Tibetský šarpej: Sprievodca plemenom

Tibetský šarpej, známy aj ako Tibetan Spaniel, je malé plemeno psa s bohatou históriou a jedinečnou povahou. Napriek svojmu názvu nie je skutočným španielom, ani nie je pôvodom zo Španielska. Jeho korene siahajú hlboko do histórie Tibetu.

História plemena

Pôvod tibetského šarpeja nie je presne známy. Pravdepodobne má rovnakých predkov ako lhasa apso alebo shi-tzu, a rovnako ako oni po stáročia neopustil svoju vlasť - Tibet. S ostatnými loveckými španielmi má spoločné avšak iba meno, k poľovačke nebol nikdy využívaný. Bol chovaný tibetskými vidiečanmi ako strážca a ti najmenší, ktorí boli považovaní za najvzácnejších, žili v kláštoroch, kde boli cvičení k otáčaniu modlitebných mlynčekov alebo z vyvýšených miest ohlasovali brechotom príchod votrelcov. Chov bol vtedy vedený na dvoch základoch a objavujú sa v ňom jedinci rozdielny ako vo veľkosti, tak v type. Prvou európskou krajinou, kde sa tibetský šarpej objavil, bolo Anglicko, a stalo sa tak na konci 19. storočia. Ako samostatné plemeno bol FCI uznaný v roku 1961, ale americký AKC ho prijal až v roku 1984.

Označenie „doga“ sa do názvu plemena dostalo vďaka zvukovej podobnosti s jeho pojmenovaním v domovském Tibetu. Domovem těchto velkých a houževnatých psů jsou tibetské náhorní plošiny, jejich výskyt dokládají kresby a reliéfy staré až 4000 let. První písemné zmínky o „tibeťanech“ pocházejí z doby přibližně 1000 let před naším letopočtem, podobné psy popisují také antičtí autoři Aristoteles a Megastheus. Podrobný záznam o psech střežících tibetské kláštery nám zanechal cestovatel Marco Polo, který ve 13. století podnikl na svou dobu ojedinělou výpravu do Asie. Chválí nejen jejich vzhled, ale i věrnost a odvahu tohoto „obrovského, vynikajícího psa velikostí podobného oslu“. Roku 1847 dostala anglická královna Viktorie, milovnice psů, tibetskou dogu darem od vikomta Henryho Hardinga, generálního guvernéra Indie. Mladý pes byl jedním z prvních „tibeťanů“ dovezených do Evropy. První, z moderního pohledu čistokrevný a registrovaný vrh tibetských dog přišel na svět na sklonku 19. storočia.

Napriek svojmu názvu, tento dlhosrstý tibetský teriér nie je teriérom, ale tibetským pastierskym psom. Jeho úlohou bolo strážiť stáda dobytka v nadmorských výškach okolo 5000 metrov. Dnes je z neho rodinný pes, ktorý si zachoval svoje pevné zdravie, ohromné skokanské a lezecké schopnosti, ako aj pozornú a očarujúcu povahu. Charakteristickým znakom tibetského teriéra je huňatá, dlhá srsť. Nielen priateľská povaha, ale aj stredná veľkosť z neho robia obľúbené plemeno psa. Tibetské teriéry dosahujú výšku 35 až 41 cm a vážia 11 až 15 kg v závislosti od veľkosti a pohlavia. Najcharakteristickejším znakom tibetského teriéra je jeho huňatá, dlhá srsť, ktorá mu už v drsnom podnebí Tibetu poskytovala spoľahlivú ochranu. Tomuto psovi neublížia ani snehové búrky a teploty mínus 40 stupňov Celzia. V lete mu dlhá srsť zas poskytuje ochranu pred horúčavou.

