Všimli ste si niekedy, že zvieratá sa v určitých dňoch mesiaca správajú inak? Ich správanie sa čiastočne riadi lunárnym kalendárom a neustále sa meniacimi fázami Mesiaca. Odhalenie ohromujúcich účinkov lunárneho kalendára na zvieratá môže byť fascinujúcou cestou, ktorá odhalí silu Mesiaca a jeho hlboký vplyv na svet prírody.
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sú niektoré živočíchy v určitých dňoch mesiaca aktívnejšie? Nie je to náhoda, že ich správanie sa mení v závislosti od mesiaca. Vedeli ste napríklad, že niektoré druhy rýb sa trú počas splnu mesiaca? Vedci tento jav pozorovali u mnohých druhov rýb, čo naznačuje, že svetlo splnu mesiaca im pomáha nájsť vhodné miesta na rozmnožovanie.
Na fázy mesiaca reagujú nielen ryby, ale aj živočíchy na súši. Štúdie ukázali, že zvieratá ako slony a jelene sú aktívnejšie počas splnu mesiaca a častejšie migrujú počas novu. To naznačuje, že svetlo splnu mesiaca využívajú na navigáciu v noci.
Lunárny kalendár má vplyv aj na vtáky. Počas splnu majú vtáky tendenciu združovať sa do veľkých skupín, čo im pomáha chrániť sa pred predátormi. Podobne počas novu sú vtáky aktívnejšie počas dňa a stávajú sa teritoriálnejšími.
Ešte prekvapujúcejšie je, že lunárny kalendár má vplyv aj na ľudí. Mnohí ľudia uvádzajú, že sa počas splnu mesiaca cítia plní energie, čo môže byť spôsobené zvýšeným množstvom svetla z Mesiaca.
Sila lunárneho kalendára a jeho vplyv na prírodu je skutočne pozoruhodná. Mesiac a jeho fázy zásadne ovplyvňujú náš život - od rýb cez vtáky až po ľudí. Keď sa nabudúce pozriete na nočnú oblohu, venujte chvíľu času tomu, aby ste ocenili skrytú silu Mesiaca a fascinujúce spôsoby, akými ovplyvňuje živočíchy okolo nás.
Vplyv Mesiaca na správanie psov
Neviete čo sa deje so psami (aspoň s mojimi) keď je spln mesiaca? Napr. Charlie je dosť nervózny, celú noc sa prechádza po byte, kňučí... Dneska sme sa nevyspali.. Ocino išiel s ním okolo 1:00 von ešte, zapáliť si a vraj ako vymetený pozeral na mesiac. Vlčie pudy? Síce.. york a vlčie pudy.. ale predsa pes. U Orky si o veľmi nevšímam, pretože je vonka ale ona zas celú noc breše a zavíja. Proste sú nesvoji. A čo vaši?
Môj husky pri splne vyl. Nudný, smutný či beznádejný deň - toto všetko sa zrazu zmení, keď sa na teba vrhne chlpaté klbko, ktoré ti vyšteká, ako sa teší, že si konečne doma. Húser je počas splnu, tie dva-tri dni vždy ukecanejší. Normálne večer po zotmení lahne a spí, ale cez spln je napružený a štartuje k bráne na každý šuchot. Psi sa správajú, ako keby vypili každý pol litra kávy, ja takisto, pri splne najčastejšie robím prestavby v byte a sťahujem nábytok.
Nia píše: betka, nič si z toho nerob, môj krpec mal včera zavíjajúcu premiéru!!! Ja už neviem, čo je on zač... Rony je vtedy tiež živší a na akékoľvek šuchnutie šteká. Xar sa aj pri splne správa úplne rovnako, takže na nás mesiacik neposobí.
Mýtus prvý: Psy vyjú na mesiac
Vlk s vyvrátenou hlavou a nad ním mesiac v splne. Takéto nerozumné správanie sa údajne psy zdedili po svojich divých predkoch - vlkoch. Že mesiac svojou príťažlivosťou ovplyvňuje dianie na zemi, a že mnohé zvieratá sú v splne nepokojné, to sa popierať nedá (napríklad včely fázam mesiaca úplne prispôsobili svoju „medovú“ činnosť). Ale vyjú psy naozaj na mesiac?
Vytie nie je na parádu
Dá sa o tom veľmi pochybovať. Vytie nie je ani tak prejavom romantiky, ktorá je podľa všetkého vlkom aj psom pomerne cudzia kategória, vytie je vysoko účelný nástroj komunikácie. Vlky sa s pomocou vytia, ktoré sa nieslo až do okruhu niekoľko kilometrov, zvolávali pred aj po love, upozorňovali na nebezpečenstvo, blížiace sa k ich brlohom, hľadali stratených členov svorky, napríklad v hmle či búrke. Vyť len tak pre zábavu, hoci aj na mesiac, bolo pre vlka nielen neužitočné, ale aj nebezpečné. Nechtiac tak mohol v cudzom prostredí prezradiť svoju polohu a zbytočne na seba upozorniť hladného predátora či lovca.
