Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Tento ušľachtilý pes má vznešený pôvod, tvrdú hlavu, neohrozeného ducha a nekonečnú energiu, ktorou vás proste musí uchvátiť. Navzdory jeho všestrannosti sa však zďaleka nehodí pre každého.
Slovenský kopov je v Česku pomerne málo známy, zatiaľ čo na Slovensku je už roky považovaný za národné plemeno. Je to slovenské národné plemeno a je veľmi múdre. Kopov je výborný poľovný durič a farbiar. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým vlastnosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, no pri zachovaní fyzickej sily a odvahy.
História
Slovenský kopov je na území Slovenska, kde má tiež, ako už názov napovedá, aj svoj pôvod, pomerne mladé plemeno, kde ich predkovia, veľké horské duriče typovo veľmi podobné dnešným kopovom, naháňali údajne zver v lesoch už na prelome 17. a 18. storočia. Kopov je zmiňován a odlišen od jiných psů již v Prostonárodných slovenských povestiach, vydaných Pavlem Dobšinským v 19. stol., jako plemeno královského dvora, ale dá se předpokládat, že pochází již z období Svätoplukovy říše, protože všechna okolní, velmi blízká plemena psů, jako polský honič, sedmihradský honič, rakouský honič (Brandlbracke) mají stopy v tomto období a to až od keltského honiče (Keltenbracke). Názory na to, aké psy boli spolu krížené za účelom vyšľachtenia slovenského kopova, sa rôznia, niektoré pramene uvádzajú, že pôvodne bol krížený český fúzik s veľkými dobytkárskymi psami z Poľska, iné hovoria o zvieratách dovezených z Transylvánie či Balkánu. Pôvod slovenského kopova tak dodnes nie je úplne istý, jedno ale isté je, a to fakt, že k loveckým účelom bolo toto plemeno šľachtené a vedené prakticky už od úplného počiatku. Vzhľad kopovov sa drasticky menil, štandard plemena bol ustálený až v roku 1915, svoju povolenú výšku v kohútiku dostal ešte o niekoľko rokov neskôr. Pre naháňanie zveri bolo v tej dobe zakázané používať duriča s vysokými nohami, bolo tak žiadúce, aby bol kopov skôr menšieho vzrastu. Prvá plemenná kniha slovenských kopovov bola založená roku 1940, plemeno bolo však oficiálne uznané FCI až o 23 rokov neskôr. V roku 1915 došlo k ustáleniu farebného rázu. Roku 1936 bol v Banskej Bystrici prvý chovný zvod tohto plemena. Jeho organizovaný chov a ustálenie celkového typu však prebehlo až v 50. rokoch 20. storočia, rovnako ako prvé zápisy do plemennej knihy. Plemenný štandard bol prijatý v roku 1963, kedy bolo plemeno oficiálne uznané FCI.
V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena. Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Slovenský kopov je v dnešnej dobe skôr málopočetné plemeno, a o to dôležitejšie je udržať dostatočnú chovateľskú základňu. Všetci dnešní psi majú za predky psy zo zakladajúcej línie, ktorá sa skladala z pouhých 26 jedincov (12 fen a 14 psov). Tí boli vybraní pečlivou kontrolou vtedajšími chovateľmi. Taký výber prebehol naposledy v roku 1953. Veľkou zaujímavosťou je, že do krvi kopova nebolo prikrížené žiadne iné plemeno.
Všeobecná charakteristika
Slovenský kopov je výkonný lovecký honič a barvář. Je to skvelý psí stopár, je aktívny, vytrvalý a temperamentný. Slovenský kopov je tvrdohlavý, preto sa hodí skôr pre skúseného chovateľa, ale poradí si s ním aj začiatočník. Dôležité je nastaviť pravidlá a výcvik viesť dôsledne a spravodlivo. Jedná sa o lojálne plemeno a dobrého strážcu.
Kocka môžeme slovenského kopova popísať ako temperamentného a energického psa so zdravým prístupom aj k pomerne náročnej práci, ktorý sa ideálne hodí pre športovo založeného aktívneho, ale predovšetkým dôsledného človeka, ktorý si bude u psa vedieť získať rešpekt, dalo by sa povedať, že najlepší spoločník je toto plemeno pre mladých skúsených myslivcov či psovodov.
