O tom, kedy je pes považovaný za starého, rozhoduje predovšetkým jeho plemeno. Pri menších plemenách (napríklad Jorkšírsky teriér alebo Jazvečík) považujeme psa za seniora až okolo 10 alebo 12 rokov, zatiaľ čo veľké plemená sú seniormi už v 5 alebo 6 rokoch. Na dĺžku života však nemá vplyv len veľkosť a plemeno, ale aj genetika, strava a životné prostredie. Moderná medicína predlžuje život ľuďom najmä vďaka správnej kombinácii životného štýlu a prevencie - a rovnako to funguje aj pri psoch. Ak chcete, aby mal váš psík dlhý a šťastný život, začnite sa oňho správne starať.
Dentálna hygiena a strava pre seniorov
Čím je pes starší, tým dôležitejšia je dentálna hygiena. Pravidelné a profesionálne čistenie zubov môže zabrániť vzniku bolestivých ochorení dutiny ústnej a zubného kazu. Ak vášmu psíkovi čistenie zubov nevyhovuje, zvážte kúpu dentálnych maškŕt a hryzákov, ktoré pomáhajú udržiavať zuby čisté.
Staršie psíky mávajú často problémy s jedením - vrátane problémov so žuvaním, nechutenstva, obezity a tráviacich ťažkostí. Ak si všimnete, že má váš pes nejaký problém, neváhajte sa poradiť so svojím veterinárom. Môžete zvážiť špeciálnu diétu alebo cvičenie. Pomôcť môže zmena stravy, napríklad pridaním väčšieho množstva vlákniny na podporu trávenia alebo znížením obsahu sacharidov na udržanie optimálnej hmotnosti. Ak trpí bolesťami kĺbov, môžete pridať výživové doplnky ako rybí olej alebo glukozamín.
Aktuálny pohyb a mentálna stimulácia
Častým problémom starších psov sú bolesti pri pohybe. Cvičenie je však dôležité pre ich zdravie a pohodu. Vezmite psa na krátke a nenáročné prechádzky a sledujte, ako dýcha a ako chodí. Pohyb psa nám môže veľa napovedať o jeho fyzickom stave. Nezabúdajte ani na mentálnu stimuláciu - najjednoduchšou metódou sú hlavolamy a hračky na schovávanie maškŕt.
Pravidelné prehliadky u veterinára
Pravidelné prehliadky u veterinára aspoň dvakrát ročne umožňujú predísť zdravotným problémom, ktoré sa dajú odhaliť pri vyšetrení. Staršie psíky môžu potrebovať krvné testy, už spomínanú starostlivosť o chrup a ďalšie vyšetrenia. Mnohé plemená majú predispozície na určité ochorenia, vrátane artritídy, dysplázie bedrových kĺbov, rakoviny a cukrovky. Včasné rozpoznanie problémov môže zabrániť ich rozvoju.
Prispôsobte domov potrebám starého psa
Tak ako ste kedysi prispôsobili domov šteniatku, teraz ho prispôsobte psovi seniorovi. Pri psoch, ktoré trpia dyspláziou bedrových kĺbov alebo inými kĺbovými problémami, zvážte rampu na schody alebo do postele, prípadne prenosnú rampu do auta. Ak má bolestivé kĺby, môže pomôcť vyhrievaný pelech, ktorý ich prehreje a zmierni bolesť. Misku s vodou a jedlom umiestnite tak, aby bola ľahko dostupná, najmä ak má psík zhoršené videnie. Protišmykové povrchy zabránia pádom a pomôžu psovi pri vstávaní. Ak máte menšieho psa, ktorého bez problémov unesiete, nebojte sa ho zdvihnúť na posteľ alebo ho z nej zložiť. Ak bývate v poschodovom dome, určite ho noste po schodoch hore aj dole.
Všímanie zmien a radšej opatrnosť
Sledujte zmeny v jeho správaní: chuť do jedla, chudnutie alebo priberanie, problémy so zubami, hrčky pod kožou, rany alebo lézie a upozornite na ne svojho veterinára. Starostlivosť o staršieho psa si vyžaduje viac úsilia, než na čo sme boli zvyknutí, ale je to súčasť života a starostlivosť o milovaného parťáka je obohacujúcou skúsenosťou.
Rozlúčka a možnosti bezbolestného odchodu
Najsmutnejšie obdobie v živote chovateľa aj majiteľa je to, ktoré sa schyľuje k odchodu svojho zvieraťa za dúhový most. Eutanázia predstavuje dôstojné a bezbolestné ukončenie života zvieraťa. Možno dúfate v to, že choré zviera odíde ticho v bezpečí domova. Eutanázia je vo veterinárnej medicíne voľba, keď kvalita života nie je adekvátna stavu a veku zvieraťa. Po zhodnotení veterinárom sa môže pristúpiť k eutanázii, ak zviera viac nepomáha žiť bez bolesti a trápenia. Zvieraťu je aplikované silnejšie sedatívum a následne finálna látka zastaví srdcovú činnosť a dýchanie. Je to úplne bezbolestný úkon pre zviera.
Niektorí majitelia chcú byť so svojim zvieraťom až do posledného okamihu, iní preferujú byť mimo priestor posledného okamihu. Všetky rozhodnutia sú platné, ak sú v súlade s pocitmi majiteľa. Je dôležité zvážiť možnosť rozlúčky doma alebo v klinike a informovať veterinára o preferenciách. Po eutanázii možno telo odovzdať asanačnou službou, alebo ukladať do urny prostredníctvom kremácie. Kremácie a cintoríny pre domáce zvieratá sa stávajú čoraz bežnejšími. Zákony a vyhlášky určujú podmienky pohrebu a ohrozenie spodných vôd, preto je potrebné postupovať legálne.
V prípade potreby môžete zviera dopriať individuálnu kremáciu a urnu, alebo zvážiť dostupné možnosti s klinikou. Náklady sú zvyčajne závislé od veľkosti psa a typu zákroku; okrem samotnej eutanázie sú zahrnuté aj náklady na kremáciu. Opatrovateľia po strate nachádzajú rôzne spôsoby vyrovnávania sa - od nového psa až po čas na smútenie a pripomenutie milovaného parťáka. Dôležité je, aby rozhodnutie o utratení vychádzalo z kvalitného posúdenia života a bolesti zvieraťa a aby bolo urobené vedome, citlivo a s hlbokým rešpektom.
Kedy zvážiť eutanáziu a čo dáva zákon
Kritický zdravotný stav domáceho zvieraťa vždy vyvoláva mnoho otázok. Majitelia cítia povinnosť priniesť mu úľavu, ale napriek ich úprimným úmyslom to nie je vždy možné. Pri zvažovaní, kedy psa uspať, je vhodné zamyslieť sa nad tým, či trpí bolesťami, strachom, či môže pokojne spať a jesť a či má radosť zo života. Zákon hovorí jasne: dôvodom k eutanázii zvieraťa je napr. nevyliečiteľná choroba, celkové vyčerpanie, alebo zranenie, ak je to spojené s trvalým utrpením zvieraťa. To, či zviera skutočne objektívne trpí, by mal odborne posúdiť veterinárny lekár. Vek nie je diagnóza a vek nie je dôvod k eutanázii. Kľúčové je hodnotenie kvality života a možnosti ďalšej diagnostiky a liečby. Rozhodnutie je vždy na majiteľovi, ale veterinárný lekár mu môže pomôcť a poradiť. Rozlúčka je náročná a vyžaduje citlivý prístup zo strany veterinára i majiteľa. Rozlúčka nekončí posledným dychom; treba zvážiť aj následné procesy s telom a spôsob pohrebu.