Prečo psíky zavýjajú
Ak sa pokúšame vybaviť si v mysli reálneho psa, vyjúceho na mesiac, pravdepodobne sa nám to nepodarí. Vytie na mesiac v splne je naozaj z kategórie mýtov. Ak už pes zavýja, tak vytím reaguje na zvláštne zvuky - pískanie vetra v tráve, falošný spev, hru na fujare, dedinský rozhlas, zvonenie kostolných zvonov, húkajúcu sanitku. Vytie býva aj reakciou na zvuky, ktoré ľudské ucho na rozdiel od psieho nezachytí.
Niektoré psy zavýjajú aj vtedy, keď zacítia hárajúcu suku. Ak máme doma viac psíkov, môžu vytím prejaviť spolupatričnosť k svorke a ich vytie je pozostatkom vlčieho rátania sa: sme všetci, aúúúú, jasnééé. Vytie často býva spustené aj reťazovo, psy na seba navzájom vyjú v panelákoch, v záhradách rodinných domov - jednoducho si len odpovedajú. A veľmi často psy zavýjajú, keď sú samy a volajú tak pána domov.
- Vytie je reakcia na cudzie a vysokofrekvenčné zvuky.
- Je to odpoveď na vytie iných psov.
- Prejavuje túžbu po hárajúcej suke v okolí.
- Je to prejav smútku za majiteľom.
Mýtus druhý: Psy vidia čiernobielo
V troch zo štyroch vedecko-populárnych publikácií o psoch sa hovorí, že psy farby rozlišujú, samozrejme, neporovnateľne horšie ako ľudia, a v jednej sa tvrdí, že psy farebne nevidia, že žijú v čiernobielom svete s odtieňmi sivej. Vidia teda psy, že ich granuly sú hnedé a pelech jasnozelený?
Farba je zbytočná
Pes je predovšetkým loviaca šelma, a ako lovec potreboval vidieť dobre do diaľky, aby si bežiacu korisť vyhliadol v širokom okolí, vidieť periférne, aby unikajúcu obeť zachytil doslova kútikom oka, a dobre vidieť v noci, znovu pre lov. Pre psa však nebola nevyhnutná schopnosť zaostriť na konkrétny predmet, lebo keď už bol pri koristi bližšie, používal hlavne čuch a už vôbec nepotreboval vidieť farbu uloveného zajaca.
Čapíky a tyčinky
Napriek tomu psy farby rozlišujú, aj keď oveľa horšie ako ľudia. Psie oko má totiž na sietnici viac tyčiniek, ktorými rozlišujeme kontrasty - svetlo a tmu, čierne a biele, ako čapíkov, vďaka ktorým vnímame farbu. Psie čapíky sú citlivé hlavne na vlnovú dĺžku žltozelenej a fialovej farby. Kombináciu zelenej, oranžovej, červenej a žltej vníma pes ako jednu farbu a fialovo-modrej ako farbu druhú. Preto sa aj jeho farebné videnie dá prirovnať k forme farbosleposti - psíky nerozlišujú farby vnútri týchto kombinácií a nerozlíšia napríklad červenú od zelenej.
Vplyv Mesiaca na ľudský spánok
Asi každý už zažil nedobrovoľne prebdenú noc. Pozeranie do tmy. Prehadzovanie sa z boka na bok. Nepríjemné je i dlhé zaspávanie či časté nočné budenie sa. Ak sa to stane občas, nemá význam znepokojovať sa. Už aj mladí ľudia majú problémy so spánkom. Ak dokážu počas dňa fungovať a podávať výkon, nespavosť často ignorujú. Pripisujú ju Mesiacu v splne, stresu v práci a celkovo hektickému spôsobu svojho života.
