Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka. Vieme však, prečo je to tak? Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love. V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkov vytvoril celý rad zmien správania a pes sa stal nielen prvým domestikovaným zvieraťom, ale aj najvšestrannejším.
Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto rozmanitosť možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti.
Psi sú vnímaní rôzne v kultúrach: niekde boli uctievaní, inde zatracovaní. Egypťania ich uctievali ako strážcov podsvetia a sprievodcov do kráľovstva smrti; Anubis mal ľudské telo a psiu hlavu a zabalzamované psie pozostatky nachádzame na zvláštnych pohrebiskách. Gréci chovali posvätné jedince v svätyniach Asklepia, lovci Orionovi mali psov Procyona a Síria, Cerberus mal tri hlavy. Rimania potom začali systematicky chovať psov a vlastniť psov bolo módne ako vlastniť otroka.
Pes je dnes hlavne spoločníkom človeka a zároveň sa využíva na obranu, stráženie majetku či profesionálnu pomoc ako psy policajti a záchranári. Psy sa stále používajú pri poľovníctve a terapeutických činnostiach. Avšak medzi verejnosťou sa objavujú často mýty o nebezpečných plemenách a útokoch na ľudí, najmä deti. Preto je dôležité definovať pojem „nebezpečný pes“ a pochopiť, že riziko útočenia závisí od psa ako jedinca a od jeho majiteľa.
Čo znamená nebezpečný pes a kto je zaň zodpovedný?
S pojmom nebezpečný pes operuje aj zákon č. 282/2002 Z. z. zo 16. Teda nehovorí o skupine psov (plemeno), ale o konkrétnom jedincovi, ktorý bez vyprovokovania zraní človeka. Existujú nebezpečné alebo bojové plemená? Medzi bojové plemená sa radia psy v histórii využívané na zápasenie s divými zvieratami, no nie na ľudí. Nebezpečné plemená je často označenie, ktoré nie je presné a vhodné. Riziko závisí od viacerých faktorov - vrodených psychických problémov, zdravotného stavu, nevhodných chovných podmienok, nedostatočnej socializácie či nezodpovedného prístupu majiteľov.
Útok psa na človeka má vždy svoju príčinu. Pes nie je automat, ktorý bezdôvodne napáda; ide o konkrétneho psa a kontext. Pes sa stáva nebezpečným, ak existuje reálna hrozba pre okolie. Nie preto, že patrí do zoznamu „rizikových plemien“. Zodpovednosť za nebezpečné správanie nesie majiteľ; pes je kontextovo rizikový hlavne vo chvíľach, keď mu hrozí alebo ublíži zlým zaobchádzaním, nedostatočnou sociálnou výchovou či bolesťou.
Nevhodné alebo zlé podmienky chovu zvyšujú riziko agresívneho správania. Ak pes žije na reťazi, hladný, bez pohybu, bez socializácie a pravidelného výcviku, riziko vzrastá. Platí pre všetky plemená a veľkosti. Pri správnom vedení a vzdelávaní však aj plemená s vysokou svalovou čiynamou energiou nemusia predstavovať hrozbu.
Existujú dva hlavné typy rizikových majiteľov: ti, ktorí si kúpia psa s históriou „zlej povesti“ a vedú ho k útokom, a nezodpovední majitelia bez dostatočnej starostlivosti. Dôležité je uvedomiť si, že samotný výber plemena by nemal viesť k automatickému posudzovaniu agresivity; skutočnou hrozbou je vždy nesprávne alebo chýbajúce vedenie, nedostatočná socializácia a nedostatok starostlivosti.
Ako sa chovať k psom, aby sa znižovalo riziko?
Riziko sa znižuje prostredníctvom primeraného výcviku, socializácie a zodpovedného postoja majiteľov. Plemena typu bull potrebujú aktivity, ktoré využijú ich temperament a energiu - napríklad psie silové športy ako vysoký skok, hang time či weight pull. Správne vedenie a pravidelné cvičenia znižujú rizikové správanie a posilňujú vzťah medzi pánom a psom.
