Československý vlčiak vs. Západosibírska lajka: Rozdiely a podobnosti

Pri výbere nového psieho spoločníka stoja mnohí pred dilemou, ktoré plemeno si vybrať. Zvlášť, ak hľadáte psa s jedinečným vzhľadom a povahou. Dve plemená, ktoré sa často porovnávajú pre svoju podobnosť s vlkom, sú československý vlčiak a západosibírska lajka. Hoci na prvý pohľad môžu pôsobiť podobne, ich história, povaha a potreby sa v mnohom líšia.

História a pôvod

Západosibírska lajka pochádza zo Sibíri a historicky sa využívala ako lovecký a pracovný pes. Plemeno bolo vyšľachtené miestnymi národmi, hlavne Chantijmi a Mansijmi, ktorí ju využívali na lov veľkej zveri, ako sú medvede, jelene a diviaky. Ide o jedno z najstarších plemien na svete, ktoré si zachovalo svoj pôvodný vzhľad a inštinkty. Vlasťou západosibírskej lajky sú lesy Uralu. Sibírska lajka je veľmi rozmanité plemeno a v rôznych oblastiach Sibíri sa chovajú rôzne druhy psov. Pri spájaní lajok nebol dôležitý vzhľad, ale skôr ich vlastnosti ako sila, vytrvalosť a lojalita. Laiky boli na Slovensko privezené začiatkom 70. rokov 20. storočia.

Československý vlčiak, na druhej strane, je výsledkom pomerne nedávneho experimentu. Jeho história sa začala písať v roku 1955, kedy sa v chovateľských staniciach pohraničnej stráže uskutočnil biologický pokus kríženia karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Cieľom bolo získať služobné plemeno s vlastnosťami vlka, ako je odolnosť, vytrvalosť a ostražitosť, ktoré by spĺňalo mimoriadne požiadavky kladené na psa pre službu v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Ing. Karel Hartl niesol zodpovednosť za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností.

Vzhľad

Západosibírska lajka je stredne veľké plemeno s harmonickými proporciami. Má silnú a robustnú kostru, svalnaté telo a stredne dlhú, hustú srsť, ktorá ju chráni pred drsnými klimatickými podmienkami. Typickými farbami sú biela, sivá, čierna a rôzne odtiene hnedo-sivej. Hlava je klinovitého tvaru s výraznými mandľovitými očami, ktoré majú inteligentný a bystrý výraz. Samec dorastá v kohútiku okolo 60 cm, samica 58 cm. Možné sú takmer všetky farby srsti, ale najobľúbenejšie sú tieto: vlčia, červená, biela, krémová a bodkovaná. Srsť je stredne dlhá, hustá a tvrdá. Lajky majú silnú stavbu tela, hlavu v tvare trojuholníka a šikmé oči.

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Celkový vzhľad československého vlčiaka, ako hovorí štandard, má pripomínať vlka. Všetky znaky charakteristické pre nemeckého ovčiaka je nutné hodnotiť ako vadu. Vyžaduje sa pevný konštitučný typ. Požadovaná výška u psov je minimálne 65 cm, u súk 60 cm.

Povaha a temperament

Západosibírska lajka je odvážna, nezávislá a veľmi inteligentná. Má silne vyvinuté lovecké inštinkty, čo z nej robí vynikajúceho poľovníka, ale aj spoľahlivého spoločníka pre skúsených chovateľov. Je to verný a loajálny pes, ktorý si vytvára silné puto so svojím majiteľom, no potrebuje dostatok aktivity a mentálnej stimulácie. Ako väčšina inteligentných psov, aj západosibírska lajka je veľmi nezávislá a sebestačná. Ako pracovná partnerka je lojálna a oddaná, ale vyžaduje si pevného a silného sprievodcu. Psy tohto plemena majú obrovské množstvo energie, takže ak nemienite loviť, mali by ste im poskytnúť iný spôsob vybitia energie. Nevyhnutné sú dlhé prechádzky a zapojenie zmyslov. Ako poľovný pes má lajka silný poľovnícky inštinkt, preto môže mať pri prechádzkach problémy s domácimi mačkami a inými psami. V lese občas prenasleduje aj divú zver. Mali by ste tiež vedieť, že tento pes je veľmi hlučný - miluje štekot a robí to veľmi nahlas, a preto nie je najlepšou voľbou pre bývanie v bytovom dome. Západosibírska lajka je vhodná pre skúsených chovateľov, ktorí vedia, ako zvládnuť energické a nezávislé plemeno. Potrebuje majiteľa s aktívnym životným štýlom, ktorý jej zabezpečí dostatok fyzickej aktivity a priestoru na pohyb.