Odborníka väčšinou vyhľadávame v kritickej situácii, až keď nám insomnia - čo je presný medicínsky názov poruchy nočného spánku - začne výrazne, ale naozaj výrazne ovplyvňovať kvalitu života. Nespavosť, to nie je len sťažené večerné zaspávanie a prebúdzanie sa uprostred noci. Podľa neurologičky MUDr. Márie Petrincovej akútna insomnia spôsobená stresovou situáciou odznie sama po vyriešení problému, ktorý ju vyvolal. Väčším problémom je chronická nespavosť, ktorá trvá viac ako mesiac. Hranica medzi akútnou a chronickou insomniou môže byť veľmi tenká: „Akútna forma sa mení na chronickú, ak sa často opakuje. Ak sa akútne problémy rozvinú do chronických, postihnutý človek trpí nielen samotnou poruchou, ale aj jej dôsledkami pre organizmus.“
Práve porucha spánku je častou príčinou rozvoja závislostí od alkoholu alebo liekov, rozvoja depresií a, žiaľ, v tých najťažších prípadoch môže doviesť chronicky nevyspaného človeka až k suicidálnemu konaniu - k samovražedným myšlienkam alebo k niektorej z foriem sebapoškodzovania. „Známy je aj vplyv nespavosti na zvýšenie rizika hypertenzie (vysokého krvného tlaku), infarktu myokardu, mozgových príhod, obezity, diabetu a mnohých ďalších ochorení. Odhaduje sa dokonca, že poruchy spánku sú zodpovedné až za pätinu dopravných nehôd a taktiež sa masívne podieľajú na vzniku pracovných úrazov a pochybení,“ varuje M. Chronickú nespavosť nevylieči zázračná tabletka. Na liečbe sa môže podieľať psychoterapeut, ale aj lekári špecialisti, ako neurológ alebo psychiater. Ich úlohou je zároveň vylúčiť, či je insomnia spôsobená poškodením mozgu alebo iným somatickým problémom. K vážnym poruchám spánku nemusí dôjsť vôbec, mimoriadne dôležitá je však včasná prevencia.
Rady pre lepší spánok
Zvykli ste si dobiehať večer všetko, čo ste cez deň nestihli? Hromadia sa vám nevyriešené problémy a myslíte si, že polhodinka pred spaním je ideálny čas v pokoji si k nim sadnúť a konečne ich „rozlúsknuť“? Chyba. Pred spaním by sme sa už nemali trápiť témami, ktoré nás môžu rozrušiť. Spálňa, to nie je len miestnosť. Je to prostredie na spánok. Spánku napomáha celkové upokojenie mysle.
Ak sa vám nedarí zaspať, vyhýbajte sa kontrole hodiniek. Potrebujete sa uvoľniť? Vyskúšajte napríklad oxygenoterapiu. Počas terapie inhalujete zvýšenú koncentráciu kyslíka, čo vedie k efektívnejšiemu okysličeniu tkanív.
Na trhu je veľké množstvo rôznych doplnkov výživy, ktoré sľubujú pokojný, ničím nerušený spánok. Ako si vybrať preparát, ak máte iba občasné problémy so zaspávaním? Odborníci radia medzi bezpečné skôr overené bylinné preparáty. „Užívanie bylinných preparátov zlepšujúcich spánok nevyvoláva návyk. Na dosiahnutie dlhodobého účinku sa odporúčajú dvoj- až trojmesačné kúry,“ vysvetľuje neurologička M.
Zvýšiť opatrnosť sa však oplatí pri užívaní melatonínu: „Väčšina ľudí si myslí, že melatonín je prírodný liek na spanie. To je veľký omyl. Samotný melatonín totiž spánok nevyvoláva, je akoby len signalizátorom tmy, teda dáva mozgu signál, že sa má pripraviť na noc,“ vysvetľuje lekárka a dodáva: „Ak sa užíva večer alebo vtedy, keď je tma, môže urýchliť prípravu na spánok. Ak sa však užije za denného jasu, môže vyvolať opačný účinok.“ Nesprávne množstvá melatonínu alebo užitie tohto hormónu v nesprávny denný čas môžu spôsobiť vážne zdravotné riziká. Tzv. denný melatonín preukázateľne vyvoláva depresie. „Spánkoví experti neodporúčajú užívanie melatonínu dlhšie ako dva týždne bez prestávky,“ dopĺňa M. Pri chronickej nespavosti má terapiu vždy určovať lekár. Okrem liečby ochorenia, ktoré problémy so spánkom vyvolalo, môže predpísať aj lieky.
Môže Mesiac naozaj spôsobovať nespavosť?
Podľa všetkého áno. A nejde len o anekdotické dôkazy. Biológ Christian Cajochen z Univerzity v Bazileji počas štúdie na 33 zdravých dobrovoľníkoch zistil, že účastníci štúdie počas dní okolo splnu zaspávali o 5 minút dlhšie, spali v priemere o 20 minút kratšie a mali o 30 % menej hlbokého spánku. Korelácia medzi fázou Mesiaca a spánkom teda existuje.
Telefón na nočnom stolíku je síce lákavý, no scrollovanie sociálnych sietí môže problém len zhoršiť. Pustite si relaxačnú hudbu, tzv. biele šumy, alebo sa pred spaním prejdite na čerstvom vzduchu.