Napredovať v behu znamená stanoviť si reálne ciele. Presvedčil som sa o tom až túto jeseň. Po prvýkrát v živote som totiž cielene trénoval na konkrétny čas.
V mojej doterajšej bežeckej kariére som sa vždy sústredil na zabehnutie danej trasy. Či to bol maratón, polmaratón, vždy išlo v prvom rade o to zvíťaziť nad kilometrami, nehľadiac pritom na výsledný čas.
Po troch rokoch som konečne nadobudol aké - také sebavedomie na to, že som sa nechal presvedčiť trénerom Ivanom Gabovičom na polmaratónsky čas pod jednu hodinu a tridsať minút. Pre každého amatérskeho bežca slušný výkon, ktorý uzná aj profesionál.
Pred rokom nepredstaviteľné, pred polrokom postupne sa črtajúce - udržať priemerné tempo okolo štyroch minút a dvanástich sekúnd na kilometer počas celých 21 kilometrov a čosi. Miesto - Mníchov.
Pripravoval som sa od jari naozaj zodpovedne. Najskôr v Bratislave čas hodina 37 minút, potom Senica hodina 43 minút, Rajec hodina 33 minút, Železná Studnička hodina 30 minút a 26 sekúnd. Niekde hlboko vo vnútri som tušil, že na to mám, že to dokážem, že je to naozaj môj vysnívaný REÁLNY cieľ tejto jesene!
Deň D, Mníchov, slnečno, 17 stupňov, ideálne počasie. Pacemakeri s balónikmi na 1:30 boli od štartu za mnou. Pozorne som si sledoval kilometre. Priemer 4:06, 3:59, 4:02, 3:56... Vytváral som si rezervu na nemeckých tempárov.
Desať kilometrov mám za sebou a ulicami Mníchova prechádzam so vztýčenou hlavou. Všetko do seba zapadá. Cítim sa výborne. Myslím na to, ako ma Veronika objíma v cieli.
Štrnásty kilometer a stále sa cítim v pohode, aj keď mozog začína vysielať do nôh signál - nepočúvajte ho, už vás trápi 14 kilometrov, prestaňte!
Už len sedem kilometrov do cieľa. Za seba som sa neobzrel ani raz. Prechádzame šestnásty kilometer a už to tempo začínam cítiť. Vtom sa po mojom pravom boku objaví bežec s balónikom. Na ňom je fixkou napísané - hodina tridsať. Moja rezerva je fuč, beznádejne v minulosti, a do cieľa mám ešte päť kilometrov.
Teraz je to buď - alebo. Buď sa udržím a nepoľavím, alebo sa uspokojím s horším časom a celý čas do cieľa budem premýšľať nad vhodnou výhovorkou (bolo teplo, nemal som správnu obuv...).
Práve vtedy mi úplne najviac a najhlasnejšie zneli Ivanove slová: „Poď! Zabojuj! Máš na to!" Nemohol tam byť so mnou, ale počul som ho, akoby bežal vedľa mňa. Ja to skratka musím dať.
Vypínam hlavu a nerozmýšľam viac nad tým, že moje stehná prosia o pomoc. Spozorneli aj pacemakeri. Pýtam sa jedinú vetu dňa: „Ideme presne na hodinu a pol, alebo máme rezervu?" Odpoveď znela: „Ideme skoro na sekundu presne.“ Ešte viac som si uvedomil, že je to buď - alebo.
Nastáva bežecký tranz. Len kladiem nohy pred seba. Vchádzame krátkym tunelom na legendárny mníchovský štadión. Posledné pípnutie čipu. Kričia na mňa čudní muži s balónikmi. Delírium. Už len kolečko po tartane, bež!!!!
Prvýkrát som si siahol skoro až na dno, ale v cieli som sa ešte vládal usmiať. Cez zarosené oči. Hodina, 29 minút a 34 sekúnd. Mal som rezervu.
Matej „Sajfa“ Cifra je známy nielen ako moderátor, ale aj milovník behu. Zúčastnil sa niekoľkých maratónov, pretekov Spartan Race a Iron Man, triatlonu a tento rok je ambasádorom projektu Wings for Life.
