Pocit, že vás váš pes neustále sleduje, môže byť niekedy roztomilý, no v iných prípadoch môže signalizovať hlbšie problémy. Aby sme pochopili, prečo sa psy správajú ako naše vlastné „tiene“, musíme sa vrátiť hlboko do histórie. Pes sa vyvinul z vlka, ktorý žil v silne sociálnych svorkách. V svorke panovali prísne pravidlá, silná hierarchia a úzka spolupráca, bez ktorej by bolo prežitie jedinca takmer nemožné. Pes tieto sociálne návyky zdedil a preniesol do vzťahu s človekom, ktorého dnes vníma ako súčasť svojej „ľudsko-psej“ svorky. Práve preto potrebuje udržiavať blízky kontakt so svojím majiteľom - jednoducho ho nasleduje, pretože mu dôveruje, cíti sa pri ňom bezpečne a chce s ním spolupracovať.
Psychológia pripútania u psov má výraznú paralelu s pripútaním, ktoré vzniká medzi malými deťmi a rodičmi. Psy, podobne ako deti, si vytvárajú citovú väzbu založenú na dôvere a bezpečí. Keď je táto väzba zdravá, pes v prítomnosti majiteľa pôsobí uvoľnene, pokojne, a neváha ho nasledovať. Nejde však len o oddanosť a poslušnosť, ale predovšetkým o emočnú blízkosť.
Výskumy ukázali, že pes sa na svojho majiteľa často spolieha podobne, ako sa malé dieťa spolieha na svojich rodičov. Ak je majiteľ prítomný, pes sa cíti pokojnejšie, sebaisto a lepšie zvláda stresové situácie. Tento fenomén nazývajú odborníci „bezpečné pripútanie“. Pes, ktorý svojho majiteľa úzkostlivo sleduje, tým v podstate prejavuje dôveru, ale v extrémnych prípadoch môže byť toto správanie aj prejavom úzkosti alebo neistoty.
Keď je pripútanie prejavom úzkosti
Nie vždy je neustále nasledovanie majiteľa pozitívnym prejavom. V niektorých prípadoch je prílišná potreba psa byť v blízkosti svojho človeka znakom tzv. separačnej úzkosti. Tento problém vzniká, ak je pes extrémne emocionálne závislý na svojom majiteľovi a nevie byť sám ani krátke obdobie. Keď majiteľ odíde, pes zažíva stres, úzkosť, paniku a prejavuje deštruktívne správanie - šteká, kňučí, demoluje predmety, či dokonca poškodzuje dvere a okná v snahe dostať sa k majiteľovi.
Separačná úzkosť má často korene v minulosti psa, napríklad ak zažil traumatickú skúsenosť, bol opustený alebo ho majiteľ často nechával osamote bez postupného privykania na samotu. V ostatných rokoch sa v celosvetovom meradle značne rozširuje chov psov. Stále viac pribúda štvornohých spoluobyvateľov na sídliskách. Psy sa používajú na stráženie objektov, v rôznych športových disciplínach (ťahanie saní, agility, tanec so psom a pod.), aj na špeciálne účely ako je sprevádzanie ľudí s poruchami zraku, záchranárske psy… Na rôzne účely sa hodia rôzne plemená podľa ich vrodených schopností. Často sa však u psov stretávame s poruchami správania. Nežiaduce správanie sa psov môže byť podmienené aj plemenným príslušenstvom (zvýšená náchylnosť na stres, predráždenosť…) ale aj osobnostnými vlastnosťami jedinca a najmä prístupom chovateľa k svojmu psovi.
Pes ako súčasť svorky a jeho správanie
Pes myslí logicky, ale v porovnaní s človekom jednoduchšie. Pes je zviera žijúce vo svorke, ktoré rešpektuje svojho vodcu a podriaďuje sa mu. Aby pes mohol rozvinúť všetky svoje schopnosti, potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť, každý je inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku. Selektívnou plemenitbou človek niektoré vlastnosti vlka v jednotlivých plemenách potlačil, iné zase zvýraznil, čím vznikla vysoká variabilita v povahe psa. Aj keď sa povahy psov líšia, podstata správania zostáva rovnaká u všetkých plemien. Povaha psa závisí od temperamentu a úžitkového zamerania psa.
Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek má z pohľadu psa vo svorke (rodine) vedúce postavenie. Je pre psa prirodzené podriadiť sa silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci svorky svoje postavenie neohrozí. Keď pes vycíti, že miesto vodcu svorky je voľné, zaujme ho a začne vyžadovať poslušnosť od nižšie postavených jedincov, čiže ľudí, resp. len niektorých členov rodiny.
Typy psích pováh a ich prejavov
- Dominantný a sebaistý: Niektoré psy majú od prírody priebojnejšiu povahu. Najmä samci majú tendenciu byť dominantnejší ako suky. Dominancia sa môže prejavovať zastrašovaním, upretým pohľadom, vzpriameným chvostom, prípadne vycerenými zubami a výhražným štekotom.
- Submisívny a neistý: Submisívne psy môže výcvik k poslušnosti ľahko vystrašiť. Vyžadujú pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup. Tieto psy vyhýbajú sa vizuálnemu kontaktu, sťahujú chvost medzi nohy a boja sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Potrebujú citlivý a láskavý prístup majiteľa, ale aj dôslednosť pri výcviku.
- Nesústredený pes: Niektoré psy viac zaujímajú hry ako povely. Také psy sa zrejme už v mladosti zle integrovali do spoločnosti ľudí.
- Spolupracujúci a bystrý pes: Najľahšie sa cvičia zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou k ľuďom.
- Manipulácia: Niektoré psy šikovne ovládajú svojho pána predstieraním bezmocnosti a podriadenosti. Vnucujú sa do pánovej pozornosti a vyžadujú maznanie, alebo naopak odmietajú žrádlo.
Príčiny porúch správania u psov
Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za poruchu správania zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi. Pes je veľmi inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život aj to dobré aj to zlé. Základným pravidlom, ako predísť poruchám v správaní je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Problémom súčasných psov je, že boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Mnohé dnešné psy však vedú nudný život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru.
Nežiaduce spôsoby správania a ich náprava
Dôležité je si uvedomiť, že psy nemajú morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich skúseností. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že je lepšie zlozvyku predchádzať ako ho neskôr riešiť. Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá čo dovolené má a čo nesmie. Problémom býva to, že majiteľ nie je dôsledný a keď raz psovi dovolí spať v posteli, nemôže sa neskôr hnevať, keď bude pes sedieť pri posteli a čakať, kedy bude môcť zaujať miesto na pánovom vankúši. Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný a pokúsi sa o to znovu. Preto, keď pes prejavuje nežiaduce prvky správania, na príčine je väčšinou naše vlastné správanie. Náprava môže byť úspešná len vtedy, keď odhalíme svoje vlastné chyby a odstránime ich. Najefektívnejšie je zamedziť nevhodné správanie už v jeho zárodku tak, že psa odradíme od jeho úmyslu.
Bežné problémy a ich riešenia
- Ťahanie na vodidle: Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré ho lákajú. Po pritiahnutí vodidlo uvoľníme, čo pes bude pociťovať ako príjemné.
- Nerešpektovanie povelu „ku mne“: Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“ často privádza seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných miestach, kde nie je veľa rušivých momentov.
- Vyskakovanie na ľudí: Tento zlozvyk je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce nás ním radostne pozdraviť. Najlepšie je začať s odvykaním už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len keď stojí na zemi.
- Nepretržité štekanie: Štekanie patrí do repertoáru prirodzeného správania psa. Jeho úlohou je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné. Ak pes neprestajne šteká, keď je sám, dôvodom je strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily.
- Nečistotnosť v byte: U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia. Najmä samce majú sklon značkovať cudzie územia.
- Hypersexualita: Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov. Môžete uplatniť prevahu vodcu a psovi dôrazným povelom „nesmieš“ alebo „fuj“ zabrániť vybíjať svoju sexuálnu energiu na iných psoch a ľuďoch.
- Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov: Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov vyplýva z prirodzeného spôsobu správania akým je „lov koristi“. Majiteľ psa musí prísne odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám.
- Agresivita ku psom: Príčiny agresívneho správania k iným psom sú často vyvolané nedostatkom spoločenského styku so psami vo veku šteňaťa a mladého psa.
- Agresivita k ľuďom: Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie zo strany majiteľa. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku.
