Metafora (prenáška) (z gréckeho μεταφορά - prenos, prenesenie) je prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby. Metafora je nepriamym, obrazným pomenovaním. Klasická metafora sa zakladá na zdôrazňovaní vonkajších podobností javov, do popredia sa dostáva konotačná vrstva slova.
Funkcie a typy metafory
Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu(noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Zakladá sa na zdôrazňovaní vonkajších podobností javov. Do popredia sa dostáva významová vrstva slova. Využíva sa najmä vo vecných textoch.
Lexikalizovaná metafora - je názorné pomenovanie, ktoré sa používa veľmi často a dostalo sa už aj do normatívnych slovníkov, napr. jej obraznosť vypršala, bežne sa využíva v hovorovom štýle. Kontextová metafora - pomocou nej sa v umeleckom texte personifikuje a animalizuje.
Okrem uvedených jednoduchých metafor existujú aj rozvité metafory. Rozvité metafory sú také, keď sa pomocou celého textu názorne nepriamo niečo opíše alebo vysvetlí. Metafory bývajú rozvité napríklad na ploche celej básne, ale ešte častejšie bývajú rozvité na ploche názornej bájky, paraboly, anekdoty alebo vtipu a mnohých ďalších útvarov textu.
Pes v metaforách a prirovnaniach
Prirovnania sú neoddeliteľnou súčasťou našej reči a pomáhajú nám lepšie vyjadriť pocity, situácie alebo vlastnosti tým, že ich prirovnávame k niečomu, čo je ľuďom dobre známe. V mnohých prípadoch sú psy symbolom vernosti, oddanosti, ale aj ťažkých životných podmienok. Preto sa práve pes stal častým námetom na tvorbu rôznych prirovnaní, ktoré používame v každodennom jazyku.
Či už hovoríme o vernosti priateľa, o unavenom dni alebo o strachu, pes je symbolom, ktorý nám umožňuje vyjadriť naše pocity jednoduchým, ale pritom veľmi obrazným spôsobom. Pes je 9. 26. mäsožravec z čeľade psovitých (Canidae). Najstaršie domáce zviera využívané na stráženie domu a dvora, na ochranu a usmerňovanie (zavracanie) paseného dobytka; symbol vernosti, ostražitosti, ušľachtilosti.
Z jeho správania sa predpovedalo počasie (pršať napríklad malo, ak pes žral trávu), robili ľúbostné veštby ... Psovi sa pripisovalo spojenie so svetom mŕtvych: silným brechaním mohol na čas odohnať smrť a odvrátiť skon chorého; keď videl alebo cítil smrť, zavýjal s hlavou sklonenou k zemi; ak vyhrabal pri dome jamu, niekto mal v ňom zomrieť; ak psi zavýjali, mal byť v obci skoro požiar; hádka v dome, vojna či nešťastie mali nastať, ak pes držal hlavu vzpriamenú hore.
Pes ako slnko: metaforické prepojenie
Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň. V mnohých básnických obrazoch dochádza k personifikácii a animalizácii, kde sa javy a predmety nepriamo nazývajú navzájom. Slnko sa v poézii často personifikuje aj pomocou metafor: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou (I. Krasko: Otcova roľa). V básni sa aj zvuk stáva prostredníctvom zvukomaľby obrazom predmetu, ktorý autor vykresľuje a zobrazuje.
Básnické metafory rozdeľujeme aj na: Jednoduché - Slnko je veľký básnik... Šťastie sa na neho usmialo... Smola sa mu lepí na päty,... Rozvité - Po dolinách rozišli sa mraky, horela roľa... Vŕba je hustý dážď, čo zmeravel prv, než sa dotkol zeme...
Príklady metafor, ktoré môžete použiť pri spojení psa a slnka: „Pes ako slnko“ funguje ako obrazné pomenovanie vernosti a životodarnej energie; pes môže symbolizovať vernosť a ochranu, slnko zase svetlo, život a teplo - ich spojenie vytvára výrazný poetický obraz oživenia, ochrany a trvalej nádeje.
Estetické a afektívne rozmery básnických pomenovaní
Básnické pomenovanie je svojím spôsobom vždy afektívnej povahy, ale na rozdiel od trópov nemení lexikálny význam slova. Využíva sa zvláštny slovník (jar - vesna), ale i zvláštnosti v hláskovej podobe slov a zvláštnosti tvaroslovné. Afektívnosť sa nesie dvojakým smerom, buď smeruje k tomu, aby sa vyjadril vzťah záporný (výraz sa stáva napr. znevažujúcim), alebo naopak vyjadruje vzťah kladný (sem patrí napr. familiárne, t. j. dôverné označovanie).
Opakom augmentatív sú deminutíva (zdrobneniny ako „vtáčik“); a tie slúžia zvyčajne na vyjadrenie kladného vzťahu („majú sa radi ako dva vtáčiky v hniezdočku“). Onomatopoja (z gréc. onomatopoia = tvorenie slov): zvukomaľba, slovo pozostávajúce z hlások, ktoré svojou stavbou vyvolávajú dojem skutočného zvuku, alebo ho pripomínajú. Najviac sa používajú v literatúre pre deti, lebo deti s obľubou napodobňujú prírodné zvuky.
Nevhodné a problematické metafory
Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. Takéto spojenia vznikajú pri krutom skrínení významov a znižujú presvedčivosť a estetickú hodnotu textu.
Metafora v kontexte jazykových prostriedkov
Metafora patrí medzi trópy, ktoré - podobne ako prirovnanie, personifikácia, metonymia či synekdocha - nepriamo označujú javy a predmety na základe podobnosti. Patria k nim: Metafora - prenesenie významu na základe podobnosti /horela roľa, slnko sadá/; Personifikácia - zosobnenie /cesto rastie, slnko sa smeje/; Prirovnanie - /rapoce ako straka/; Metonymia - prenesenie významu na základe vnútornej podobnosti /dedina mlčí, kúpiť si Nightwish/; Synekdocha - zámena pomenovania časti za pomenovanie celku /neprišla ani noha/; Hyperbola - zveličenie /nevidel som ťa 100 rokov/.
Metafora sa používa veľmi často, jej používanie sa dostalo aj do normatívnych slovníkov. Mať smrť na jazyku, Horieť od hanby, Mať veľké oči, Mať kamenné srdce - to všetko sú príklady, kde metaforické pomenovanie vstúpilo do bežného jazyka.
Tabuľka: vybrané typy poetických prostriedkov a príklady
| Prostriedok | Funkcia | Príklad |
|---|---|---|
| Metafora | Obrazné pomenovanie, zdôraznenie vlastnosti | Slnko jak koráb v krvavých vodách |
| Personifikácia | Zosobnenie javov | Slnko sa smeje |
| Prirovnanie | Priama podobnosť pomocou „ako“ | Rapoce ako straka |
| Onomatopoja | Zvukomaľba | Jožko „bum-bum“ na radlici trepe |
Metafora teda umožňuje vytvoriť spojenie ako „pes ako slnko“, ktoré kombinuje symboliku vernosti (pes) a životodarného svetla (slnko) a tým vytvára intenzívny estetický obraz. Takéto obrazy oživia jazyk, obohatia literárny výraz a pomáhajú čitateľovi vnímať emocionálne a poznávacie súvislosti v novom svetle.