Vlk dravý (Canis lupus) dlhodobo rozdeľuje ľudí - pre niektorých ide o symbol divočiny a inteligentného lovca, pre iných o nebezpečné zviera určené na odstrel. Rozdiely medzi psom a vlkom sú hlavne v správaní a anatómii. Nájsť fyzické rozdiely medzi domestikovaným psom a vlkom nie je ťažké. Pri plemenách ako Západosibírska lajka, Malamut alebo Husky je to trochu obtiažnejšie. Rozeznat väčšinu psích plemien od vlka nie je ťažké, ale existujú plemená, ktoré sú mu veľmi podobná.
Tieto rozdiely sa dajú rozdeliť na dve skupiny - rozdiely v správaní (etológia) a rozdiely fyzické. Vlk sa postavou podobá nemeckému ovčákovi, má však oproti nemu dlhšie nohy, rovný chrbát, kratšie uši a mohutnejšiu hlavu. Ocas nosí volně svěšený dolů.
Anatomické rozdiely
Jedným z najvýraznejších rozdielov je veľkosť vonkajšieho uhla, čo je uhol medzi líniou určenou horným a spodným okrajom očnej jamky a líniou určenou horným okrajom lebky. U vlkov je tento uhol veľký 40-45 stupňov, zatiaľ čo u psov je to 53-60 stupňov. Ďalším rozdielom je veľkosť a tvar vydutých častí lebky, v ktorej sú umiestnené sluchové orgány a ktoré sa nachádzajú na lebečnej spodine za jamkou čeľustného kĺbu. Na obrázku vidieť porovnanie troch lebiek. Najvrchnejšia je lebka vlka. Pod ňou je lebka vlčieho hybrida veľkosti nemeckého ovčiaka.
Vlk má ňufák výrazne dlhší a zhryz kliešťový. Pozostatky psa mali v porovnaní s vlkom kratší ňufák, menšie tesáky a nožnicový zhryz chrupu. Nevyvrátiteľný to dôkaz evolučnej premeny z vlka na psa.
Rozdiely v správaní a pohybe
Psa od vlka odlíšime už pri pohybe. Najviac je to poznať pri behu - vlk ladne pláva vzduchom, zatiaľ čo pes pôsobí ťažkopádne. Pri chôdzi vlk kladie vždy zadnú labu do stopy prednej laby. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - tzv. čiarkuje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné laby medzi stopy predných. Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou, jeho stopa je rovná s minimom zákrut, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru.
Vlčiaci zdedili po vlkovi aj túto vlastnosť a to je štýl pohybu. Majú tvz. mimochodom v kluse, aj ich stopa pripomína stopu vlka viac ako u bežných plemien psov. Vlčiak sa radšej pohybuje v kluse, pričom rovnako ako vlk zdvíha nohy od zeme len minimálne, tie kmitajú tesne nad ňou. Pri kluse skláňajú hlavu do vodorovnej polohy spolu s chrbtom.
Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou - jeho stopa je rovná s minimom zatáčok, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru. Vlk kladie zadnú labu presne do stopy laby prednej. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - vlk čiaruje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné tlapy medzi stopy predných. Stopa vlka je dlhšia a užšia než stopa rovnako veľkého psa.
Stopy vlka a ich identifikácia
Litvínov - Ľudia sú vydesení z vlčích stôp v lese. Vlčie hlídky ďalej pátrajú po výskyte vlkov v lesoch Krušných hôr v oblasti Mostecka, ale aj Chomutovska. Členovia vlčích hlídek sami aktívne vyhľadávajú dôkazy o pobyte vlkov v krajine - napríklad vyrážajú na rôzne výpravy do nepříliš známych kútov lesa. Často sa tiež stretávajú s hlášeniami od verejnosti, ktorej záujem o veľké šelmy poslednou dobou značne narástol. V stopovaní ale mnohdy dochádza k omylom, ľudia si pletú stopy vlka so stopami veľkých psov či iných zvierat, akými sú třeba jazvec, líška či vydra.