Povaha
Povaha slovenského kopova je v porovnaní s inými plemenami vcelku zložitá. Pes potrebuje veľa vašej pozornosti, aktívneho pohybu a psychického aj fyzického zamestnania, lebo v prípade, že ho nemá, sa začína veľmi rýchlo nudiť, a to väčšinou neveští nič dobré. Veľká výhoda tohto plemena je v tom, že je vďaka jeho inteligencii schopný sa vám vo veľa veciach prispôsobiť. Pokiaľ viete, ako na to a dokážete si s takto tvrdohlavým zvieraťom poradiť, môže byť kopov absolútne bezproblémový pes, ktorý zvládne aj spolužitie s deťmi, či ďalšími zvieratami v jednej domácnosti.
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto sa používa najmä na divočáky. Vyniká vytrvalým a hlasitým sledovaním teplé stopy až niekoľko hodín. Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto loví najmä divočáky. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Používa sa ako strážny a poľovný pes. Je znášanlivý s inými psami a vhodný ako pes pre aktívnu rodinu.
Slovenský kopov je veľmi aktívny, a preto potrebuje dostatok pracovného vyťaženia. Okrem lovu ho však nič iné neuspokojí. Jeho výcvik nie je práve jednoduchý, kopov je pomerne tvrdohlavý. Potrebuje teda majiteľa, ktorý bude pri výcviku dôsledný a spravodlivý. Ku svojej rodine je priateľský a lojálny. Deti znáša v prípade, že je s nimi od šteňacieho veku. S ďalšími psami doma moc dobre nevychádza, aj keď je niekedy pri práci používaný vo svorkách. K cudzím ľuďom je odmeraný a ostražitý, je to dobrý strážca.
Vzhľad
Prvé, čo nás pri pohľade na kopova zaujme, budú pravdepodobne jeho oči. Síce ich má obvykle vsadené pomerne hlboko, sú veľké a nesmierne živé, vždy čierne ohraničené čiernou linkou. Uši má kopov stredne dlhé posadené pomerne nízko po stranách hlavy, visí vždy zvislo dolu, na koncoch sú výrazne širšie než pri koreni a zaguľatené. Hlavu má pes primerane veľkú k telu, ktoré je kratšie, dobre osvalené, zvlášť v oblasti bedier a zadných nôh. Kopov má tiež výrazný hrudník zužujúci sa smerom ku slabinám. Nohy nemá plemeno nijak extra dlhé, zato ale šikovné a silné. Sfarbením aj stavbou tela môže kopov pripomínať dobermana, ale je viditeľne menší a robustnejší. Srsť je skôr krátka a hrubá, pevne prilieha k telu a psa tak dobre chráni pred nepriaznivými vnútornými vplyvmi. Plemeno má silnú kostru, celkovo je podsadité a veľmi húževnaté.
Slovenského kopova radíme medzi menšie až stredné plemená, v dospelosti pes dosahuje výšku v kohútiku okolo päťdesiat cm, sučky sú celkovo drobnejšie. Váha psa sa pohybuje od pätnásť do dvadsať kilo, u sučky je to trinásť až osemnásť.
Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevné kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Čenich je vždy čiernej farby. Tlama je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie príliš široká. Nemá prevísajúce pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie vsadené a tmavé. Očné viečka sú vždy čierne. Uši sú posadené poněkud nad rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé. Tlapka je oválna, prsty dobre klenuté, drápy vždy čierne a silné. Polštářky na tlapkách vždy dobre vyvinuté, tmavého zbarvení. Chvost je v klidu nesený svisle a v akcií šavlovitě vzhůru. Srst je 2-5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na zádech, krku a ocase delší. Zbarvení má černé s hnědými až mahagonovými odznaky na končetinách.
Vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Výška súk v kohútiku 40-45 cm, psov 45-50 cm.
