Plemeno československého vlčiaka vzniklo z pokusov o kríženie nemeckých ovčiakov s vlkmi. Na počiatku prvých chovateľských pokusov stála túžba československej armády po mimoriadne ostrých pracovných psoch. Československý vlčiak mal byť kombináciou dobrých vlastností nemeckého ovčiaka s vlastnosťami vlka a stať sa tak lepším a výkonnejším hraničným psom, než boli dovtedy používané nemecké ovčiaky. Armáda očakávala novú posilu v podobe psa, ktorý mal byť čo najpodobnejší vlkovi. V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov.
Československý vlčiak má teda bližšie k pôvodu všetkých psov než iné plemená psov. Vďaka svojmu vzhľadu a správaniu podobnému vlčiakovi rozhodne patrí do rúk skúseného chovateľa. V roku 1955 sa v tom čase ešte v ČSSR uskutočnil biologický experiment, a to kríženie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. V roku 1965, po ukončení experimentu, bol vypracovaný plán chovu tohto nového plemena. To malo skombinovať použiteľné vlastnosti vlka s priaznivými vlastnosťami psa. Toto psie plemeno bolo vyšľachtené skrížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka pod vedením Karla Hartla. V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom.
Ing. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Československý vlčiak je pomerne mladé plemeno psa. Vznikol krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka na území Československa v roku 1955. Cieľom tohto experimentu malo byť vytvorenie silného plemena s mentalitou a temperamentom nemeckého ovčiaka a silou, inteligenciou a vytrvalosťou vlka. Experiment vyšiel na jednotku. Československý vlčiak viac ako psa pripomína vlka. Jeho telo je rýchle a silné. Hlava sa nápadne podobá na vlka dravého, ktorý obýva Karpaty a nájsť ho možno v nemalom počte aj na území Slovenska. Srsť vlčiaka je od vlka takmer na nerozoznanie. Toto jedinečné plemeno je pokojné, sebavedomé a nadpriemerne inteligentné. Plemeno netrpí žiadnymi dedičnými chorobami a má skutočne silný korienok. Len málokedy tento pes zaútočí bez príčiny či príkazu svojho majiteľa. Pri výcviku však potrebuje pevnú (nie tvrdú!) a trpezlivú ruku. Československý vlčiak je zaujímavé plemeno plné kontrastov psích a vlčích vlastností. Sú rýchle, odvážne a často konajú podľa svojich prirodzených „prírodných“ inštinktov. Sú prirodzene podozrievavé, no bez dôvodu či príkazu neútočia. Tieto zvieratá však majú „vlastnú hlavu“ a sú veľmi nezávislé. To im asi ostalo po ich vlčích predkoch. Svojich majiteľov si však vysoko vážia a plno ich rešpektujú, uvedomujú si totiž poradie svorky. K ostatným psom to však také priaznivé nie je a spoločnosť druhých „rivalov“ im veľmi dobre nerobí. Pôvodne bolo toto plemeno vyšľachtené pre účely československej armády. Predpokladalo sa, že pridaním „vlčej krvi“ sa podarí vytvoriť plemeno ostražitejšie, vytrvalejšie a silnejšie. Tieto psy mali strážiť vtedajšiu československú západnú hranicu. Postupne však československý vlčiak z armády vymizol. V pohraničných hliadkach sa totiž vojaci často menili, čo týchto oddaných psov miatlo.
Charakteristika a vzhľad
Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg. Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku. Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.
Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela. Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi. Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať.
Povaha a temperament
Pôvod vlka je u tohto plemena psov viditeľný v mnohých ohľadoch. Na jednej strane je to typický vlčí odstup od všetkého nového a neznámeho v kombinácii s vrodeným inštinktom úteku. Československý vlčiak môže byť veľmi plachý a bojazlivý. Preto je pri tomto plemene nesmierne dôležitá dobrá socializácia! Predovšetkým jeho obrovská rýchlosť reakcie, extrémny výkon a dobrý zmysel pre vyhľadávanie a orientáciu ho predurčili na prácu služobného psa pre armádu a políciu. Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná. Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné.
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť. Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Výchova a socializácia
Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“. Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať. Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života. Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia. To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti. Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Pořízení Československého vlčáka - PRO a PROTI
Starostlivosť a výživa
Dobrá výchova a rozsiahla socializácia sú pri tomto psovi nesmierne dôležité, ale samozrejme to nie je všetko. Československý vlčiak potrebuje aj správnu starostlivosť a vyváženú stravu, aby si udržal pevné zdravie a vitálny životný štýl. Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa.
Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt. Československý vlčiak má srsť odolnú proti poveternostným podmienkam, sám sa čistí od blata a nečistôt. Málokedy sa potrebuje okúpať a má malý alebo žiadny zápach. Plzne 2x do roka a vtedy treba srsť vyčesávať. V zime má srsť hrubšiu, ťažšiu a dlhšiu. Pravidelne by ste mali zastrihávať pazúriky, aby neprerástli. Pravidelne kontrolujte uši, odstraňujte ušný maz až zabránite infekcii uší.
Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností. Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Československý vlčiak je veľmi zdravé a robustné plemeno. Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na dyspláziu bedrového kĺbu.
| Pohlavie | Výška v kohútiku | Hmotnosť |
|---|---|---|
| Pes | cca 65 cm | min. 26 kg |
| Suka | cca 60 cm | min. 20 kg |
Pre koho je československý vlčiak vhodný?
Tí, ktorých láka vlčí vzhľad a správanie, by si mali najprv položiť otázku, či dokážu splniť požiadavky tohto mimoriadneho psa. Máte už skúsenosti s chovom psa? Máte dostatok voľného času, ktorý môžete venovať výcviku a výchove psa? Kde by pes žil? Máte veľký oplotený pozemok, kde sa toto aktívne plemeno môže voľne pohybovať? Máte dostatok peňazí, aby ste psovi zabezpečili všetko potrebné? Myslite na náklady na krmivo a samozrejme aj na veterinárne náklady.
V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.
Môže byť z vlčiaka rodinný pes? Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Môže byť československý vlčiak chovaný aj vonku? Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
