Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Je to impozantné stvorenie s dlhou a hustou bielou srsťou, ktorá mu dodáva majestátny a hrdý vzhľad. Toto plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes vo svojej východoeurópskej domovine, kde slúžil ako verný strážca stád oviec a hovädzieho dobytka. Vďaka svojej odvážnej povahe sa dokonca dokázal postaviť aj medveďom a vlkom. Dnes je však slovenský čuvač stále častejšie vyhľadávaným spoločníkom do rodiny, ktorý je priateľský k deťom a verný svojim majiteľom.
História a pôvod
Slovenský čuvač je považovaný za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka. V minulosti sa slovenský čuvač využíval predovšetkým ako verný strážny pes a ako pozorný pes chrániaci stádo. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Toto je mimochodom dôvod, prečo sa slovenský čuvač chová výlučne s bielou srsťou: Dalo sa tak predovšetkým v tme ľahšie a lepšie odlíšiť od veľkých šeliem, ako sú medvede a vlky.
S cieľom zachrániť toto plemeno pred vyhynutím, ktoré hrozilo najmä v 20. storočí, sa začalo s organizovaným chovom. K oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač došlo v roku 1965, avšak po rozporoch s maďarskými chovateľmi bolo v roku 1969 rozhodnuté, že ide o dve samostatné plemená. Názov plemena bol následne zmenený na Slovenský čuvač, aby sa predišlo zámenám.
Vzhľad
Slovenský čuvač je urastený a silný pes s takmer obdĺžnikovou stavbou tela a silnými kosťami. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov a samice od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Jeho srsť je bez výnimky biela, hustá, lesknúca sa a doplnená bohatou podsadou, ktorá mu poskytuje výbornú ochranu v drsnom horskom podnebí. Krycia srsť, dlhá desať až 15 centimetrov, je mierne vlnitá, ale nie kučeravá ani rozdelená. Samce sa pýšia bujnou hrivou. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú tmavo sfarbené. Oči sú tmavohnedej farby a uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru a nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Vzhľadom na jeho vzhľad, pôvod a vlastnosti si možno slovenského čuvača ľahko pomýliť s inými bielymi pastierskymi psami z východnej Európy, ako je napríklad Polski Owczarek Podhalanski z Poľska a kuvasz z Maďarska.
Povaha a temperament
Slovenský čuvač je ostražitý, ale zároveň verný a láskyplný pes. Vďaka svojej priateľskej a otvorenej povahe je veľmi cenený ako rodinný pes. K svojej rodine si vytvára silné puto a je mimoriadne verný. Má výrazné strážne sklony a pred votrelcami chráni nielen pozemok, ale aj svojich pánov. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje zdržanlivo, niekedy až nedôverčivo. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom teritóriu len zriedka. Vonku sa prejavuje aktívne, ale v domácom prostredí dokáže zvoľniť a pokojne odpočívať.
Slovenský čuvač má vlastný rozum a nebude slepo počúvať. Výchova musí byť dôsledná, ale prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu. Je to svorkový pes, ktorý rešpektuje nastavenú hierarchiu a je ochotný prijať svoju úlohu. Vďaka svojej mierumilovnej povahe je ideálnym rodinným psom, ktorý sa k deťom chová mierne a opatrne. Tolerantné a ohľaduplné správanie je poznať aj pri kontakte s inými zvieratami. Jediným problémom môže byť ochrana teritória alebo pána pred cudzími psami.
Hoci nie je príliš hravý, ľahko pochopí, že výcvik môže byť zábava. Povely plní hlavne vtedy, keď mu dávajú zmysel. Potrebuje dostatok pozornosti a pravidelné precvičovanie základných povelov, inak sa môže stať príliš samostatným.
Chov a aktivity
Veľký a pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Vďaka hustej a kvalitnej srsti sú zvyknutí na život vonku na záhrade. Odporúča sa pripraviť im vhodné zázemie. Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Je skvelým spoločníkom na turistiku, v horách je ako doma a navyše skvele znáša chlad a zimu. Vynikať bude v psej disciplíne zvanej Dog-trekking.
Na to, aby mohol vyžarovať energiu vyrovnaného sprievodného psa, však potrebuje suverénne vedenie a dôslednú výchovu. Preto je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne. Pre takéhoto psa je vhodné zvoliť väčšiu veľkosť psích búdok.
Starostlivosť a výživa
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje minimálnu starostlivosť. Mimo obdobia pĺznutia, kedy je nutné každodenné kefovanie, postačí počas roka česať psa raz za týždeň. Kúpanie nie je nutné a vykonáva sa len v prípade potreby. Starostlivosť o srsť je však náročnejšia počas výmeny srsti, kedy pes intenzívne pĺzne.
Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa, pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka sa odporúča nekŕmiť slovenského čuvača tesne pred prechádzkou a zabezpečiť mu odpočinok po jedle.
Okrem kvalitnej stravy je dôležitá aj pravidelná dentálna hygiena, čistenie uší a strihanie pazúrikov podľa potreby. Doplnky ako glukosamín a chondroitín môžu pomôcť udržať jeho kĺby zdravé.
Zdravie
Slovenský čuvač je robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Priemerne sa dožíva 10 až 12 rokov. Podobne ako u iných veľkých plemien však môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Dôležitá je preto kontrola kĺbov u chovných jedincov.
Ďalším rizikom je torzia žalúdka, preto je potrebné dodržiavať správne zásady kŕmenia. Môžu sa vyskytnúť aj alergie alebo ochorenia očí.
Uchovnenie slovenského čuvača
Proces uchovnenia psa alebo suky slovenského čuvača má rovnaké základné podmienky, s drobným rozdielom pre majiteľov suky, ktorí si musia navyše založiť chovnú stanicu, ak chcú odchovať šteniatka. Pre uchovnenie je nevyhnutné mať šteňa s preukazom pôvodu (PP) od overeného chovateľa. Nákup psa z neoverených zdrojov sa neodporúča, nakoľko takíto jedinci majú často s čuvačom spoločný iba názov.
Pred samotnou bonitáciou, ktorá je možná od 20 mesiacov u psov a 16 mesiacov u súk, je potrebné absolvovať výstavu s minimálne jedným hodnotením V (výborný) u psa a aspoň VD (veľmi dobrý) u suky. Výstava môže byť klubová, národná alebo medzinárodná, dôležité je, aby sa na nej udeľoval titul CAC.
Pred bonitáciou je tiež dôležité skontrolovať stav kĺbov psa prostredníctvom RTG snímkov, ktoré je možné vykonať najskôr vo veku 12 mesiacov. Pes musí mať predložený doklad o dysplázii bedrových kĺbov. RTG musí byť označený natrvalo, aby sa zabránilo zámene.
Na bonitácii sa hodnotí exteriér psa, jeho výsledky a povaha. Po úspešnej bonitácii sa výsledok zapíše do PP a pes je zaevidovaný ako chovný jedinec. Tým sa rozširuje základňa chovných jedincov a prispieva sa k zachovaniu kvality plemena.
Kluby chovateľov slovenských čuvačov v rôznych krajinách, ako aj oficiálne chovateľské stanice, poskytujú dôležité informácie a podporu pre majiteľov a záujemcov o toto plemeno. Dôrazne sa odporúča vyhýbať sa pochybným ponukám na internete, ktoré často stoja za bezohľadnými množiteľmi, ktorí neberú ohľad na zdravie a blaho zvierat.
tags: #uchovnenie #slovensky #cuvac