Nos: vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Lebka: mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky. Badateľná čelná ryha s hmatateľným tylovým výstupkom. Čelový sklon asi 45 stupňov. Oči: prezrádzajú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľového tvaru. Plece a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110 stupňov. Predlaktie smeruje kolmo dolu a je suché. Zápästie je krátke, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené. Labka je oválna, prsty dobre klenuté. Pazúry vždy čierne a silné. Hruď široká, dobre vyplnená. Hrudník stredne hlboký, mierne široký a dlhý. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené. Chrbát rovný, stredne dlhý. Bedrá kratšie, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Brucho a slabiny mierne vtiahnuté. Stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Holeň široká, primerane dlhá, dobre osvalená. Päta asi 15 cm vysoká, mierne široká. Pätový uhol asi 150 stupňov. Priehlavok a predpätie je dlhé asi 8 cm. Smeruje mierne dopredu. Je bez vlčích pazúrikov. Labky oválne, prsty uzatvorené a dobre klenuté. Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, ku koncu sa zbiehajúci. Siaha po pätový kĺb. Srsť je 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte a chvoste dlhšia.
Vzťah k deťom a domácim zvieratám
Slovenský kopov je lovecké plemeno, ktoré bolo vyšľachtené a dodnes je hojne využívané pre lov diviakov a líšiek, aj menších zvierat, napríklad zajacov a kún. Lásku k zvieratám tak pochopiteľne nemá v povahe. Ak vyrastá šteňa od útleho veku v jednej domácnosti s ďalšími domácimi zvieratami, je veľká šanca, že si na ich prítomnosť zvykne a nebude si ich všímať, aj tak by ste ho ale nikdy nemali nechávať spoločne bez dozoru, u tohto psa bohužiaľ nikdy neviete, kedy sa v ňom prebudí lovecký inštinkt.
Podobné je to v prípade kopova aj s deťmi. Plemeno sa hodí skôr k väčším deťom, ktoré sú, ak im vysvetlíte, ako sa k psovi majú správať, schopné toto rešpektovať a príliš ho zbytočne nedráždiť.
Výchova a výcvik
Kopov je vysoko inteligentný pes, ktorý rozhodne nebude poslúchať každého. S výcvikom je potrebné začať čo najskôr. Ako majitelia musíte k výchove pristupovať trpezlivo a láskavo, zároveň ale byť dôsledný a nikdy psovi neustupovať, inak sa veľmi často stáva, že sa pomaly ale iste stane nezvladateľným. Nebojte sa nechať si radiť a pýtať sa niekoho, kto má s podobnými psami skúsenosti, u kopova je nesmierne dôležité nič nezanedbať a ozaj svedomito ho viesť k poslušnosti. Najlepšie si s kopovom poradí skutočný poľovník, ktorý psovi dopraje možnosť zúčastniť sa lovu, čo je tiež účel, ku ktorému bol pôvodne vyšľachtený. Tento pes dokáže byť pri správnom vedení veľmi intuitívne a je schopný aj samostatnej práce. To všetko je dôležité preto, aby pes zostal po celý život psychicky vyrovnaný a spokojný a neprejavovali sa uňho sklony k agresivite voči človeku.
Ako už bolo písané vyššie, slovenský kopov nie je plemeno vhodné pre začiatočníkov a pre ľudí bez ambícií do vyššieho športu či záujmu o aktivity spojené s dobytkárstvom a lovom. Pes je náročný predovšetkým na výchovu, pohyb a priestor.
Zdravie a starostlivosť
Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno, takže nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, nepĺzne výraznejšie než iné psy, starostlivosť o jeho telo je tak celkom nenáročná. V prípade, že pes žije celoročne vonku, čo je vďaka typu hustej srsti s podsadou možné, môže začať byť viac cítiť, preto bude najskôr čas od času potrebné psa vykúpať.
Plemeno je pomerne mladé, na našom území má za sebou zatiaľ niekoľko desiatok generácií, línie bývajú väčšinou bezproblémové, pre plemeno nie sú typické žiadne choroby ani dedičné genetické vady. Je potrebné ale myslieť na to, že lovecké psy sú pri výcviku a práci viac vystavený riziku nákazy chorobami či parazitmi od divokých zvierat, s ktorými prichádzajú pri naháňačkách často do bezprostredného kontaktu. Je preto nemsierne dôležité pravidelne kontrolovať srsť a všímať si, či v nej nie sú napríklad kliešte, alebo blchy či vši. Veľmi nebezpečné sú tiež choroby divokých prasiat (napr. Aujeszkyho choroba) prenášané krvou zvieraťa.
