Rovnako ako u ľudí, aj u psov sa dá vyčítať nálada z výrazu ich tváre. Pes sa môže tváriť spýtavo alebo zlostne a niekedy sa dokonca zdá, že sa usmieva. Keď sa naučíte rozoznávať, čo ktorý výraz znamená, a zistíte, kedy je pes šťastný alebo smutný, môžete sa tak k nemu aj správať a pes si vás obľúbi. Psy majú oveľa citlivejší čuch ako ľudia. Čuchové centrum psa je 153 cm2, keď človek má čuchové centrum oveľa menšie - iba 3 cm2. Čuchom získavajú veľa užitočných informácií. Psy vydávajú rozličné zvuky: štekajú, skučia, vrčia a vyjú. Ak chcete rozumieť psej reči, pozorne počúvaj psa a nauč sa rozoznávať jednotlivé zvuky. Pes vyjadruje svoje pocity rovnako dobre celým telom, ako výrazom tváre. Výrečný je najmä psí chvost. Všímaj si, akými pohybmi ti pes naznačí, čo chce, alebo čo potrebuje.
Základné formy psieho správania v spoločnosti svorky
1. Imponovanie sa objavuje v okamihu, kedy sa stretávajú jedinci, ktorých sociálne postavenie je neisté. Imponujúci pes demonštruje svoju silu. Toto správanie na rozdiel od hrozby nepredchádza útok, aj keď v prípade dvoch sebavedomých jedincov môže na hrozby a neskôr bitku dôjsť. Imponujúce správanie používa pes vtedy, pokiaľ sociálne postavenie druhého jedinca je blízko jeho vlastnému. 2. Protestné správanie je užívané najmä nižšie postavenými jedincami ako odpoveď na nevhodné správanie iného psa alebo ako prvá predzvesť sociálnej expanzie. Protestujúci pes zaujíma pokornú pozíciu, ale hlavu stáča k obťažujúcemu nadriadenému, otvára tlamu dokorán a ukazuje zuby. Pokiaľ partner nevezme protest na vedomie, protestujúci pes sa bráni kúšaním. Nadradené psy naň takýto útok netrestajú. Protestné správanie označujeme ako obrannú hrozbu; jeho cieľom nie je vyvolať konflikt, ale zamedziť nežiadúcemu správaniu partnera. 3. Účelom podriadeného pokorného správania je tlmenie agresivity. Obvykle ho používa podriadený jedinec voči nadradenému, ale aj sociálne vyššie postavený člen svorky tlmí pokorným správaním protestnú agresivitu nižšie postaveného partnera. Pokorné gesto môže použiť aj sebavedomý jedinec zároveň s imponujúcim správaním, aby tak zabránil útoku zo strachu. Do kolekcie podriadeného správania patrí zmierlivé gestá, napríklad zdvíhanie tlapky. Nadradený psy zvyčajne mają snahu položiť tlapku podriadeným psom na bok. Ďalším gestom z repertoáru podriadeného správania je oblizovanie; samotné vysunutie jazyka z tlamy môže byť signálom pri nadväzovaní kontaktu. V okamihu, kedy sa rezervovaný pes začne oblizovať, je to jasný signál, že sa podriadi a naviaže kontakt s novým psovodom. Výrazy aktívneho podriadenia sú ako hlasové (poštekávanie alebo vzrušené pískanie), tak aj gestikuláciou (znižovaním prednej časti tela s rozhodenými prednými končatinami, nakláňaním hlavy a mávaním chvostom). 4. Priateľský kontakt je správanie, pri ktorom sú prejavy podriadenosti a nadriadenosti celkom potlačené a utužuje vzťahy v svorke. 5. Dochádza k nemu pri stretávaní psov, ktorí nepatria do uceleného spoločenstva, ale poznajú sa navzájom. Charakteristické je krátke očuchávanie tváre a uší. 6. Hra je typickým prejavom najmä šteniat; dospelé psy sa však rovnako často hrajú. Hra u šteniat slúži ako príprava na bežné činnosti, u dospelých psov ide skôr o určité druhy hier. 7. Emócie u psa sú rôznorodé: od strachu a hnevu po radosť a náklonnosť. Emócie delíme na kladné a záporné a rozlišujeme krátkodobé a dlhotrvajúce prejavy. Dlhšie trvajúce emócie môžu trvať hodiny až dni, a ich zvládanie závisí od kontextu a vedenia človeka.
Teraz príbeh jedného psa: Janka a Jurko si ma kúpili ako krásne malé šteniatko. Boli mladí, čerstvo po svadbe... A takto sa môj život zmení, keď príde dieťa.
V ďalšom texte sa opisuje, ako zmeny v domácnosti, príchod dieťaťa a nové rodinné vzťahy vplývajú na správanie psa. Pes potrebuje svoje miesto a pravidlá; miska, pelech a voľný priestor musia zostať rešpektované. Rešpekt zo strany detí aj dospelých je kľúčový pre bezpečné spolužitie. Dôraz sa kladie na to, že pes je zviera s inštinktmi a pravidlami, ktoré treba rešpektovať. Názorom textu je, že správne nastavené hranice a kvalitná komunikácia medzi ľuďmi a psom vedú k stabilnému a láskavému vzťahu.
