Vedci z Helsinskej univerzity vo Fínsku dokázali, že psi môžu rozpoznať známe tváre na fotografiách. Je dobre známe, že očný kontakt je dôležitou súčasťou komunikácie medzi psami a ľuďmi, ale vedci neskúmali schopnosť zvierat rozpoznať tváre. Faktom je, že predtým táto možnosť bola pripísaná iba ľuďom a niektorým primátom. Vedci z Helsinskej univerzity tento zoznam opravili pridaním menších k našim bratom.
Počas štúdia zobrazovali na počítačovej obrazovke fotografie známych zvierat a cudzincov, ako aj fotografie iných psov. Počas experimentu sa ukázalo, že naši menší bratia, ktorí nie sú len jedným z najchytrejších zvierat pre nič za nič, omnoho častejšie stanovili svoje názory na známe tváre a oči, a nie na cudzincov, čo naznačovalo prítomnosť psov v schopnosti rozpoznávať tváre podobné ľuďom. Vedci sa na tieto pozorovania neobmedzovali a otočili niektoré časti obrazu. Avšak, štvornohý účastníci sa pozerali na obrátené tváre tak dlho, ako predchádzajúce obrázky, ale venovali väčšiu pozornosť vertikálnym tváriam - rovnako ako ľudia.
Prvé fázy a kľúčové zistenia
Výskumníci hovorili novinárom o ďalšom dôležitom pozorovaní: počas experimentu sa psi pozerali na obrázky svojich príbuzných oveľa dlhšie ako na fotografie ľudí, bez ohľadu na umiestnenie fotografie. Prvý krát sa podarilo potvrdiť, že v mozgu psa sa nachádza oblasť, ktorá bola doteraz zdokumentovaná len u človeka a primátov. Túto oblasť nazvali DFA (dog face area) a jej schopnosť je rozoznávať tváre.
Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží.
Veda o tom, ako psy vidia tváre
Pes dokáže poznat tvář svého pána - a to i v případě, že ji vidí jen na obrázku. Lidé majú špecifické mechanizmy, ktoré umožňujú okamžite poznat známú tvár. Předpokládá se, že podobnú schopnost kromě nich mohou mít snad i další primáti. Na druhou stranu je ale známo, že tvář a oční kontakt hrají dôležitú rolu ve vnitrodruhové komunikácii mnohých zvierat. Vědci z Helsinské univerzity ako prvý testovali rozpoznávanie tvárí u psov pomocou sledovania pohybu očí.
Psy najprv vycvičili tak, aby klidne leželi a sledovali obrázky, ktoré sa pred nimi objavovali na monitoru. Potom im pustili obrázky známych i zcela neznámých tvárí ľudí a psov a merali pohyby ich očí. Na obrázky iných psov, či už známych alebo neznámych, sa psy dívali dlhšie než na ľudské tváre. To odzrkadľuje výsledky predchádzajúcej štúdie toho istého tímu: pes sa radšej pozerá na iného psa než na človeka.
Ak však pes videl na monitori tvár známeho človeka, zíral mu do očí a študoval jeho tvár dôkladnejšie, než keď išlo o niekoho, koho predtým nikdy nevidel. Prvý experiment so sledovaním očných pohybov psov preukázal, že skutočne dokážu rozpoznávať črty tváre zobrazených známych osôb. Zvieratá neboli cvičené. Oznámila to Outi Vainiová z University of Helsinki (Fínsko) s kolegami.
Ako funguje vnímanie tváre u psov
Ľudia používajú na rýchle a presné rozpoznávanie tvárí iných ľudí špecializované mozgové mechanizmy. Dobre známa je aj dôležitá úloha tvárí a očného kontaktu v komunikácii medzi ľuďmi a psami. Napriek tomu však zatiaľ nik neskúmal rozpoznávanie tvárí psami metódou, ktorá sa využíva pri určovaní trebárs poznávacích schopností bábätiek: sledovaním očných pohybov. Schopnosť zvierat rozlíšiť rôzne jedince sa zvyčajne skúma ich výcvikom, aby dokázali rozlíšiť fotografie známych a cudzych. Tím Outi Vainiovej zvolil iný prístup.
Zamerali sa na spontánne správanie psov voči zobrazeniam tvárí. Zvieratá predtým neboli cvičené na rozpoznávanie tvárí. Položili si otázku, či zvieratá zobrazené tváre vnímajú, a ak áno, pozerajú sa odlišne na známe a cudzie? Činnosť psy tešila. „Psy počas prezentácie zobrazení pokojne ležali a úlohu vykonávali nezávisle. Táto činnosť ich zjavne tešila, lebo sa na nej horlivo zúčastňovali,“ povedala Outi Vainiová.
S kolegami merala očné pohyby psov. V prvom kroku sa zvieratá pozerali na zobrazenia tvárí známych ľudí a psov, napríklad ich majiteľa a ďalšieho psa z tej istej rodiny. V druhom kroku na tváre ľudí a psov, s ktorými sa nikdy nestretli. Psy jednoznačne vnímali tváre na obrazovke. Na zobrazenia psov sa pozerali dlhšie než na zobrazenia ľudí. Známosť a neznámosť v tom nehrala úlohu.
