Voľný pohyb psa v prírode, najmä v chránených územiach, je témou, ktorá si vyžaduje pozornosť a zodpovedný prístup zo strany majiteľov. Platný právny poriadok presne určuje, kde sa pes môže voľne pohybovať a kde nie. Je dôležité si uvedomiť, že poľovným revírom nie je len pásmo súvislého lesa, ale aj lúky a polia. Neznalosť zákona neospravedlňuje a porušenie pravidiel môže viesť k sankciám.
Stupne ochrany prírody a ich vplyv na pohyb so psom
Na Slovensku existuje päť stupňov ochrany prírody, ktoré určujú mieru obmedzení v danom území. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.
1. stupeň ochrany
Tento stupeň sa uplatňuje na územia mimo osobitne vyhlásených chránených území. Neexistujú tu špecifické obmedzenia týkajúce sa pohybu psov, avšak platia všeobecné pravidlá o ochrane prírody.
2. stupeň ochrany
V tomto stupni, ktorý sa týka napríklad Chránených krajinných oblastí (CHKO), sú presnejšie špecifikované len vjazdy motorových vozidiel. Aktivity spojené so športom a turistikou nie sú striktne definované, čo znamená, že pohyb mimo značených turistických chodníkov je v CHKO Malé Karpaty povolený.
3. stupeň ochrany
Tento stupeň, ktorý zahŕňa aj Národné parky (NP), už presnejšie definuje a zaraďuje turistické a športové aktivity. V tomto stupni ochrany je zakázané stanovať, táboriť, bivakovať, zakladať oheň mimo vyznačených miest, skialpovať, zbierať rastliny atď. Každý národný park má svoje vlastné návštevné poriadky, ktoré detailnejšie špecifikujú povolené a zakázané aktivity. Je dôležité si tieto poriadky pred návštevou dôkladne preštudovať, pretože to, čo platí v jednom národnom parku, nemusí platiť v inom.
V treťom stupni ochrany nie je explicitne zakázaný voľný pohyb psa, avšak je zakázaný pohyb mimo turistického alebo náučného chodníka. Hľadanie odbehnutého psa mimo takéhoto chodníka vystavuje turistu riziku sankcie zo strany ochranárov.
4. a 5. stupeň ochrany
V 4. stupni ochrany prírody platia všetky zákazy z 3. stupňa, navyše je zakázané zbierať nerasty a púšťať psa na voľno (s výnimkou služobných a poľovných psov). Pre najvyšší, 5. stupeň ochrany, platia všetky predchádzajúce zákazy a navyše je zakázané poškodiť vegetačný kryt a rušiť pokoj a ticho. K viacerým lokalitám v najvyššom stupni ochrany nevedú značené chodníky, čo znamená, že prístup k nim nie je povolený, keďže v týchto stupňoch ochrany je zakázaný voľný pohyb turistu mimo značených chodníkov.
Na územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany je zakázané voľne pustiť psa (okrem služobných psov). Vziať so sebou psa na turistiku sa dá i do týchto chránených území, ale treba ho mať na vôdzke.
Zodpovednosť majiteľa psa
Voľne pustený pes zostáva predátorom a môže spôsobiť škody na voľne žijúcej zveri. Majiteľ psa nesie zodpovednosť za tieto škody. Zákon č. 274/2009 Z. z. hovorí, že ak pes usmrtí alebo zraní zver, majiteľ je povinný to nahlásiť užívateľovi poľovného revíru a nahradiť škodu, ktorá môže presiahnuť tisícky eur.
Branislav Píši, hlavný koordinátor stráže prírody Štátnej ochrany prírody SR, zdôrazňuje, že najdôležitejšie je, aby majiteľ vedel svojho psa ovládať. Pred návštevou prírody, najmä v chránenom prostredí, by mal majiteľ vyhodnotiť ovládateľnosť, reakcie na povely a poslušnosť svojho psa. Je potrebné brať na zreteľ, že prírodné prostredie je pre psa nové a jeho reakcie nie je možné vždy predpokladať.
Ako zistím, v akom stupni ochrany sa nachádzam?
Pri plánovaní turistiky si treba všímať vyznačené chránené územia priamo na mape. Sú označené inou farbou alebo ohraničené špeciálnymi čiarami. Priamo v teréne na to upozornia cedule a tabule s informáciami o druhu chráneného územia a stupni ochrany, prípadne aj o zakázaných aktivitách.
Informácie o tom, kde je možné psa voľne pustiť, poskytuje predovšetkým obec, mestský úrad, okresný úrad, miestne poľovnícke združenie alebo spolok, prípadne obvodná poľovnícka komora. Sami si môžete overiť, či daný pozemok nie je poľovným revírom napríklad na mapovom portáli Informačného systému lesného hospodárstva a poľovníctva (ISLHP).
Sankcie za porušenie pravidiel
Voľný pohyb psa v chránených územiach je priestupkom, za ktorý je možné uložiť pokarhanie, v správnom konaní pokutu do výšky 3319,39 eura a prepadnutie veci. Ak sa osoba dopustí rovnakého priestupku do dvoch rokov po uložení sankcie, môže byť vystavená pokute do dvojnásobku hornej hranice pokuty.
Legislatívny rámec
Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Ďalšie relevantné zákony a predpisy:
- Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
- Zákon č. 400/2015 Z. z. o správnych poplatkoch (spomínaný v kontexte neznalosti zákona)
Druhy chránených území na Slovensku
Na Slovensku existujú rôzne kategórie chránených území:
- Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ): Národné parky (NP) a Chránené krajinné oblasti (CHKO).
- Maloplošné chránené územia (MCHÚ): Chránené areály (CHA), Prírodné rezervácie (PR), Národné prírodné rezervácie (NPR), Prírodné pamiatky (PP), Národné prírodné pamiatky (NPP), Prírodné parky, Chránené krajinné prvky (CHKP) a Obecné chránené územia (OCHÚ).
Každý typ územia má špecifické pravidlá ochrany a obmedzenia.
Ochranné pásma
V záujme ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky môže byť vyhlásené ich ochranné pásmo. Ak ochranné pásmo nie je osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od hranice PR alebo NPR, kde platí tretí stupeň ochrany.
Natura 2000 a medzinárodný význam
Slovenská republika je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Táto sústava zahŕňa lokality s výskytom biotopov a druhov európskeho významu. Cieľom je zachovať priaznivý stav týchto biotopov a druhov. Medzi územia medzinárodného významu patria napríklad mokrade medzinárodného významu (Ramsarské lokality), lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO, biosférické rezervácie a iné.
Článok 44 ods. 2 Ústavy SR stanovuje povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie, čo je spoločnou zodpovednosťou poľovníkov aj majiteľov psov. Osveta, dialóg a vzájomná ochota počúvať sa sú kľúčové pre riešenie tejto problematiky.
tags: #statna #prirodna #rezervacia #pes