Slovenský kopov je zdravé plemeno, ktoré nemáva predispozície k ochoreniam. Počas života ho môžu postihnúť problémy s pohybovým aparátom, predovšetkým dysplázia lakťového a bedrového kĺbu. Z toho dôvodu je vhodné podávať kĺbovú výživu, s ohľadom na prácu pokojne celý život. Pokiaľ si psík začne viac škrabať uši, je možné, že ich postihol zápal. V tom prípade nečakajte a navštívte veterinára, ktorý uši vyšetrí a nastaví liečbu, ktorá psíkovi uľaví. V rámci prevencie je vhodné uši pravidelne kontrolovať a čistiť. U starších jedincov boli popísané nádorové ochorenia mäkkých tkanív. A v poslednej rade môžu pri práci kopova postihnúť rôzne zranenia. Je vhodné mať naštudovanú prvú pomoc a pripravenú psiu lekárničku, aby bolo množné psíka primárne ošetriť. Menšie poranenia je skúsený majiteľ schopný ošetriť sám, s tými väčšími určite neváhajte navštíviť veterinárneho lekára.
Srsť kopova nie je nijak náročná na starostlivosť. Postačí ju raz týždenne vyčesať. V období pĺznutia je táto potreba častejšia. Previsnuté uši bývajú náchylné k rôznym zápalom, je teda vhodné ich čas od času skontrolovať, prípadne vyčistiť ušným roztokom. Okolie očí je vhodné každý deň zbaviť karpín, prípadne možno použiť bórovú vodu alebo čistič očného okolia.
Náročnosť
Je potrebné brať ohľad tiež na to, že bude pravdepodobne tráviť veľa času vonku na záhrade a nebol by určite od veci zateplený koterec s výbehom. Vzhľadom k tomu, že kopov je veľmi temperamentný pes, ktorý je takmer neustále v pohybe, je potrebné naozaj kvalitné kŕmenie a doplnky stravy, najviac sa pre tieto plemená doporučuje barfová strava (kŕmenie výhradne rôznymi druhmi surového mäsa).
Slovenský kopov je veľmi akčný. Bude rád, ak bude mať k dispozícii záhradu, avšak potrebuje aj dlhé prechádzky a pracovné vyťaženie, aby bol plne spokojný. Celoročné ubytovanie vonku je možné za predpokladu, že bude mať v zime vyhriatu búdu a celoročnú ochranu proti výkyvom počasia. Vzhľadom k jeho pracovnému zaradeniu a terénu, v ktorom sa pohybuje, je potrebné dbať na správnu dĺžku pazúrikov. Ak sú pazúriky dlhé a nemajú sa kde sami obrúsiť, stáva sa chôdza pre psíka nepríjemná. Ak pracuje psík v lese, je vhodné ho vždy skontrolovať, či neutrpel niekde menšie poranenia, ktoré by bolo potrebné ošetriť, prípadne či si domov nedoniesol kliešťa. V sezóne je určite vhodné dbať na ochranu proti kliešťom, ktoré môžu prenášať nebezpečné ochorenia. Pri pracovnom psíkovi odporúčame skôr pipetu alebo tabletu, pretože obojok by sa mohol niekde zachytiť.
Kŕmenie
Pri voľbe krmiva je nutné zohľadniť čas a vedomosti majiteľa. Kompletné krmivá dnes ponúkajú širokú škálu granúl a konzerv, ktoré sú vždy pripravené na podávanie. U Barf síce viete, čo psíkovi dávate, ale je potrebné myslieť na to, že príprava jedla zaberie nejaký čas a skladované suroviny zaberú miesto v mrazničke. U granúl volíte variantu pre stredné plemená psov. Najkvalitnejšie granule obsahujú vysoký podiel mäsa a žiadne alebo minimálne percento obilnín. Ak je psík v pravidelnej pracovnej záťaži, je vhodné zvoliť vysokoenergetické krmivo, ktoré mu dodá dostatok síl pre jeho výkony. Naopak v období pokoja je vhodné zvoliť klasické, prípade odľahčenejší Grale, aby nedochádzalo k obezite. Ak budete psíka kŕmiť prirodzenou stravou (BARF), potom je nutné mať dostatočne naštudovanú skladbu kŕmnej dávky. Tá musí byť vyvážená a obsahovať dostatok minerálnych látok a vitamínov.