Po troch rokoch som konečne nadobudol aké - také sebavedomie na to, že som sa nechal presvedčiť trénerom Ivanom Gabovičom na polmaratónsky čas pod jednu hodinu a tridsať minút. Pre každého amatérskeho bežca slušný výkon, ktorý uzná aj profesionál.
Nehovorím, že som bol úplné „jelito“. Samozrejme, keď bola telesná výchova, tak som nesedel na lavičke s výhovorkou, že mám menštruáciu a nebudem cvičiť. Pohyb ma vždy bavil. Počas strednej školy som hrával aj bratislavskú hokejbalovú ligu, ale tiež iba kvázi na amatérskej úrovni.
V mojej doterajšej bežeckej kariére som sa vždy sústredil na zabehnutie danej trasy. Či to bol maratón, polmaratón, vždy išlo v prvom rade o to zvíťaziť nad kilometrami, nehľadiac pritom na výsledný čas.
Viac som sa začal hýbať, až keď som prestal fajčiť. Začal som viac chodiť do posilňovne, ale to ma až tak nebavilo. Dvíhať železo a ukladať ho na to isté miesto, to mi pripadá čudné. Trvalo to niekoľko rokov, ale nebolo to nič také, čo by ma nadchlo.
Osobne si myslím, že veľa ľudí chodí do posilňovne na stacionárny bicykel či bežiaci pás, čítajú si pri tom časopis a po dvoch mesiacoch sú „nasratí“, že neschudli. To je dlhodobejší proces a hlavne musí mať systém.
Osobne som vždy preferoval trénera, resp. sprievodcu, ktorý vedel, čo robí. Ale nikdy som nemal zámer, že chcem cvičením schudnúť. Mňa to bavilo, ale nebolo to niečo, čomu by som sa venoval 4-5 ráz týždenne. Chodil som cvičiť 2-3 razy týždenne. V posilňovni som išiel niekoľkokrát aj na bežiaci pás.
V tom čase mi môj tréner Tomáš povedal, poďme na beh Devín - Bratislava. Poďme to vyskúšať. Veď je to len 11,6 km, ktoré človek zvládne. Rozhodli sme sa ísť spolu. Predtým som si bol niekoľkokrát na páse vyskúšať, čo znamená 15-20 minút bežať a potom sme šli rovno na Devín. Pamätám si, že sme to zabehli v čase pod 60 minút. Bolo to príjemné.
Po behu na Devín ste sa začali pripravovať na košický maratón. Začal som behať systematicky. Jedna vec bola nabehať objem, teda kilometre. Potom som absolvoval aj tréningy, ktoré boli objemovo menšie, ale rýchlejšie. Môj cieľ bol, aby som zabehol svoj prvý maratón do 4 hodín. Urobil som to za 3:45. Poznám však rýchlejších bombardérov aj na amatérskej úrovni.
Pravdupovediac, iba sme bežali. Aktuálne je to už komplexnejšie, pretože sa viac sústreďujem napríklad na plávanie. Tretí rok chodím plávať 4 razy do týždňa. Až tak veľa nebehám kvôli triatlonu. Ten bol v októbri 2008.
Ak to človek robí pre seba a má možnosť vidieť kúsok sveta vďaka behu, mal by to využiť. Pre mňa bol košický maratón zážitok. Atmosféra tam je každý rok výborná. O rok sme šli na maratón do Chicaga. To je jeden z piatich najväčších maratónov sveta. Na štarte je 40-tisíc ľudí. Panuje tam neuveriteľná spolupatričnosť, pozitívna nálada a obrovská energia. Tam som zabehol najlepší čas. Bolo to 3:24.
Áno, pretože behu bolo veľa. Vtedy mi jeden kamarát povedal, že skončím pri triatlone, teda pridám k behu bicykel a plávanie. Beh už nebude primárna vec. Vtedy som to ešte extra neriešil. Potom som sa k behu spätne vrátil.
Je dôležité mať cieľ, pripraviť sa naň a nebáť sa, ak som mesiac nebehal. Niekedy je potrebné si od behu oddýchnuť, ak to človek robí na amatérskej úrovni, aby sa mu beh nesprotivil. Aj ja som touto fázou prešiel. Z behu 5-krát do týždňa bol beh 2 razy do týždňa.