Presný pôvod “snežného leva” je neznámy. Predpokladá sa, že psy tohto typu sa chovali už pred viac ako 2000 rokmi ako posvätné chrámové psy v tibetskom kláštore. V priebehu storočí sa psy dokonale prispôsobili drsným podmienkam svojej domoviny. Ich bohatá hustá srsť, široké, ploché labky a ohybné pazúry z nich robili odolných a zdatných šplhačov. A tak sa stali cennými pomocníkmi v nehostinných oblastiach himalájskych hôr. Ich hlavnou úlohou bolo strážiť dobytok a v prípade potreby zahnať odbehnuté kusy dobytka späť do stáda. Zvyčajne pracoval vo svorke a po boku svojho “staršieho brata”, tibetskej dogy (Do-Khyi). Medzi Tibeťanmi je tibetský teriér stále považovaný za nositeľa šťastia a mieru. Len viera v reinkarnáciu (znovuzrodenie) im zakazovala obchodovať s posvätnými psami. Do Anglicka sa dostali až v roku 1922, keď britský lekár Dr. Greig operoval v Indii bohatú tibetskú dámu a ako poďakovanie za liečbu dostal zlatobiele šteniatko. Dr. Greig začal v Anglicku chovať tibetských teriérov pod názvom “of Lamleh”. V roku 1930 Britský kynologický klub oficiálne uznal toto plemeno ako “tibetský teriér”. Prečo sa nepoužil skutočný názov plemena “Tibet Apso” (tibetský dlhosrstý pes), sa dodnes nepodarilo objasniť. Pokusy o odstránenie zavádzajúceho slova “teriér” z názvu boli zatiaľ neúspešné. V polovici 20. storočia vznikli v Európe ďalšie chovateľské stanice, väčšinou založené na anglických tibetských teriéroch.

História tibetského šarpeja v Tibete

Všeobecný vzhľad

Tibetský šarpej je malý pes, ktorý dorastá do výšky okolo 25 cm. Má malú, hrdo nesenú hlavu s tupým ňufákom s vankúšikmi, ale bez vrások a najlepšie čiernym nosom. Tmavo hnedé, oválne oči sú jasné a výrazné a sú položené dosť ďaleko od seba. Uši sú nasadené vysoko, sú stredne veľké a preklopené dopredu. Telo s hlbokým hrudníkom a rovným chrbtom je mierne dlhší, než vyšší. Bohato osrstený chvost je nasadený vysoko a pri pohybe je nesený na chrbte, pokiaľ pes nie je v pohybe, nesmie byť penalizovaný zvesený chvost.

Srsť s podsadou je bohatá a má hodvábnu štruktúru. Na tvári a prednej strane končatín je krátka, na tele stredne dlhá, a na chvoste a zadnej strane končatín dlhá. Sfarbenie srsti je povolené akékoľvek v akýchkoľvek kombináciách, najčastejšie sa však vyskytuje v odtieňoch farby hnedej.

Čo sa týka farieb, plemeno sa vyskytuje v rôznych farebných odtieňoch. Povolené sú takmer všetky farby a kombinácie okrem čokoládovej alebo pečeňovo hnedej. Farebná paleta siaha od bielej cez krémovú, zlatú a šedú až po čiernu. Okrem jednofarebných psov sa uznávajú aj dvojfarebné a trojfarebné kombinácie.

Štruktúra srsti tibetského šarpeja

Povaha

Tibeťáčik má veľmi svojráznu, takmer mačaciu povahu. Je však veľmi citlivý, neznesie akékoľvek hrubé zaobchádzanie a nájsť dôveru v človeka mu trvá dlhšiu dobu. Nikdy nebude slepo poslúchať vaše rozkazy, všetko musí robiť s chuťou a rád. Pokiaľ si človek jeho dôveru získa, býva veľmi oddaným a šťastným priateľom, ktorý vie reagovať na náladu svojho pána.

I keď miluje spoločnosť ľudí, voči cudzím sa chová odmietavo a nedôverčivo. Ku svojej ľudskej rodine je veľmi milý a ochraňuje ju a vyhľadáva neustále spoločnosť jej členov. Nevyvoláva bitky s inými psami, ale pri konflikte neuteká a bráni sa za každú cenu. Stretnutie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov. Po predkoch zostala tibeťáčikovi obľuba vo vysedávaní na vyvýšených miestach, kde dokáže hodiny pozorovať okolie.

Tibetský šarpej je dobromyseľný, veselý a spoločenský pes, takisto je chytrý, ostražitý a hravý. Aj keď sú k cudzím ľuďom prirodzene rezervované, sú lojálne a milujúce k svojim blízkym a ľuďom, ktorých považujú za priateľov. Tibetské teriéry milujú zábavu, sú temperamentné a môžu byť skvelými rodinnými psami, pokiaľ majitelia majú radi dlhé prechádzky a zúčastňujú sa na psích športoch.