Ako zabrániť agresivite vášho psa
Pes a jeho vnímanie „zlých úmyslov“
Psy sú výnimočné stvorenia s mimoriadne vycibrenými zmyslami. Už tisícročia žijú po našom boku a vďaka tomu sa naučili nielen dokonale čítať reč tela, ale aj zachytiť jemné zmeny v správaní a v pachoch, ktoré nám ľuďom často unikajú. Možno ste sa stretli so situáciou, kedy za bežných okolností priateľský a bezstarostný pes znenazdajky zmenil správanie v prítomnosti konkrétnej osoby - začal vrčať, brechať alebo sa dokonca vystrašene stiahol. Takýto prejav môže signalizovať, že váš štvornohý spoločník vníma niečo znepokojujúce, čo vy sami nepostrehnete.
Mnoho dlhoročných chovateľov tvrdí, že pes dokáže odhaliť nekalé úmysly človeka, prípadne jeho negatívnu energiu, a reaguje na to obranným či varovným správaním. Veda týmto pozorovaniam začína prikladať čoraz väčší význam, keďže sa ukazuje, že psy naozaj zachytia nepríjemné vibrácie alebo nepriateľskú atmosféru skôr, než si to človek sám uvedomí. Preto, ak si všimnete, že váš psík prudko zmení náladu a začne byť nepokojný práve vtedy, keď sa k vám priblíži istá osoba, rozhodne to nepodceňujte.
Ako vyzerá typická varovná reakcia psa?
- Vrčanie a brechanie: Najbežnejším príznakom nesúhlasu a obáv je vrčanie alebo intenzívne štekanie. Pes sa tým snaží upozorniť nielen na svoju nepohodu, ale aj varovať majiteľa, že sa niečo deje.
- Stiahnutý chvost a prejavy strachu: Ak namiesto útoku alebo hlasného brechania pes reaguje úzkosťou, môže sa krčiť pri zemi, tlačiť sa k nohám svojho majiteľa, skloniť hlavu či strčiť chvost medzi nohy.
- Ochranné správanie: Niektoré plemená sú prirodzene ochranárske a pri pocite nebezpečenstva konajú okamžite: začnú sa stavať medzi majiteľa a podozrivú osobu, krúžia okolo nich alebo sa snažia dotyčného „odtlačiť“ preč.
Každý pes má svoj osobitý spôsob, akým vyjadruje strach či nedôveru. Spoločným menovateľom však býva výrazná zmena postoja, ktorú by majiteľ rozhodne nemal prehliadnuť.
Čo psovi umožňuje rozpoznať nespoľahlivých ľudí?
Psy majú výhodu v podobe takzvaného „šiesteho zmyslu“, ktorý im pomáha v mnohých prípadoch lepšie než nám ľuďom vyhodnocovať situáciu. Okrem toho im príroda nadelila vynikajúci čuch a vrodený talent na vnímanie drobných, často takmer nepostrehnuteľných signálov.
- Nevedomé pachové stopy: V stresových alebo neúprimných situáciách sa ľuďom mení hladina hormónov a zloženie potu. Psí nos je natoľko citlivý, že tieto chemické zmeny okamžite zachytí.
- Čítanie reči tela: Pes pozorne sleduje našu mimiku, gestá, postoj a pohyby. Keď je človek nervózny, klame alebo má agresívne úmysly, neraz sa to prejaví spôsobom, ktorý pes vyhodnotí ako hrozbu.
- Ochranný inštinkt: Domestikáciou sa psy naučili chrániť svoju ľudskú „svorku“. Ich reflexy a inštinktívne reakcie zostali silné aj po stáročiach, počas ktorých sa menili podmienky ich chovu a využitia.
Ak si váš miláčik pri novom človeku sadne k vám a odmieta k nemu pristúpiť, môže to signalizovať, že v ňom vycítil niečo neblahé. To, že nič také necítite vy, neznamená, že sa pes mýli.
Ako by mal reagovať majiteľ, keď pes vycíti niečo podozrivé?
Mnoho ľudí má tendenciu psa pokarhať, ak agresívne vrčí alebo odmieta ku niekomu prísť. Niekedy to však môže byť varovný signál, ktorý pes vysiela v dobrej viere, aby chránil seba aj vás. Tu je niekoľko odporúčaní:
- Zostaňte pokojní: Prvým krokom je upútať pozornosť psa na seba známymi povelmi ako „sadni“, „zostaň“, či „fuj“. Zvýšená nervozita alebo krik z vašej strany môžu psa ešte viac zneistiť.