- Všeobecné pravidlá bezpečnosti: nevyhýbajte sa kontaktu s psom, ale naučte deti, ako sa k nemu správať; nikdy nepodceňujte možnú agresiu ani u malých psov; nefajčite volanie majiteľov a nezasahujte do jeho priestoru bez dovolenia.
- Majiteľ má povinnosť zabezpečiť psa tak, aby nebol hrozbou: záznamy, očkovanie, identifikácia, vhodné prostredie a socializácia.
Pes je stále verným spoločníkom človeka. Ako hovorí stará múdrosť: pes je najlepším priateľom človeka a s primeranou starostlivosťou a vzdelávaním môže byť skutočným spojovníkom medzi ľuďmi a zvieracími partnermi. Pes zároveň potrebuje jasné hranice a dôsledný prístup, aby sa cítil bezpečne a vedel svoje potreby vyjadriť správnym spôsobom.
Praktické informácie o výbere, starostlivosti a bezpečnosti
Výber psa závisí od rôznych faktorov: životný štýl, prostredie, veľkosť a energia psa, a či ho chcete ako spoločenského alebo pracujúceho psa. Existuje približne 300 rôznych psích rás a môžete zvoliť takú, ktorá vyhovuje vašim predstavám. Sterilizácia je jednoduchým a účinným riešením na zabránenie premnoženiu psov; kanadská spoločnosť na ochranu zvierat ju silno odporúča. Každý rok prichýli 22 000 šteniatok, z ktorých len polovica nájde nový domov.
Čo sa týka starostlivosti, dlhá srsť vyžaduje viac času na údržbu než krátka. Ideálne je zvoliť psa vo veku 8-12 týždňov; s kvalitnou socializáciou a správnou výchovou sa môže stať skvelým parťákom. Pri výdychu sa treba zamerať na zdravie: pravidelná veterinárna starostlivosť, odčervenie, očkovanie a hygiena uší a srsti. Ak idete so psom do zahraničia, odniesť si potrebné dokumenty a potvrdenia od veterinára je nevyhnutné.
Psychický stav psa je silne ovplyvnený spôsobom zaobchádzania už v prvých dvoch mesiacoch života. Pes potrebuje tichú, bezpečnú atmosféru a veľa lásky. Keď má šteniatko 12 týždňov, začína obdobie učenia a spoznávania sveta; naučte ho, že pán je nadriadený a že pravidlá platia. Cvičenia by mali byť krátke a pravidelné, najmä pre šteniatka, aby neboli preťažené. Nezabúdajte na pozitívne posilnenie a dôsledné riešenie problémov bez násilia.
Odchov šteniatok vyžaduje tiež zváženie reprodukcionálneho aspektu. Sučka môže byť oplodnená dvakrát do roka, pričom príchod šteniatok býva očakávaný v období okolo ôsmeho mesiaca veku. Pred spárením je vhodné navštíviť veterinára. Pôrod zvyčajne prebieha bez problémov, no ak nastanú ťažkosti, vyhľadajte odbornú pomoc. Vo veku ôsmich týždňov sú šteniatka pripravené na odlúčenie od matky.
Je tiež dôležité myslet na bezpečnosť a identifikáciu: mestské a štátne úradné predpisy môžu vyžadovať obojok a identifikačné štítky a registráciu. V prípade straty psa len keliť kontakt na majiteľa pomôže účinne rýchlo identifikovať a vrátiť zviera pôvodnému majiteľovi. Ak pes niekoho napadne, zodpovednosť za útok leží na majiteľovi.
Totemové a silové zvieratá ako duchovné symboly
Okrem fyzického sveta existuje aj duchovný rozmer. Totemové zvieratá sú duchovní sprievodcovia v mnohých kultúrach a pomáhajú hlbšie pochopiť seba. Môžu predstavovať charakteristiky a posolstvá, ktoré nás vedú na ceste života. Schopnosť zistiť svoje totemové zviera môže byť cez sny, pocity alebo meditáciu; po nadviazaní kontaktu s totemovým zvieraťom môžeme požiadať o ochranu a vedenie a umiestniť jeho zobrazenie do interiéru. Táto časť textu poskytuje aj zoznam príkladov totemových zvierat - lev, slon, vlk, mačka, kôň, líška, tiger, zebra, motýľ - s krátkymi opismi ich energií a významov.