S určením stôp je to zložitejšie, pretože v krajine sa s ľuďmi pohybuje veľké množstvo psov. Psie stopy sú tiež hodne variabilné. Často je naozaj veľmi zložité len podľa stôp určiť, komu patria. Psie stopy sú však väčšinou doplnené tiež stopami ľudskými. Stopy predných končatín vlka sú štvordysé, pretože piaty prst je posadený hodne vysoko na nohe a neotláča sa. Je zreteľný otisk drápov, veľkosť otisku bez nich je okolo 8-12 centimetrov. Jedným zo znakov, ktoré môžu pomôcť pri určovaní, je preto stopná dráha vlkov v kluse. Tá väčšinou prebieha terénom priamo a tvorí jednu líniu. Tento jav sa nazýva čárování a vzniká tak, že vlci kladú zadné menšie tlapy presne do stôp väčších predných tlap. Naopak psi sa pohybujú nepravidelne, kličkujú a odbíhajú k predmetom.
Predné končatiny vlka sú síce päťprsté, prvý prst je však posadený hodne vysoko (neotláča sa) a stopa je tak len štvordysá, so zreteľnými otiskmi dlhých drápov. Pätný (najväčší) mozol na tlame vlka býva posadený hodne vzadu, takže vzniká veľké voľné miesto medzi všetkými piatimi mozolmi. Často sa preto uvádza pravidlo, že medzi prostredné dva a krajné dva prsty v stope vlka možno vložiť priamku. To však väčšinou platí len u zadných stôp, ktoré sú štíhlejšie, dlhšie a kužeľovitě zašpicatené, tvarom podobné líščím.
Ak by niekto našiel podobné otisky stôp v krajine - napríklad v blate, odporúča sa ich vyfotiť, a to najlepšie s metrom, ale stačí akýkoľvek predmet pre približné merítko.
Vlk a človek
Vlk dravý má rozsiahly areál výskytu, ktorý kedysi siahal cez celú Euráziu a Severnú Ameriku. Aj keď človek jeho populáciu drasticky zredukoval, v posledných desaťročiach sa viaceré populácie obnovujú. V Európe sa vlk opäť objavuje na miestach, kde ho kedysi úplne vyhubili.
Od detstva sme vyvychovaní v predstave, že vlk je nebezpečný. Príbehy ako Červená čiapočka alebo Tri prasiatka ho vykresľujú ako krutého a zákerného tvora. Skutočnosť je však zložitejšia. Útoky na človeka sú extrémne zriedkavé a väčšina vlkov sa snaží ľuďom vyhnúť. No ak sa človek snaží zasahovať do ich teritória, vlk môže reagovať - najmä ak ide o ochranu mláďat alebo potravy.
Na Slovensku sa vlk často stáva predmetom konfliktu medzi ochranármi a poľovníkmi. Poľnohospodári ho obviňujú z útokov na ovce a hovädzí dobytok, ochrancovia prírody tvrdia, že väčšina strát vzniká pre zlé zabezpečenie majetku.
Kríženie vlka so psom
Hoci sa vlk a pes považujú za dva rozdielne druhy, z genetického hľadiska ide len o poddruhy druhu Canis lupus. Vlk je Canis lupus, pes je Canis lupus familiaris. To znamená, že kríženie vlka s domácim psom je biologicky možné a v prírode sa aj reálne vyskytuje.
Takéto mláďatá sú plodné, čo z biologického hľadiska znamená, že nejde o neplodné krížence ako napríklad pri muliciach (kôň × somárica). Hybridy si zvyčajne nesú mix vlastností - bývajú fyzicky silné, no ťažšie ovládateľné, čo ich chov robí problematickým.
Na Slovensku v niektorých regiónoch existuje podozrenie na výskyt hybridov. Hlavným problémom je, že takýto hybrid môže narušiť prirodzenú genetickú čistotu vlčej populácie. Zatiaľ čo vlk žije vo svorke, rešpektuje hierarchiu a má pevne stanovené lovecké vzorce, pes - najmä túlavý - sa správa nepredvídateľne. Ak dôjde ku kríženiu, potomstvo môže mať horšie lovecké schopnosti, ale zároveň menší strach z ľudí - čo je z hľadiska bezpečnosti problém.
Ochrancovia prírody upozorňujú, že kríženie vlka s domácim psom sa najčastejšie deje v oblastiach, kde sa potulujú nekastrované psy, ktoré sa túlajú bez dozoru. Tie samice vlkov lákajú - najmä v období ruje, keď je samcov nedostatok.