Ako bezpečne viesť dieťa a psa spolu
- Dohodnite sa s majiteľom psa a majte ho prítomného pri prvom kontakte s dieťaťom.
- Podajte psíkovi povel sadnúť a nenechávajte ho s dieťaťom bez dozoru.
- Pomaly sa priblížte k psíkovi a nechajte mu očuchať ruku; pes by mal cítiť pokoj a istotu.
- Hladenie by malo smerovať na hrudník a nie na hlavu; rešpektujte signály psieho nechcenia kontaktu.
- Cudzie psy nekŕmime, nekrmte ich z vašej stravy a dodržiavajte pravidlá pri jedle a miske.
- Nie všetkým psom pristane kontakt s cudzími deťmi; niektorí sú samotárov, iní potrebujú viac času alebo sú na rekonvalescencii.
- Vytvorte deťom pravidlá o priestore psa a jeho veciach (peľíšok, miska, klietka) a vysvetľujte, že to je jeho miesto a musí tam mať pokoj.
- Učte deti správne dotýkať sa psa - spredu, aby psík videl, a vždy s opatrnosťou; deti by nemali skúšať psa počas spánku alebo vtedy, keď má psy náladu.
- Pravidelný tréning a spoločné aktivity s psom pomáhajú vycentrovať emócie a upevňujú vzťah s dieťaťom.
Je dôležité vnímať reč tela psa a postupovať podľa nej. Každý prejav môže mať inú intenzitu a kombináciu prejavov; problémy môžu vzniknúť rýchlo, ak človek nereaguje. Ak je pes napnutý, vyhýba sa kontaktu alebo prejavuje nadmernú nervozitu, treba situáciu upraviť a oddeliť zviera od dieťaťa. Nadmerné oblizovanie môže byť aj upokojujúce správanie; nie vždy teda znamená náklonnosť. Deti by mali byť vedené k rešpektovaniu psa a k zvládnutiu situácie pokojom a trpezlivosťou.
Príprava a prevencia v rodine
Najlepšie je mať psa dobre socializovaného s deťmi od šteniatka. Ak si adoptujete dospelého psa, zoznámte dieťa s novým členom pokojne a postupne; pes by mal mať priestor a pozitívne skúsenosti s deťmi. Vždy buďte pri kontakte psa a dieťaťa, aby ste zabránili negatívnym okamihom a zlej skúsenosti. Dôležité je mať jasné pravidlá, dôslednosť a trpezlivosť; pes aj dieťa sa učia navzájom rešpektovať hranice a potreby jeden druhého. Deti aj rodičia by mali mať na pamäti, že pes je súčasťou rodiny a vyžaduje vnímanie, vedenie a empatiu zo strany všetkých členov domácnosti.
Cúvanie krok za krokom ┃ Backing up - step by step
V období, keď do rodiny pribudne dieťa, je užitočné pripraviť rodinu na zmeny: tréning, nové rituály venčenia, a rozdelenie povinností. Pri kojení nechajte psa ležať vedľa vás; dieťa sa učí rešpektovať priestory a potreby psa. Dôležité je aj to, že pes potrebuje mať svoje miesto, kam sa môže stiahnuť a cítiť sa bezpečne. A aj keď pes môže vyžadovať pozornosť, je potrebné dávať pozor na to, aby deti nedráždivali psy alebo ich nepresviedčali o hračkách či jedle. Spolupráca a rešpekt vedú k bezpečnému, radostnému a obohacujúcemu vzťahu medzi psom a dieťaťom.
| Fázy vývoja dieťaťa | Ako reaguje pes | Tipy na rodičov |
|---|---|---|
| 0-6 mesiacov | Plač môže vyvolať predátorskú inštinkt alebo zmätenosť psa | Udržiavať pokoj, dozor, žiadne násilné interakcie |
| 6-24 mesiacov | Mobilita dieťaťa zasahuje do priestoru psa; pes môže reagovať obrane | Scény s očkami na dieťa, dohľad, tréning povelov |
| 2-5 rokov | Deti môžu prenasledovať alebo ťažiť z psa; pes žiada hranie a rozptýlenie | Vytvoriť pevné hranice, učit deti správnemu správaniu |
| 5-9 rokov | Deti chcú byť pri psoch; pes potrebuje pokoj a jasné povely | Posilniť pozitívne vzťahy, pravidelný tréning |
Deti a psy naozaj idú k sebe ako maslo a chlieb a väčšinu času žijú spolu šťastne bez výraznejších nehôd. Bohužiaľ, občas je to aj inak a veci sa vedia zvrtnúť. Tragicky vysoké percento pohryzených alebo napadnutých psom tvoria bábätká a malé deti. Stály a bdelý dohľad dospelého môže predísť mnohým z týchto tragédií. Dospelí by mali viesť deti k rešpektu a trpezlivosti, ako aj k správnemu čítaniu reči tela psa a k správnemu používaniu povelov a pravidiel.