Československý vlčiak je temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať. Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví. Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví. Za vznik ceskoslovenského vlčiaka môžeme vďačiť Ing. Karelovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Najskôr išlo len o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišiel nápad vzniku nového plemena. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa takého, ktorý sa bude podobať vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlkovi. Československý vlčiak je plemeno väčšieho vzrastu. Vyznačuje sa dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické sfarbenie plemena je strieborné a žltosivé sfarbenie so svetlou maskou. Telo pokrýva krátka srsť, ktorá je hustá s rovnými chlpmi. Tým, že vznikol krížením vlka s nemeckým ovčiakom, prejavujú sa v jeho chovaní iné spôsoby správania ako pri iných plemenách psov. Na druhej strane je československý vlčiak vhodný len pre skúsených psíčkarov pretože je ťažšie trénovateľný. Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov. Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.

Starostlivosť a zdravie

Západosibírska lajka sa teší výnimočnému zdraviu - znesie mrazivé zimy aj horúce letá. Márne sa hľadajú choroby špecifické pre plemeno. Jej potreby sú tiež mierne - pre každodenný život stačí kvalitné udržiavacie krmivo a počas poľovníckej sezóny sa oplatí používať krmivo pre pracovné psy. Lajka je nenáročná na starostlivosť. Jediným problémom môže byť starostlivosť o hustú srsť, ktorú treba pravidelne česať psou kefou. Srsť tohto plemena je hustá a dvojitá, čo znamená, že vyžaduje pravidelné česanie, aby sa predišlo zamotaniu a znečisteniu. Západosibírska lajka je vo všeobecnosti zdravé a odolné plemeno. Môže byť náchylná na niektoré genetické ochorenia, ako je dysplázia bedrových kĺbov alebo problémy s očami. Toto plemeno potrebuje vyváženú stravu s vysokým obsahom bielkovín, ktorá podporuje jeho svalovú štruktúru a energiu potrebnú na pohyb. Kvalitné krmivo alebo čerstvá strava s mäsom a zeleninou je ideálna.

Československý vlčiak je tiež odolné plemeno, ale kvôli kríženiu s vlkom môže byť náchylnejší na určité zdravotné problémy. Je dôležité dbať na správnu výživu a dostatok pohybu. Starostlivosť o srsť je podobná ako u lajky, vyžaduje pravidelné česanie, najmä počas pĺznutia. Výchova a výcvik vyžadujú skúseného majiteľa s pevnou rukou a pochopením pre špecifické potreby tohto plemena. Pri výbere krmiva je dôležité zohľadniť vek, úroveň aktivity a prípadné zdravotné problémy psa. Šteniatka rastú veľmi rýchlo a je potrebné im zabezpečiť dostatok živín pre ich správny vývin a rast. Často sa stretávame s kŕmením psov granulami alebo kvalitnými konzervami. Ak by ste sa rozhodli kŕmiť vášho psíka granulami, odporúčam Vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.

Rozdiely v pohybe a správaní

Rozdiely medzi psom a vlkom sú hlavne v správaní a anatómii. Pri plemenách ako Západosibírska lajka, Malamut alebo Husky je to trochu obtiažnejšie. Psi majú väčší počet šteniat v jednom vrhu. Psa od vlka odlíšime zž pri pohybe. Najviac je to poznať pri behu - vlk ladne pláva vzduchom, zatiaľ čo pes pôsobí ťažkopádne. Pri chôdzi vlk kladie vždy zadnú labu do stopy prednej laby. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - tzv. čiarkuje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné laby medzi stopy predných. Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou, jeho stopa je rovná s minimom zákrut, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru. Vlčiaci zdedili po vlkovi aj túto vlastnosť a to je štýl pohybu. Majú tvz. mimochodom v kluse, aj ich stopa pripomína stopu vlka viac ako u bežných plemien psov. Vlčiak sa radšej pohybuje v kluse, pričom rovnako ako vlk zdvíha nohy od zeme len minimálne, tie kmitajú tesne nad ňou. Pri kluse skláňajú hlavu do vodorovnej polohy spolu s chrbtom. Jedným z najväčších rozdielov je veľkosť vnútorného uhla, teda uhla medzi líniou určenou horným a spodným okrajom očnej jamky a líniou určenou okrajom lebky. U vlkov je tento uhol veľký 40-45 stupňov. Ďalším rozdielom je veľkosť a tvar vydutej časti lebky, v ktorej sú umiestnené sluchové orgány a ktoré sa nachádzajú na lebečnej spodine za jamkou čeľustného kĺbu.

Západosibírska lajka má silný poľovnícky inštinkt a je veľmi hlučná. Československý vlčiak je zasa ťažšie vychovateľný a neopakuje činnosti, pri ktorých mal negatívnu skúsenosť. Oba psy vyžadujú skúseného majiteľa, ktorý im dokáže poskytnúť dostatok aktivity, mentálnej stimulácie a dôslednú výchovu.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #zapadosibirska #lajka