Nemecká doga: výskyt, história a charakteristika tohto obrovského, no jemného psa

Nemecká doga je jednou z najväčších plemien psov na svete. Ale aj napriek svoj pôsobivý vzhľad a výrazné pery sú dogy považované za veľmi priateľské, pokojné psy, ktorí potrebujú náklonnosť a pri maznaní s ľuďmi odľahčujú svoju váhu. V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom”.

Povaha, správanie a vhodné prostredie

Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sú považované za veľmi mierumilovné. Doga je prirodzene pokojná a vyrovnaná, ale zároveň je pripravená chrániť svoju rodinu v prípade ohrozenia. Napriek veľkosti sú veľmi tolerantné k deťom a môžu sa s nimi dobre vychádzať, hoci jej váha im niekedy stojí v ceste.

Vzhľadom k ich veľkosti sa dogy často stretávajú s odmietaním v spoločnosti. „Je to pes alebo poník?” často počúvajú majitelia tohto plemena, keď idú so svojím psom. Ak sa dostanete do takejto situácie, zostaňte pokojní. Dogy sú zo začiatku nedôverčivé k cudzincom, no po zoznámení sa ukazujú svoju priateľskú a nekonfliktnú povahu, čo z nich robí skvelých rodinných psov a terapeutických spoločníkov.

Veľkosť, vzhľad a farebné variety

Plne dospelá doga môže vážiť 90 kg alebo viac a výška kohútikovej výšky dosahuje 80 cm u psov a 72 cm u fen. Ich hrdý vzhľad vyžaruje obrovskú silu a eleganciu a v štandarde FCI sú označované aj ako „Apolon medzi plemenami psov“ kvôli harmonickému vzhľadu a výraznej hlave. Uši sú stredne veľké, vysoko nasadené a zvesené, srsť je krátka, hustá a lesklá.

Nemecká doga sa vyskytuje v troch hlavných nezávislých farbách, ktoré sa v chove nesmú miešať: Žltá a žíhaná, Čierna a škvrnitá, a Modrá. Žltá doga má svetlo až sýto žltú farbu s čiernou maskou; žíhaná má priečne tmavé pruhy na základnej farbe a biela na hrudi je nežiaduca. Čierna doga môže mať biele znaky na labkách a na hrudi, pričom existujú varianty „čierny plášťový“ a „čierny plátový“ s výraznými čiernymi škvrnami na bielom tele. Modrá doga je sivomodrá, s bielymi znakmi povolenými na hrudi a labkách. Okrem týchto trojfarebných ráznov existujú aj menej žiaduce „sivý tiger“ a „biely tiger“; chov týchto vzorov býva náročný kvôli merle faktoru.

Historický vývoj a pôvod plemena

Historicky sa doga považuje za jedno z najstarších plemien, čo svedčia dochované zobrazenia a záznamy v histórii. Pred viac ako 4000 rokmi existovali obrazy psov podobných dogám medzi Asýrčanmi a súčasný vzhľad má svoje korene v kríženiach mastifa s veľkým írskym vlkodavom v 16. storočí. V Nemecku sa plemeno rozvíjalo najprv ako rodinný spoločník a strážca, neskôr sa delením vyvinuli „izbové“ psie, „strážne“ psy a anglické dogy.

V 19. storočí sa plemeno zjednotilo pod názvom nemecká doga a v roku 1888 vznikol prvý klub chovateľov nemeckej dogy. Doga bola priznaná ako plemeno, ktoré sa zameriava na pokojný temperament a priateľstvo k človeku. Otto von Bismarck bol jedným z najslávnejších majiteľov dog a plemeno sa vďaka jeho podpore tešilo veľkej pozornosti. V nasledujúcich obdobiach sa do popredia dostal výskum a šľachtiteľský pokrok, ktorý smeroval k zdravému a vyrovnanému jedincovi.

Zdravie, výživa a starostlivosť

Nemecká doga je relatívne zdravé plemeno, no ako veľký pes je náchylná na viaceré ochorenia, najmä v období rastu: dysplázia bedier (HD), torzia žalúdka, ochorenia srdcových svalov (DCM), artróza, osteochondróza a ďalšie problémy z pohybového aparátu. Z dôvodu vývoja a veľkosti je 28 percent doge náchylných na úmrtie pred piatymi narodeninami a len málo jedincov presiahne vek 10 rokov. Kĺbové a tráviace problémy sú tiež časté, preto má zmysel doplnkovať výživu glukozamínom, chondgtínom a zameriť sa na kvalitnú stravu.

Správna starostlivosť zahŕňa pravidelnú fyzickú aktivitu: dlhé prechádzky a možnosť mierneho naháňania v ohradenom prostredí, pričom treba dbať na vytrvalosť kĺbov a vyvarovať sa nadmerného zaťaženia počas rastu. Kúpanie je potrebné len podľa potreby a srsť vyžaduje pravidelné kefovanie. Počas rastu je dôležité dávkovať stravu primerane a zabezpečiť dostatok energie a živín pre zdravý vývoj.

Starostlivosť o domov a výcvik

Veľké psy ako doga potrebujú priestranný dom so záhradou a primeraný priestor na pohyb. Napriek svojej veľkosti sú dogy veľmi nenáročné na manipuláciu a dobré na školenie. Základná poslušnosť je nevyhnutná a pomáha udržať ich v súlade s rodinou. Postupom času sa hodí zamerať sa na vyrovnanú výchovu, ktorá umožní pozitívnu povahu psa naplno sa rozvíjať. Dlhé prechádzky, stretnutia s inými psami a spoločenské aktivity sú prospešné pre celkové zdravie a pohodu dogy.

Použitie a spoločenské aspekty

Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi populárne ako rodinné psy. Môžu poslúžiť aj ako terapeutické psy a sú vhodné pre bývanie v rodinách s deťmi, pri dodržaní primeranej výchovy a dohľadu. Ich veľkosť ich však zaraďuje do prostredia s dostatkom priestoru a vhodným prostredím, aby sa predišlo zraneniam alebo nežiaducim situáciám.

Škôlky, chov a genetika

• V období vývoja psa je potrebné dbať na správnu výživu, ktorá podporuje rast a minimálnu záťaž na kĺby.
• Chov nie je len o veľkosti, ale o zdraví a dlhovekosti; vyhýbať sa extrémnym perám a zameranie na zdravé predispozície znižuje riziká ochorení.
• Kynologické organizácie, ako Deutsche Doggen Club a štandardy FCI, určujú smerovanie chovu a štandard plemena.

Ak sa zaujímate o vhodnú stravu pre doga, najlepšie je poradiť sa s chovateľom alebo veterinárom. Mali by ste konzumovať kvalitnú stravu so zameraním na zdravie kĺbov a celkovú vitalitu, s ohľadom na vek a aktivitu psa.

tags: #nemecka #doga #vyskyt