a charakterové vlastnosti predtým, než ich schvália na chov.

Dobrý chovateľ umožní kupujúcemu pokojné spoznať prostredie, kde sú šteniatka chované; všetky zvieratá by na vás mali pôsobiť vyváženým a čulým dojmom. Spoločným cieľom je dostať šteniatko s najlepšími predpokladmi zdravia, správne socializované a pripravené na svet. So šteniatkom dostanete preukaz o pôvode, očkovací preukaz a drobnosti, ktoré psíkovi uľahčia zabývanie - napríklad známu deku a porcie známeho krmiva.

Ak si zvažujete dospelého psa

Ak nehľadáte šteniatko, ale chcete dať nový domov dospelému Akita Inu, máte niekoľko možností. Niektorí majitelia sa akít vzdajú, pretože podcenili dominantné správanie plemena a precenili svoje vlastné schopnosti. Takéto psy, často len základne vychované a socializované, patria ideálne do rúk profesionálov alebo psíčkarov, ktorí môžu využiť odbornú pomoc cvičiteľov psov.

Intenzívnym rozhovorom s miestom sprostredkovania, či už ide o bývalého majiteľa, ochranu zvierat alebo dočasnú rodinu, môžu obe strany zistiť, či sa pes a nový majiteľ k sebe hodia.

Starostlivosť, ktorá prinesie verného spoločníka

Akita nie je pes pre každého. Vyžaduje pevnú ruku, trpezlivý prístup a úzky kontakt so svojou rodinou. Pri správnej výchove, ktorá sa neraz nezaobíde bez porady s chovateľom, si ale môžete vychovať verného priateľa. Akita sa chce a musí stať členom rodiny a potrebuje lásku majiteľa; nie je to pes, ktorého nakŕmite a zabudnete na neho.

tags: #akita #inu #sa #nenecha #pohladkat