Porovnanie s ľudským videním a mýty o psom zraku
Radšej majú tváre psov. Potvrdil sa tým skorší výskum toho istého tímu, podľa ktorého sa psy radšej pozerajú na tváre psov, ako na tváre ľudí. Známosť ale hrá úlohu v jednotlivých kategóriách zobrazení. Ako pri psoch, tak pri ľuďoch, psy upierajú pohľad častejšie na známe tváre a oči, ako na neznáme. Známe tváre jednoznačne skúmajú dôkladnejšie.
Prevrátené zobrazenia: Výskumy s ľuďmi ukázali, že náš mozog spracováva prevrátené zobrazenia tváre inak ako normálne. Teraz sa ukázalo, že psy sa na prevrátené a normálne obrazy tvárí pozerali celkove rovnako dlho. Avšak na očnú oblasť normálnych dlhšie. O tom, ako vníma svet najlepší priateľ človeka, sa v minulosti viedli dlhé debaty. Dnes už však výskumy prinášajú pomerne jednoznačné odpovede.
Psy rozhodne nežijú v čiernobielom svete, no zároveň nevidia úplne tak ako my. Niektorí tvrdia, že psy sú úplne farboslepé, iní, že vidia len čiernobielo, čo nie je pravda. Realita je zložitejšia: psy vidia farby, hoci ich farebný rozsah nie je totožný s ľudským. Kľúčovou rolou je stavba oka, najmä počet a typ svetlocitlivých buniek - tyčiniek a čapíkov. Pes má dva typy čapíkov, človek tri. Preto dokážu psy rozoznať modrú a žltú, ale červenu a zelenú len s ťažkosťou. Na druhej strane majú viac tyčiniek, čo zlepšuje videnie za šera.
Rozlišovanie ostrosti: Pes dokáže zaostriť do približne šiestich metrov, kým ľudské oči zvládnu ostré videnie až do približne dvadsiatich dvoch metrov. Väčšiu vzdialenosť pri obzvlášť dôležitých úlohách dopĺňa pes čuchom a sluchom. Pri výbere hračiek pre psa teda môže byť vhodnejšie vybrať modré alebo fialové odtiene, ktoré pes lepšie zaregistruje než červené alebo oranžové na tráve.
Aplikácie a prínosy výskumu v praxi
Aplikácie, ktoré sledujú identifikáciu psov na základe fotografií, majú praktické uplatnenie vo vakcinácii a identifikácii stratených zvierat. Výskum z Washingtonskej štátnej univerzity v spolupráci s PiP My Pet ukazuje, že technológia môže pomôcť identifikovať očkované psov a znižovať riziko šírenia besnoty tým, že lacnejšie a rýchlejšie identifikuje stavy v teréne. Vakcinačný tím navštívil deväť dedín a odfotografoval 1 420 psov; neskôr bolo overenie 720 psov, pričom aplikácia dokázala identifikovať 76,2 % zaočkovaných psov a 98,9 % nezaočkovaných.
„Pri vykonávaní hromadného očkovania je jedným z hlavných problémov snaha identifikovať, ktoré psy boli a ktoré neboli zaočkované,“ povedal docent Felix Lankester, vedúci vedec. „Mikročipy sú príliš drahé na rozsiahle použitie a obojky ich majitelia môžu odstrániť.“ Článok o výskume bol uverejnený v magazíne Scientific Reports.
Ďalšie poznatky o psom správaní a empatii
Tím z Veterinárnej univerzity vo Viedni skúmal 96 psov rôznych plemien a veku. Výskumník pri experimente sedel vo vnútri priehľadnej krabice, ktorá mala predné otvory na podanie maškty. Keď sa pes priblížil, výskumník mu dal kúsok salámy. Pri niektorých pokusoch tesne predtým, ako si zviera jedlo vzalo, stiahol ruku späť a vystrelil z neho. Psy reagovali netrpezlivejšie na pokus signalizujúci skôr neochotu než neschopnosť potravu podať. Tieto rozdiely boli konzistentné u dvoch rôznych vzoriek domácich psov. Dáta zo sledovania ukázali, že psy počas pokusov, keď bol výskumník len nešikovný, tiež viac vrteli chvostom doprava. To naznačuje, že zvieratá vnímali neobratného, ale ochotného vedca pozitívnejšie. Štúdiu publikoval odborný časopis BioRxiv, ale zatiaľ nebola recenzovaná.
| Kategória | Popis | Prínos |
|---|---|---|
| Rozpoznávanie tváre | Psi rozlišujú známe vs. neznáme tváre na fotografiách | Potvrdzuje evolučnú súvisiacu schopnosť |
| Vnímanie farieb | Psy vidia farby, ale s obmedzeným spektrom; červená/zelena ťažšie | Využitie pri výbere hračiek |
| Očné pohyby | Meranie očných pohybov pri rôznych tvárach | Prispieva k poznaniu DFA a mechanizmov v mozgu |
Najväčší mýtus o psom videní bol vyvrátený: psy vnímajú farby, hoci nie v rovnakom spektre ako ľudia, a ich ostrosť videnia je lepšia v šere než v diaľke. Psy teda vidia svet farebne, no nie tak pôsobivo ako ľudia, a ich vnímanie detailov závisí od distance a svetelných podmienok.