- Vyhnite sa priamemu konfliktu: Ak pes stále vrčí alebo je zjavne pripravený zaútočiť, pokúste sa situáciu zjemniť. Odveďte psa na iné miesto, prípadne mu dajte pamlsky, aby sa zamestnal niečím príjemným. Netlačte ho však do priameho kontaktu s osobou, na ktorú reaguje negatívne.
- Akceptujte psí inštinkt: Jedna ojedinelá reakcia ešte nemusí znamenať, že daná osoba je skutočne nebezpečná. Ak sa však takéto správanie opakuje a pes sa opakovane vyhýba dotyčnému, môže to byť silný varovný signál, že s touto osobou nie je všetko v poriadku.
- Socializácia a trénovanie: Psovi pomôže, ak bude odmalička zvyknutý na rôzne prostredia a ľudí. Tým sa jeho sociálna inteligencia posilní. Dôležité však je, aby ste psa do situácií, ktoré mu vadia, netlačili príliš násilne. Zlepšovanie správania by malo byť založené na odmeňovaní a postupnej pozitívnej motivácii.
Existuje špeciálny výcvik na rozpoznanie „zlých ľudí“? V policajnej alebo vojenskej kynológii sa psy zameriavajú predovšetkým na detekciu konkrétnych pachov (drogy, výbušniny) alebo nácvik zadržania páchateľa, ktorý sa správa agresívne. Takýto druh výcviku však nie je to isté, ako naučiť psa vidieť do hĺbky charakteru človeka. Skutočnosť, že psy dokážu spozorovať náznaky zlých úmyslov, vychádza z vrodených predpokladov a dlhodobého spolunažívania s ľuďmi. Nedá sa to natrénovať na povel, ide skôr o prirodzenú dispozíciu, ktorá je podmienená aj životnými skúsenosťami psa.
Prečo by ste nemali ignorovať varovné signály
Ak psa dlhodobo nepovzbudzujete v tom, aby vám dával najavo, čo cíti, môže sa stať, že jeho neistota sa prehĺbi a dôvera voči vám bude slabnúť. Všimnite si, ako často pes reaguje na podozrivú osobu, či sa to deje len v určitej situácii alebo na konkrétnom mieste, prípadne ide vždy o toho istého človeka. Podrobnejšie sledovanie vám prezradí, či pes možným „zlým úmyslom“ či nepríjemnej energii naozaj čelí, alebo sa môže cítiť iba ohrozený nejakým iným, menej zrejmým podnetom.
Otázky, ktoré vám pomôžu zhodnotiť situáciu:
- Prejavuje pes rovnaké správanie pri rôznych osobách, alebo len pri jednej konkrétnej?
- Opakuje sa to vždy na tom istom mieste?
- Mení sa jeho správanie aj vtedy, keď dotyčný človek prejaví úprimnú snahu o priateľskú komunikáciu?
S odpoveďami na tieto otázky ľahšie zistíte, či ide o skutočné varovanie, alebo psa len vystrašili okolnosti, na ktoré nie je zvyknutý.
Dôvera v psí šiesty zmysel
V každodennom živote sme často unavení, sústredíme sa na vlastné starosti a niekedy si nevšimneme nepokoj či napätie, ktoré vyvolávajú určité osoby. Práve pes môže byť tým strážcom, ktorý zachytí tieto neviditeľné signály ešte skôr, než vy pocítite, že niečo nie je v poriadku. Samozrejme, môže sa stať, že pes zareaguje prehnane a osoba, ktorú označil za „podozrivú“, je v skutočnosti úplne neškodná. Nemusíte preto hneď prerušovať všetky kontakty či upadať do paranoje. Na druhej strane, ak sa podivné správanie psa opakuje, nepokladajte to za náhodu - radšej si zachovajte ostražitosť.
Ak máte pocit, že pes reaguje prehnane často alebo príliš agresívne na väčší počet ľudí, môže byť rozumné vyhľadať pomoc skúseného kynológa. Ten vám pomôže pochopiť, či pes trpí nadmernou úzkosťou, zlou socializáciou alebo či ho v minulosti neovplyvnili nejaké negatívne zážitky. Náprava a usmerňovanie sú možné, ale vždy na základe vyrovnaného prístupu a s využitím pozitívnej motivácie.