Bol som na dvoch polovičných, teda Half Iron Manoch. Jeden v Zell Am See v Rakúsku. Tam sa 1,9 km pláva, 90 km sa bicykluje a beží sa polmaratón. To bol skvelý zážitok. Druhý som absolvoval na domácej pôde na Orave - Oravaman. Je výborný, pretože je tam veľké prevýšenie. Je to náročný horský beh, pretože sa behá po hrebeňoch.
Úplne jednoznačne plávanie. To hovorí každý, kto sa tomu nevenoval v detstve. Na chalanoch, ktorí sú dobrí v plávaní, vidieť, že sa tomu venujú od šiestich rokov. Mne osobne pripadá najjednoduchšie bicyklovanie. Aj keď paradoxne je v triatlone najdôležitejší.
Poviem úprimne, polovičný Iron Man bol pre mňa jednoduchší, ako napríklad olympijský triatlon, na ktorom sa pláva 1,5 km, 40 km sa bicykluje a 10 km sa beží. Objemovo je to polovica, lenže tým, že sa ide menej kilometrov, ide sa raz tak rýchlo. Ísť na bicykli rýchlosťou skoro 40 km za hodinu trasu 40 kilometrov je brutálne. Môže sa ísť aj v tzv. háku, teda môžete ísť ako skupinka. Ten človek, ktorý je za vami, sa šetrí. Ak sa ľudia striedajú, dá sa ísť veľmi rýchlo. Aj pri behu vás to núti zrýchľovať, pretože je to krátka vzdialenosť.
Mám zafixované, že potrebujem raz denne niečo fyzicky robiť. Idem si zabehať, zaplávať... Aj keď niekedy cez víkend deň nerobím nič, to je samozrejmé. Závisí to aj od okolností.
Odkaz pre začiatočníkov je, že sa treba hýbať buď sám, alebo s niekým. Navyše pohyb „čistí“ hlavu.
Nebránil som sa tomu. Pripadalo mi to prirodzené. Minulý rok som nebol, tak sa teším. Je to veľká bežecká spoločenská udalosť. To je niečo podobné, ako keď sa snažím nevynechať ani jeden bratislavský maratón. Na Wings for Life máte svoj tím. Som zvedavý, aká bude trať, počasie. Ak to bude niekde medzi 22-25 kilometrov, tak to bude v pohode a mohol by som to zvládnuť. Nechám sa prekvapiť. Minulý rok napríklad fúkalo a bolo to náročné. Teraz je zvolená iná trasa, tak verím, že počasie vyjde.
Z mojej strany to bolo o vlastných skúsenostiach a zážitkoch venovaných ľuďom, ktorí chcú zabehnúť polmaratón. Pomôcť im, ako sa naň pripraviť. Vzal som to po svojom. Je dôležité, povedať si, že chcem zabehnúť svoj prvý polmaratón. Nie je to iba o príprave, ale aj o okolí. Teda o angažovaní detí, priateľky, manželky.
Pre mňa je napríklad dôležitý aj výber bežeckého oblečenia. Držím sa hesla, že keď to nejde, nech to aspoň dobre vyzerá. Keď som sa pripravoval na maratón v New Yorku, tak som si objednal z ich stránky tričko s nápisom, že sa pripravujem na maratón 2011. Vždy keď som sa na to tričko pozrel, pripomenulo mi cieľ.
Nechcem to podceňovať, ale polmaratón nie je až taká vážna záležitosť. Aj keď závisí to od stanoveného cieľa. Polmaratón podľa mňa zabehne každý, keď sa aspoň trochu sústredí na prípravu.
Beh väčšinou vyzerá ako egoistický šport. Pri futbale to neplatí, pretože si musíte nahrávať, aby ste sa dostali k bránke a dali gól. Nemyslím si, že beh je iba o jednom človeku. Napríklad milujem, keď si idem zabehať s frajerkou. Je to pohodička a môžem ju trošku „hecovať“ k výkonu. Jej radosť z behu je aj mojou radosťou! Minule sme išli spolu a s „prstom v nose“ dala 10 km hlboko pod hodinu. Bola šťastná.
Ako trénujem na maratón? Z 0 na maratón za 83 dní.
Matej „Sajfa“ Cifra (36) je ostrieľaný bežec, tentokrát si však naordinoval poriadne tvrdý tréning.
