Slovenský názov je odvodený z maďarského slova „kopó“, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý čas stalo „samostatným“ štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard.
Uznávaný kynológ H. Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. Desať rokov neskôr, v roku 1946, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať vzhľad a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
História a pôvod plemena
Slovenský kopov je jedinečným národným plemenomduríc, ktoré vzniklo na území Slovenska. V strednej Európe existovala už odnepamäti skupina psov, typických duričov, používaných na stavanie a lov zveri. Plemeno má horský pôvod; predkov dnešných kopovov boli používaní poľovníkmi, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri, ktorý bol ideálne adaptovaný na miestne podmienky. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18. storočia a zakazujú sa v nich ich kríženie s inými psami (Slimák 1964).
Prvé oficiálne kroky smerovali k ustáleniu typu okolo roku 1915, s ustálením výšky na 50 cm a s reguláciami proti vysokonohým duričom. Za začiatok novodobého šľachtenia kopova možno považovať rok 1936, keď v Banskej Bystrici usporiadali prvý chovný zvod kopovov. Postupne prebiehalo ďalšie vyberanie vhodných jedincov, až kým nebola v roku 1963 uznaná slovenská verzia kopova aj FCI.
Prvá etapa šľachtenia zahŕňala výber genotypovo vhodných jedincov, druhá etapa predstavovala overovanie genotypu potomkov a tretia etapa zahŕňala vzájomné párenia medzi vybranými jedincami. Počas šesťdesiatich rokov šľachtenia bolo potrebné čeliť viacerým prekážkam, najmä vojnám a ich následkom na populačné stavy. Napriek tomu dnes tvorí slovenský kopov najrozšírenejšie duriče na Slovensku, s pôvodom z 26 jedincov v prvej etape šľachtenia.
Vzhľad, stavba tela a farebnosť
Slovenský kopov je stredne veľký durič s obdĺžnikovým telom a pevnou konštrukciou kostry. Výška v kohútiku: psy 45-50 cm, sučky 40-45 cm; hmotnosť 15-20 kg. Hlava je vyvážená k telu, so štíhlou čelovou časťou a tmavými očami mandľového tvaru. Uši sú prilepené, visiace, stredne dlhé a zaokrúhlené. Chvost býva nasadený pod rovinu chrbta a pri vzrušení sa zdvíha šabľovito hore. Srsť je stredne hrubá, priliehavo hustá, dĺžka 2-5 cm, na chrbte a chvoste dlhšia; podsada je hustá a potrebuje ju aj v lete. Farba je vždy čierna s pálením na končatinách, lícach a nad očami.
V bokoch a hrudi dominuje tón tmavého čierneho s hrdzavohnedým pálením, ktoré u niektorých jedincov prechádza až do čiernej farby. Telo je ľahšej stavby, no pevnej konštrukcie. Hrudník je stredne hlboký a široký; plochý hrudník je považovaný za chybu. Bedrové a hrudné končatiny sú svalnaté, s rovnými prednými končatinami a silnými labkami. Výška a proporcie zodpovedajú štandardu FCI č. 244.
Povaha, temperament a charakter
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý s výrazným čuchom a orientačným zmyslom. Je odvahu a vytrvalosť, ktorý ho predurčujú na lov diviakov a škodnej zveri. Je to pes s vysokou energiou, ktorý potrebuje dôsledné vedenie a dostatok fyzickej aj mentálnej stimulácie. K rodine je veľmi verný a prítulný, k cudzím ľuďom je rezervovaný a opatrný. Pri správnom vedení je spoľahlivým spoločníkom a výborným ochrancom. Ale pri neposlušnosti alebo provokácii môže prejavovať ochranárske inštinkty, preto sa výcvik musí riadiť etikou, láskavosťou a dôraznou konzistenciou.
Vo vzťahu k deťom býva tolerantný, avšak často preferuje väčšie deti. K zvieratám, ktoré sú s ním od útleho veku, je priateľský a dobre ich ochraňuje pred cudzími. Kopov je pes jedného pána, vyžaduje kontakt so svojím majiteľom a potrebuje dostatok priestoru a denného vyťaženia. Násilie a tvrdosť výchovy sú nevhodné; výcvik by mal byť založený na pozitívnej motivácii, trpezlivosti a spravodlivosti.
Využitie a práca
Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, a zároveň ako dobrý farbiar. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri; dokáže sa vyrovnať aj farbiarom pri dohľadávaní a navodzovaní zveri v náročnom teréne. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva húštine všetkých veľkostí a pracuje na veľkom priestore. Kopov hlasito sleduje stopy a dokáže viesť stopu aj po dlhom čase. Okrem poľovnej práce je spoľahlivý ochranca rodiny a dobrý spoločník do domácnosti.
Vhodný do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín. Osrstením vyhovuje aj pre poľovanie na snehu. Pri výcviku je dôležité začať čo najskôr a venovať sa mu s trpezlivou, pozitívnou motiváciou. Kopov potrebuje veľa priestoru a aktívnosti; v byte je vhodné zabezpečiť útulný brloh a pravidelné vychádzky, aby sa predišlo deštruktívnym prejavom z nudy. Pri výcviku treba dbať na správne vedenie a na to, aby pes videl svojho pána ako vodcu.
Chov, výcvik a skúšky
Pre zaradenie psa do chovu je potrebné absolvovanie niektorej zo skúšok poľovných psov, najčastejšie farbiarska skúška duričov, ktorá je jednodenná a zúčastniť sa môže každý kopov s preukazom pôvodu od 10 mesiacov veku. Vodcovia musia mať minimálne 15 rokov a nemusia byť členmi poľovníckych združení. Na výstave je potrebné psa viesť už od šteňaťa, aby si osvojil pokojnu chôdzu na vodítku. Šteňa potrebuje kvalitné krmivo pre správny rast a vývoj. Zdravotná príprava zahŕňa pravidelné očkovania, odčervenie a kontrolu zubov a uší. Kĺbová výživa je dôležitá najmä pri pohybovo náročnom zaťažení.
Bonitácia exteriéru a DNA test sú súčasťou moderného chovu. Bonitácia je otvorená jedincovi staršiemu ako 12 mesiacov; exteriér musí spĺňať podmienky klubu. Pre chovnosť je potrebné absolvovať DNA test a mať potvrdenú bonitáciu. Slovenský kopov vznikol na širokom genetickom základe - zachovanie genetickej diverzity je preto kľúčové pre trvalý úspech chovu.
Pôvod a významné charakteristiky
Slovenský kopov je jedinečné národné plemeno, ktoré vzniklo na území Slovenska, a je uznávaný ako národné plemeno. Je považovaný za najlepší durič v regiónoch, s výrazným čuchom a vytrvalosťou pri sledovaní stopy. Je to plemeno s dlhým historickým vývojom, ktoré prešlo niekoľkými fázami šľachtenia a stabilizácie exteriéru a povahy. Jeho genetická základňa vychádza z domácich zdrojov a nie je vhodné pridávať importované jedince do chovu.