Keď na vás tento inteligentný psík uprie svoj jasný, psí pohľad, nedokážete mu odolať. Vďaka vrodeným inštinktom je tibetská doga nepodplatiteľný strážca svojej rodiny a zvereného územia. Tieto ostražité a silné strážne psy sa k cudzím ľuďom správajú odmerane a nedôverčivo, no ak ich sprevádza člen rodiny, správajú sa k nim s rešpektom. Tibetská doga si vyžaduje dôslednú socializáciu ešte kým je šteniatkom, aby bola pripravená na rôzne životné situácie. Oproti iným plemenám je samostatnejšia a nezávislejšia, čo je pre úlohu strážneho psa len prínosom. Vďaka dlhému hustému kožuchu je pripravená na celoročný pobyt v exteriéri.

Vzťah k deťom

K deťom má tento psík veľmi pekný vzťah a dokáže im byť výborným kamarátom. Toleruje ich výstrelky, a v prípade, že sa mu niečo nepáči, radšej odíde.

Tibetský šarpej je veľmi citlivý a je dobrým rodinným psom pre staršie, rozumné deti, najmä pre tie, ktoré sa chcú venovať psím športom. Bavia ich hry a zapojenie do všetkých rodinných výletov a aktivít. I keď sú psy považované za vhodných domácich maznáčikov k deťom, treba ich naučiť vzájomnému rešpektu.

Výchova

I keď patrí tibeťáčik medzi spoločenské plemená, je potrebné, aby zvládol aspoň základný výcvik. Tento psík dokáže byť veľmi tvrdohlavý, je to veľký individualista, takže neočakávajte, že vás bude vždy poslúchať na slovo. Tibetský šarpej je veľmi inteligentný a dobre sa učí, jeho výcvik však musí byť vedený veľmi jemne a citlivo, v žiadnom prípade s ním nemožno zaobchádzať hrubo. Vo výchove a výcviku je najdôležitejšia dôslednosť, trpezlivosť a nezabúdajte na pochvalu.

Tibetský šarpej sa našťastie napriek svojej tvrdohlavosti dá ľahko vycvičiť. Jeho vzťah k ľuďom, priateľská povaha, rýchle chápanie a inteligencia z neho robia žiaka, ktorý sa chce učiť. Dôslednosť a trpezlivosť sú najdôležitejšími kritériami podarenej výchovy. Povely, ktoré vyslovíte s nátlakom alebo prísnosťou, bude však zámerne ignorovať. Podobné vzdorovité správanie prejavuje aj pri veľkých zmenách. Zmena času kŕmenia alebo vychádzok, nové miesto na spanie či iné krmivo tibetský teriér prijme až po určitom čase.

Tibetské dogy mentálne dospievajú až okolo třetího roku života, jejich výchova musí být trpělivá, bez snahy o dril, který je v jejich případě vysloveně kontraproduktivní.

Šteniatko tibetského šarpeja pri výcviku

Držanie

Tibeťáčik je veľmi rád v neustálom kontakte so svojou rodinou, preto je vhodné chovať ho v byte, kde však potrebuje svoje miesto k odpočinku. Jeho brlôžok by mal byť na mieste, ktoré je chránené od prievanu, kde bude môcť nerušene odpočívať, ale napriek tomu zároveň sledovať dianie v rodine.

Pracovné využitie

Toto plemeno nemá žiadne pracovné využitie, ako spoločenský pes prináša človeku radosť a dobrú náladu. Pre svoju milú a vždy veselú povahu sa tento psík využíva i v canisterapii.

Pohyb

Pre tibetského šarpeja je pohyb veľmi dôležitý, potrebuje veľa behať, a robí to rád. Je ochotný si s vami vyjsť na dlhú horskú túru, rovnako spokojne sa ale bude povaľovať doma na gauči. Životnému štýlu rodiny sa tento psík v každom ohľade dobre prispôsobí.