Hoci ležal na zemi a lapal po dychu, pri srdci ho môže hriať aspoň to, že sa všetka námaha zúročí na dobrú vec. Sajfa totiž spolu s účastníkmi po celom svete vybehne už 8. mája v rámci medzinárodného charitatívneho behu Wings for Life World Run, ktorý už niekoľko rokov po sebe podporuje výskum poranenia miechy.
Bratislava nechýba medzi 34 vybranými miestami sveta, kde môže každý človek, ktorý sa rozhodne zapojiť, podporiť myšlienku behu: aby tí, ktorí sú pripútaní na invalidný vozík, mohli znova chodiť. Beh Wings for Life World Run štartuje v rovnakom čase po celom svete a výnimočné na ňom je, že sa môžu prihlasovať aj hendikepovaní účastníci.
Okrem Sajfu sa do behu zapoja aj ďalšie známe osobnosti.
Na 24. majstrovstvách Európy v krose v Šamoríne pobeží 10. decembra aj ambasádor podujatia, populárny moderátor Matej Cifra, na verejnosti známy pod prezývkou Sajfa. Nie, nebude súťažiť s najlepšími Európanmi, no aj on si v behu pre verejnosť, ktorý sa uskutoční bezprostredne po šampionáte, otestuje majstrovskú trať v areáli x-bionic® sphere.
Sajfa sa stal ambasádorom šamorínskych ME v krose nielen pre „podrezaný“ jazyk, ale aj pre svoju bežeckú vášeň.
„Beh mám veľmi rád, aj preto som prijal post ambasádora. Beh je najjednoduchší spôsob, ako urobiť niečo pre svoje zdravie. Je to najlacnejšia forma športovania. Keď si večer vyjdete s kamarátmi len tak do mesta, rozhodne miniete oveľa viac, ako keď si pôjdete zabehať. Navyše, beh je pre človeka úplne prirodzený, veď už aj pračlovek behal, keď naháňal potravu….“ vraví s úsmevom Sajfa, ktorý je solídny kondičný bežec.
Na konte má tri maratóny. Premiérový, MMM v Košiciach v roku 2008, zvládol za 3:44:17 h. O rok neskôr zvládol aj maratón v Chicagu v osobnom rekorde 3:24:29 h a v roku 2011 na vlastnej koži okúsil atmosféru maratónu v New Yorku, kde časom 3:49:16 h získal skalpy hokejovej legendy Marka Messiera (4:14:21) i bývalého brankára Manchestru United a holandskej futbalovej reprezentácie Edwina van der Sara (4:19:16).
„Zabehnúť si na trati, kde predtým súťažili najlepší európski bežci-profíci, je pre mňa motivujúce. Je to pre mňa príležitosť ukázať svoje bežecké (ne)kvality,“ vtipkuje - ako inak - Matej Cifra alias Sajfa.
„Teraz nie som vo forme, operovali mi rameno. Avšak už znova behám. Verím, že šesťkilometrovú trať zvládnem pod 30 minút. Len si neviem predstaviť, ako budem prekonávať prekážky… Som však bojovník! Do 10. decembra zintenzívnim tréningy. Šesť kilometrov, pri všetkej úcte zabehne ktokoľvek. Príďte do Šamorína, pozrite si v krásnom areáli súboje európskej elity, a potom si aj vy zabehnite. To, že si trať krosového európskeho šampionátu môže vyskúšať aj verejnosť, je úžasná vec.“
Na beh s názvom „ME v krose - beh pre verejnosť“ je možné prihlásiť sa na internetovej stránke podujatia. Počet štartových čísiel je však limitovaný - k dispozícii bude len 900. Súťažiť sa bude na 1,5 km dlhom okruhu. Všetci, ktorí dobehnú do cieľa, môžu sa tešiť na repliku medaily, ktorú dostanú najlepší Európania na šamorínskych ME. Deti bežia 1,5 km (štart o 15.00 h), dospelí 6 km (15.20 h). Štartovné je symbolických 5 eur.
Okrem troch maratónov behal Sajfa pravidelne aj polmaratóny: päťkrát na ČSOB Bratislava Marathon (2012 - 2015, 2017), dvakrát na košickom MMM (2011, 2015), ďalej v Rajci, Senici, Martine, Žiari nad Hronom a v Prahe, pričom jeho osobný rekord z Mníchova 2012 je 1:29:34 h.
