Tatranský durič: diskusia o vývoji, plemenитbe a spoločenskej adaptácii v súčasnom poľovníctve

Súčasný vývoj poľovníctva, hlavne vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri výrazne ovplyvňujú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu.

Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce a čo najviac sa približujúce požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe. Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Pôjde o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia).

Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by mal byť vhodný na prácu duriča a farbiara a mohol by vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Pracovný názov plemena - tatranský durič. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.

Charakteristika exteriéru a povahy

Celkový vzhľad: nižší, ľahšej stavby tela, harmonický. Hrudník s dostatočných odstupom od zeme. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, pevná kostra, rovný chrbát, mierne zvýraznený kohútik, chvost rovný až šabľovitý nesený v rovine chrbta. Dôležité miery: Tatranský durič je plemeno menšieho rámca dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový v pomere výšky v kohútiku k dĺžke tela 1:1,25 /pes/ až 1,35/suka/.

Povahové vlastnosti: Je inteligentný, temperamentný s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne.

Hlava: Mierne dlhšia ako širšia. Zreteľne vyjadrený stop, ktorý rozdeľuje hlavu na cca približne rovnakú lebečnú časť a papuľu. Stop: Zreteľný. Papuľa: Približne rovnako dlhá ako lebka. Nesmie byť pri pohľade zboku kvadratická. Symetricky sa zužuje k nosu. Pysky: Dobre kryjú dolnú čeľusť. Zuby: Dobre vyvinuté, Rezáky pevne sediace v čeľusti, vytvárajú plný oblúk. Nožnicový zhryz. Oči: Tmavohnedé alebo hnedé, primerane veľké, mandľového tvaru. Uši: Stredne dlhé až dlhšie siahajúce po špičku nosa. Krk: Strednej dĺžky, svalnatý, bez kožných záhybov.

Chrbát: Pevný, pružný, svalnatý. Chvost: Primerane hrubý a dlhý, siahajúci po pätový kĺb. Plece: Plné a dobre osvalené. Rameno: Dostatočne dlhé s dobrým zauhlením medzi lopatkou a ramennou kosťou, umožňujúce psovi priestranný a vytrvalý pohyb. Srsť: Tvrdá, hrubšia, priliehavá, s dostatočným leskom. Čierna s pálením - presne ohraničené hnedé alebo hnedo hrdzavé znaky na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudní, končatinách, okolo konečníka, na spodnej strane chvosta. Prípustné sú biele znaky na hrudi a končatinách, prípadne biela lysinka na hlave. Odtiene hnedej od svetlohnedej po jeleniu červeň. Vyžaduje sa čierna maska v tvárovej časti hlavy.

Historický kontext a pôvod

Krátky popis pôvodu: Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktoré boli využívaní na lov zveri v horských revíroch. Z týchto psov bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V prvej etape šľachtenia boli využité jedince rôznej veľkosti, typu a farby a z nich bol nakoniec výberom ustálený typ Slovenského kopova.

V priebehu času sa objavujú jedince menšieho rámca či odlišného sfarbenia, ktoré slúžili ako základ pre vznik nového plemena - Tatranský durič. Hlavným zámerom bolo vytvoriť nízkonohé plemeno s bezproblémovým transportom a vhodnou povahou pre dohľadávanie zveri, ktoré by bolo prispôsobiteľné moderným podmienkam poľovníctva a mestskému životnému štýlu.

Chovateľský zámer a exteriér

Hlavným cieľom je zachovať genetickú výbavu slovenského kopova, no vytvoriť formu, ktorá umožní efektívnu prácu pri dohľadávaní zveri a dohode s poľovníkmi v menších revíroch. Do chovu sa zapája viac plemien na podporu pracovných vlastností duriča a psa dohľadávajúceho raticovú zver. Podiel genetických informácií slovenského kopova v novom pleme má prevažovať, no krížence sú selektované s jasnými kritériami, aby sa zachovali žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti plemena Tatranský durič.

Krátky popis pôvodu: Vznik tatranského duriča v Michalovciach predstavuje reakciu na meniace sa podmienky poľovníctva a zákonodarstva. Cieľom je vytvoriť nízkonohé duriče, ktoré majú uľahčiť život poľovníkom v mestskom prostredí a zároveň udržať pracovné kvality potrebné pre úspešné vykonávanie poľovných skúšok.

Praktická implementácia a budúcnosť plemena

V súčasnosti existuje viacero genetických línií a spojení, ktoré poskytujú stabilnú základňu pre ďalší rozvoj. V súlade s legislatívou a poľovníckymi potrebami sa očakáva postupné uznávanie a potenciálne medzinárodné uznanie FCI. Vývoj zahŕňa aj zapojenie chovateľských klubov, skúšky a certifikácie potrebné pre odbornú spoločenskú akceptáciu nového plemena.

Diskusie medzi chovateľmi a poľovníckou verejnosťou ilustrujú potrebu vyváženia medzi uchovaním tradičných slovenských plemien a vytváraním nových, ktoré odpovedajú aktuálnym reáliám poľovníctva. Kritici sa zameriavajú na riziko fragmentácie genetickej základne a na nutnosť dôslednej selekcie a primeraného skúšobného režimu. Podľa podporovateľov však nový typ duriča ponúka praktický kompromis medzi výkonom a udržateľnosťou pre malé revíry a mestské prostredie.

Dodatočné odkazy a poznámky

Na stránkach sa objavujú aj diskusie a komentáre rôznych autorov, ktoré reflektujú rôzne pohľady na vznik a etiku šľachtenia nového plemena. Dôležitá je zodpovedná výstavba plemena s jasnými kritériami, aby bola zabezpečená konzistentná kvalita a aby plemeno získalo aj medzinárodné uznanie.

Infografika: Porovnanie parametrov exteriéru a prirodzených povahových čŕt Tatranského duriča

Tatranský durič-nepofarbená stopa srnčej zveri,výcvik oznamovač.

Tabuľka: Hlavné body chovateľského záměru

AspektOpis
Výška v kohútikudo 42 cm
Rámecobdĺžnikový, pomer výšky k dĺžke 1:1,25 až 1:1,35
Srsťčierna s pálením alebo jednofarebná hnedá; biele znaky prípustné
Povahové črtyinteligentný, temperamantný, nenásilný, ale pracovne náruživý
Pracovný účeldurenie, dohľadávanie zveri, tvrdý nos, dobrá orientácia v teréne

Predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti bude Tatranský durič prezentovaný na národných aj medzinárodných podujatiach a že jeho uznanie FCI bude sprevádzane komplexnou registráciou a validáciou pracovných skúšok.

tags: #tatransky #duric #diskusia