Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno a je veľmi múdre. Kopov je výborný poľovný durič a farbiar. Slovenský kopov býva označovaný za najlepšieho duriča nielen u nás, ale aj vo svete. Nie nadarmo slovenského kopova voláme národný klenot. Je to naše najstaršie národné plemeno využívané v poľovníctve a excelentný durič. Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto poľuje najmä na diviaky. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Používa sa ako strážny a poľovný pes. Je znášanlivý s inými psami a vhodný ako pes pre aktívnu rodinu.
História a vývoj plemena
Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým vlastnosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, no pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. So šľachtením národného plemena na poľovnícke účely sa začalo po vzniku Československej kynologickej únie v medzivojnovom období. Aj zakladajúci členovia Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI) z Belgicka a Francúzka podnecovali slovenských kynológov. Významný posun nastal, keď sa Lovecký ochranný spolok premenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. Prvá prehliadka kopovov, na ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu, sa konala z podnetu Kolomana Slimáka a Andreja Renču 12. a 13. septembra 1936 v Banskej Bystrici. Podstatnejší význam pre toto plemeno mal 12. a 13. september roku 1936. V týchto dňoch sa v Banskej Bystrici uskutočnila prvá prehliadka slovenských kopovov. Koloman Slimák začal propagovať toto plemeno na stránkach časopisu Lovec. Z jeho iniciatívy sa začali organizovať zvody slovenských kopovov. V roku 1940 založil prvú slovenskú plemennú knihu. Postupne začal zapisovať narodené štence a vydávať na ne rodokmene. Zhromažďoval materiál o histórii slovenského kopova, pričom nabádal mladých zanietených chovateľov k chovu. Zároveň im odovzdával svoje teoretické i praktické skúsenosti. Najväčší kus práce sa urobil po druhej svetovej vojne organizovaním chovateľských prehliadok, na ktorých sa vyberali vyhovujúce jedince zodpovedajúce predstavám slovenských šľachtiteľov. V roku 1954 Andrej Renčo uverejnil fotografie najúspešnejších chovných jedincov.
Klub chovateľov slovenských kopovov
Cez prestávku v rokovaní sa po prvý raz zišlo predsedníctvo Klubu chovateľov duričov pod vedením Andreja Renču. Podpredsedom sa stal Mikuláš Nevický, tajomníkom Koloman Skurka, funkciu ekonóma sa podujal vykonávať Jozef Lapšanský a hlavného poradcu chovu Koloman Slimák. Členmi výboru boli František Zánvin, Jozef Sedlačko, Ladislav Bobák, Michal Pečeňanský, MVDr. Klub sa podieľal aj na vytváraní zboru kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér a výkon. Prvé oficiálne skúšky duričov sa uskutočnili v roku 1962 v Pliešovciach, ďalšie neskôr v Krupine, Ľuboreči atď. Medzitým vznikali ďalšie chovné stanice. U niektorých však úroveň bola veľmi nízka. Majitelia síce psov kŕmili, ale o riadny a zdravý chov už dbali menej. Práve z týchto dôvodov väčšinu z chovateľských staníc neskôr zlikvidovali. Aj napriek tomu však už v prvom roku zapísali do plemennej knihy do tridsať šteniec. Kynologický svet začal uznávať slovenské kopovy ako samostatné plemeno poľovných psov až v roku 1963. Na valnom zhromaždení FCI, ktoré sa konalo v portugalskom Lisabone medzinárodná kynologická federácia štandardom číslo 243 potvrdila snahy slovenských poľovníkov o uznanie tohto plemena vo svete. Do klubu chovateľov duričov patrilo 82 plemien duričov, okrem slovenského kopova to boli napríklad bassety, štajerské duriče, lajky. Slovenský kopov bol jedným z najpočetnejších plemien a jeho krátka existencia v FCI si vyžadovala zvýšenú starostlivosť o zavádzanie správnej plemenitby, aká mala byť nášmu národnému plemenu venovaná. Snahy o vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však mnohí chápali ako pokusy o rozbitie jednoty chovu duričov u nás a naštrbenie dobrej spolupráce medzi prívržencami jednotlivých plemien poľovných psov. Niektorí funkcionári SPZ bránili vytvoreniu samostatného klubu. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov však narastali. Zriadenie samostatného klubu schválil ústredný výbor SPZ 30. januára 1988 zvlášť vďaka mimoriadnemu úsiliu Ondreja Kanku. Ustanovujúca konferencia sa uskutočnila 24. apríla 1988 v Bratislave. Predsedom klubu sa stal Dan Michalovič, podpredsedom Vlastimil Fencl, tajomníkom Ondrej Bartoš, hlavným poradcom chovu Ing. Stanislav Moravčík, ekonómom Štefan Matta, výcvikárom Ján Pilát. Matrikárom nového klubu sa stal syn Andreja Renču - Ľubomír. Členmi výboru boli zvolení: Pavol Urblík, Ondrej Kanka, Ing. Milan Černok, Libor Beníček, Jozef Havelka a Alojz Riško. Za predsedu kontrolnej a revíznej komisie bol zvolený Ing. Boldiš a členovia boli Ervín Šumiaci a Ján Orečný. Aby novozaložený klub chovateľov slovenského kopova mohol čo najoperatívnejšie pracovať, bolo treba vydávať i svoj samostatný časopis - spravodaj. Redaktormi sa stali: Ondrej Bartoš, Albín Latko a Ing. Miroslav Valaštík. V časopise boli uvedené zaujímavé príhody autorov i čitateľov, kalendáre podujatí, výsledky skúšok i výstav, rôzne rady a skrátka všetko o činnosti klubu. Klub sa teší záujmu o plemeno. Má okolo 700 členov.