Tibetského šarpeja je potrebné zamestnať - a to najlepšie vonku! S tibetským šarpejom doma určite nebude nuda! Pre aktívnych ľudí, ktorí milujú pohyb a majú veľa času, je tibetský šarpej ideálnym spoločníkom pri ich aktivitách. Tento pes miluje dlhé prechádzky a nezľakne sa ani namáhavých túr v strmom teréne. Ak nežijete v horách, môžete svojho tibetského šarpeja zamestnať aj psími športami.

Tibetský šarpej na prechádzke v horách

Starostlivosť

O srsť tibeťáčika je potrebné sa pravidelne starať. Najmenej jedenkrát týždenne je nutné ju dôkladne prečesať, k rozčesaniu použite hrebeň s riedkymi zubami a potom celého psa prekartáčujte kefou. Aby ste docielili nadýchaného vzhľadu srsti, je možné kartáčovať srsť proti smeru rastu. Pri prečesávaní venujte zvýšenú pozornosť srsti za ušami, na zadných nohách a chvoste. V období pĺznutia je dobré psa prečesávať denne. Inak sa srsť tibeťáčikov neupravuje, nie je povolené žiadne zastrihávanie ani tónovanie srsti. Rovnako ako u iných psov, ani u tohto nie je potrebné príliš časté kúpanie. Pokiaľ sa pes vráti z prechádzky znečistený blatom, postačí osprchovanie čistou vodou bez použitia šampónu. Pozornosť venujte takisto očiam, pokiaľ slzia, môžu sa pod očami vytvárať nepekné stopy, zubom, na ktorých sa niekedy vytvára zubný kameň a pazúriky psa udržujte v optimálnej dĺžke.

Dobrá starostlivosť o srsť je preto nevyhnutná a je jasné, že pri takejto huňatej a dlhej srsti to nie je jednoduché. Ale nebojte sa, s trochou cviku, správnymi pomôckami a potrebným know-how zvládnu starostlivosť o srsť aj začiatočníci. V zásade je potrebné srsť česať niekoľkokrát týždenne. Najmä podsada musí byť zbavená odumretých chlpov. Pri vyčesávaní srsti by ste mali postupovať veľmi opatrne a vždy zdola nahor. V žiadnom prípade by ste svojho tibetského teriéra nemali strihať, a to ani v prípade zúfalstva nad časovo náročnou úpravou srsti! Dĺžka srsti je pre toto plemeno prirodzenou ochranou proti všetkým poveternostným podmienkam. V zime je to teplý ochranný „kabátik“, v lete zas chladiaca “klimatizácia”, a preto sa nesmie vôbec skracovať. Ak si so starostlivosťou o srsť tibetského teriéra neviete dať rady, obráťte sa na chovateľa alebo na klub chovateľov plemena.

Starostlivosť o srsť tibetského šarpeja

Strážne využitie

Tibetský šarpej nie je pes vhodný k obrane, nebýva nikdy agresívny. Jeho zdržanlivosť k cudzím ľuďom však z neho napriek tomu robí dobrého strážcu, návštevu vám vždy brechotom ohlási.

Vhodné športy

Agility

Najčastejšie nemoci

Dysplazia bedrového kĺbu, progresívna atrofia sietnice.

Do-Khyi je houževnaté a zdravé plemeno, přesto se může vyskytnout dysplazie kyčelních či loketních kloubů, vzácněji pak nádory a záněty kostí. Dále se u nich objevuje autoimunitní onemocnění štítné žlázy (hypotyreóza), hrozbu představuje také torze žaludku.

Pri tibetskom teriérovi sa môže vyskytnúť: Tibetský teriér môže byť náchylný na: - Dysplázia bedrových kĺbov. - Primárna luxácia šošovky, čo je stav, keď sa šošovka pohne zo svojej normálnej polohy v oku, môže viesť k strate zraku. - Progresívna atrofia sietnice, čo je dedičné ochorenie, keď časť oka degeneruje a chradne, môže viesť k slepote. - Neuronálna ceroidná lipofuscinóza, čo je zriedkavé ochorenie, ktoré môže spôsobiť poškodenie nervových buniek. - Diabetes mellitus, čo je ochorenie, ktoré sprevádza vysoká hladina cukru a nedostatočná tvorba inzulínu.