„Na majstrovstvá Európy sa teším, vidieť na vlastné oči najlepších bežeckých profíkov z Európy nie je každodenná vec.
Sajfa sa zúčastnil polmaratónu, ktorý dobehol v čase 1:41 bok po boku s CrossFitovým trénerom a zakladateľom prvého CrossFitového gymu na Slovensku Dominikom Hopjakom. Dnes sme na polmaratóne zabehli s Dominik Hopjak rovnaký čas (potiahol som ho, haha). ALE blíži sa BEH WINGS FOR LIFE WORLD RUN a tvoju výzvu Dominik príjmam. Zapojte sa do môjho SAJFA TÍMU a zabehnime spolu čo najviac kilometrov!
Jak už som spomenul v predchádzajúcom statuse - Zajačik z Počkaj Zajac rozprávky bežko Matej Cifra prijal výzvu urasteného silného Vlka MŇA na #Wingsforlifeworldrun - nahral kjasňučké videjko na ktoré mu odpovedam taktiež videjkom :) Očakávam každého v HOPJAK TEAME - svorke vlkov .. Zajko hryzko pobehajko SAJFA TEAM ostane pjaznučký ...!
Sajfa a Dominik majú každý vlastný tím na charitatívnom behu Wings for Life World Run, ktorý má podporiť nadáciu Wings for Life zaoberajúcou sa poruchami miechy. Charitatívny beh Wings for Life World Run sa v Bratislave uskutoční 3. mája a bežať môže každý, kto sa zaregistruje na oficiálnej stránke. Po registrácii sa môžete pridať k jednotlivým tímom.
Beh sa začína priamo v centre mesta, v najpopulárnejšej časti nábrežia Dunaja. Štartuje sa spred Eurovea. Všetci, ešte plní síl a energie, pobežia smerom k prístavu a budú mať jedinečnú možnosť prebehnúť aj cez jeho nákladnú časť, ktorá je inak pre verejnosť uzavretá. Z prístavu sa trasa stáča späť do mesta okolo jedného z najstarších slovenských cintorínov - Ondrejského cintorínu a pokračuje popri Medickej záhrade až k úplnému historickému centru. Hneď po dosiahnutí piatich kilometrov tak budú môcť bežci vidieť Slovenské národné divadlo, historickú budovu Reduty aj Slovenskú národnú galériu. Cez most SNP, popod lietajúce UFO, sa účastníci dostanú do rozľahlej Petržalky, kde priamou čiarou po Panónskej ceste dorazia k obľúbenej petržalskej hrádzi. Tí s cieľom „zvládnuteľných 10 kilometrov“ sa môžu odpojiť pri železničnej stanici Petržalka. Pre tých s lepšou kondičkou by mohlo byť ďalšou métou až Čunovo, kde si môžu odškrtnúť hranicu 25-tich kilometrov. No a pre najambicióznejších súťažiacich s pevnou vôľou trať pokračuje až k vodnému dielu Gabčíkovo, kde prekročia hranicu neuveriteľných 60-tich kilometrov! Následne sa trať vracia späť do Bratislavy cez malebné slovenské dedinky.
Beh, ale aj šport je pre mňa všeobecne v živote veľmi dôležitý. Zlepšuje moje fyzické a psychické zdravie a je to pre mňa spôsob relaxu, kde vypnem hlavu. Zlepšuje mi náladu, spánok a kondíciu. V neposlednom rade som vonku na vzduchu. Deň, ktorý začnem behom alebo športom, je vždy o niečo lepší a kvalitnejší než ten bez neho.
Úplne by som to nenazvala, že behávam. Je to jediný šport, ktorý robím, lebo sa nemusím na nikoho viazať, a keď mám chvíľku, tak sa poberiem so psom von a zabehám si, nazvala by som to skôr výklusom chorej laňky. (smiech) Nebehám žiadne maratóny, ani na rýchlosť, ale kvôli tomu, aby som mala aspoň nejaký fyzický pohyb. Behávam pre môj dobrý pocit, ktorý prichádza vždy až po behaní, nikdy nie predtým.