Poslanie a ciele klub zabezpečuje prostredníctvom riadeného chovu na základe poznatkov vedy a praxe cez prácu poradcov chovu. Klub navrhuje zo svojich členov čakateľov na rozhodcu pre exteriér a skúšky z výkonu slovenského kopova. Vytvára podmienky pre odborný rast svojich členov cestou výcvikových kurzov. Vrcholná súťaž pre majiteľov tohto plemena je Memoriál Andreja Renču. Je to výber na ostatné súťaže duričov usporadúvané na Slovensku, alebo v zahraničí. Organizuje sa každý rok pod záštitou slovenského zväzu, Slovenskej kynologickej jednoty a Medzinárodnej kynologickej jednoty FCI na počesť jedného zo zakladateľov tohto plemena, pána Andreja Renču. Na memoriáli sa skúša podľa platného skúšobného poriadku pre skúšky duričov, tak aby všetky jedince mali rovnaké podmienky na predvedenie svojich schopností. Disciplína - dohľadávka sa skúša na umelo založenej stope, disciplína - odvaha v diviačom oplotku. Členmi klubu chovateľov slovenských kopovov môžu byť chovatelia, majitelia, držitelia, alebo priaznivci tohto plemena. Títo sa musia zaoberať čistokrvným chovom slovenských kopovov. Členstvo schvaľuje výbor klubu.
Štandard plemena
Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Nos je vždy čiernej farby. Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie veľmi široká. Nemá ovisnuté pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie zapustené a tmavé. Očné viečka sú vždy čierne. Uši sú posadené trochu nad rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé. Labka je oválna, prsty dobre klenuté, pazúre vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy dobre vyvinuté, tmavého zafarbenia. Chvost sa v pokoji nesie zvislo a v akcii šabľovito nahor. Srsť je dlhá 2-5 cm, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte, krku a chvoste dlhšia.
Využitie a vlastnosti
Slovenský kopov sa používa predovšetkým ako poľovný pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Slovenský kopov sa využíva predovšetkým ako výnimočný durič pri love diviačej zveri. Jeho prednosťami sú rýchlosť, vytrvalosť, húževnatosť a dôslednosť. Svoje výnimočné vlastnosti dokáže zúročiť aj pri dohľadávaní postrelenej raticovej zveri. Nestratí sa pri práci na poli, v lese ani vo vode. Ako jedno z mála plemien môže absolvovať viacero skúšok a tým získať všestrannú poľovnú upotrebiteľnosť. To všetko z neho robí klenot slovenskej poľovníckej kynológie. Jedinečnosť slovenského kopova je daná aj historicky tým, že nevznikol cieleným krížením iných plemien. Slúži prevažne poľovníkom, ale je to takisto dobrý rodinný spoločník. Potrebuje však pána, ktorý sa mu plne venuje.
Slovenský Kopov - TOP 10 zaujímavostí
Povinnosťou každého člena klubu je vzorne reprezentovať KCHSK na kynologických akciách každého druhu - výstavy, skúšky, súťaže, ale aj pri vedení svojich psov na poľovačkách. Člen klubu je tiež povinný dodržiavať platný chovateľský, výstavný a skúšobný poriadok.