Aj zo zdravotného hľadiska nepochybne patrí k tým odolnejším plemenám psov. Typické choroby plemena sa u tibetského teriéra takmer nevyskytujú. Ani tomuto plemenu sa však nevyhýbajú typické ochorenia psov, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (DBK), luxácia pately alebo ochorenia očí (napr. Progresívna atrofia sietnice).

Ilustrácia bedrového kĺbu psa

Zvláštnosti plemena

Všetky chovné jedince tohto plemena musia opakovane absolvovať vyšetrenie očného pozadia, ktoré sa robí za účelom zistenia progresívnej retinálnej atrofie, alebo progresívnej atrofie sietnice, čo je dedičná očná choroba, vyskytujúca sa i u tibetských šarpejov. Ďalej sú takisto všetci chovní jedinci podrobení vyšetreniu na dysplaziu bedrového kĺbu.

Dostupné testy: - Skríning očí. - Skríning dysplázie bedrových kĺbov. - Testovanie DNA na primárnu luxáciu šošovky, neuronálnu ceroidnú lipofuscinózu a progresívnu atrofiu sietnice.

Príprava na výstavu

O tom, či v budúcnosti budete svojho psíka vystavovať, by ste mali byť presvedčený už v dobe, kedy je ešte šteňaťom, aby ste ho mohli už v tomto veku začať pripravovať. Je potrebné ho naučiť stáť vo výstavnom postoji, dokonalej chôdzi na vodítku a pes musí byť tiež ochotný nechať si prezrieť cudzím človekom - rozhodcom zuby, a pokiaľ ide o psieho chlapca, tak aj semenníky. O dobrom umiestnení na výstave nerozhoduje iba krásne upravená srsť a dobrá stavba tela, ale takisto výborné chovanie.

Výživa

Zloženie krmiva v období, kedy pes rastie, ovplyvňuje správny vývoj kostry a svalstva. Krmivo musí obsahovať všetky potrebné zložky, vrátane minerálnych látok a vitamínov. Dôležitý je tiež správny pomer všetkých látok, čoho sa dá len veľmi ťažko docieliť pri pripravovaní domácej stravy. Na trhu je však dnes už dostatok kvalitných priemyselne vyrábaných suchých krmív, ktoré sú rozdelené podľa potrieb a veku psa. Vyberte teda kvalitné krmivo pre rastúce šteňatá, ktoré vášmu psíkovi zaistí príjem všetkých živín v správnom pomere. Aby ste zistili, ktoré krmivo bude psíkovi chutiť, kúpte spočiatku len malú dávku, v špecializovaných predajniach s potrebami pre zvieratá vám iste ochotne predajú vzorku.

Strava psa v dospelosti má vplyv na jeho zdravotný stav, na jeho kondícii a takisto na kvalitu jeho srsti, preto by malo byť vybrané kvalitné krmivo pre malé plemená, ktoré bude zodpovedať jeho potrebám a aktivite.

Starý pes, ktorý sa už veľmi nepohybuje, má sklony k obezite, preto je dobré mu v potrave znížiť príjem energie. V špecializovaných predajniach sú k dispozícii rôzne druhy krmiva pre starých psov, ktoré plne vyhovujú potrebám psa v tomto veku.

Hlavnou zložkou potravy tibetských dog v ich domovine tvoril kukuřičný chleba a mléko. Preto jsou dodnes nenáročnými strávníky, i když podobně svérázný způsob výživy nelze doporučit. Kvalitní granule nebo vhodně vyvážená kombinace masa a přílohy jim samozřejmě svědčí víc, než chudé zbytky z lidského stolu.

Důležitá je rozumná výživa v období růstu, štěněti nesmí chybět živiny a energie, ale ani by nemělo být překrmováno.

Tibetský šarpej nie je náchylný na alergie typické pre toto plemeno a len zriedkavo má tendenciu k nadváhe, jeho strava sa nelíši od stravy iných plemien psov. Ako všetky psy, aj tibetský šarpej je potomkom vlka, a teda je mäsožravec. Mäso je pre psa tým najdôležitejším zdrojom bielkovín, preto by malo byť súčasťou jeho jedálnička kvalitné mäso.

PhD nutričný poradca reaguje na domáce krmivo pre psov

tags: #tibetsky #salasnicky #pes