Citlivosť na zmeny v správaní a vôni je u psov mimoriadne vyvinutá. Pes má mimoriadne vyvinutý čuch, ktorý je až tisíckrát silnejší ako čuch človeka, a tak si dokáže všimnúť aj tie najmenšie zmeny v našom tele - hormóny spojené so stresom, chorobou alebo starobou. Keď pes žije s iným psom alebo človekom dlhší čas, vznikne medzi nimi pevné puto, vďaka ktorému dokáže pes spozorovať, že druhý člen rodiny slabne, trpí bolesťami, prípadne je chorý. Rovnako je schopný spozorovať aj zmeny v správaní: zníženú aktivitu, apatiu či stratu energie. Tieto rozdiely môžu byť pre človeka sotva viditeľné, no psovi neuniknú.
Ako sa mení psie vnímanie s vekom a čo to znamená pre spoločné bývanie
Rovnako ako ľudia, aj psy starnú. Ich potreby a vnímanie sveta sa menia. S vyšším vekom môžu byť citlivejšie na zmeny prostredia, stresujú ich nepredvídateľné situácie alebo prílišná izolácia. Na starobu druhého psa reagujú často empaticky a môžu prejavovať väčšiu opatrnosť či dokonca „pomáhať” - napríklad ustupovaním staršiemu psovi pri kŕmení alebo pri jeho obľúbenom mieste na ležanie. Ak sa dynamika v rodine zmení (odchod človeka do nemocnice, častejšie návštevy lekára alebo običajné domáce nepohody a smútok), pes to vníma veľmi intenzívne a môže sa cítiť neistý alebo sa snažiť poskytnúť človeku oporu.
Signály a reč tela psa pri stretnutí s inými psami
Existujú spúšťače, ktoré môžu spôsobiť, že pes začne štekať alebo sa znepokojí už pri pohľade na iné psy. Môže ísť o nadmerné vzrušenie zo snahy byť priateľský a hrať sa, o nedostatočnú socializáciu alebo o predchádzajúce traumy. Psy medzi sebou komunikujú pomocou reči tela; pri prvom kontakte by mali vstupovať zo 45 stupňov, krúžiť okolo seba a očuchávať (očuchávanie zadočku je dôležité, pretože umožňuje získať všetky pachy potrebné na informácie o druhom). Frustrácia, strach a nesprávne pochopená komunikácia môžu viesť k agresii.
Značkovanie a teritórium ako prirodzené správanie psov
Značkovanie je forma močenia, pri ktorej pes zanecháva malé množstvo moču na zvislých povrchoch alebo výrazných objektoch. Pes tým signalizuje, že vstúpil do jeho územia, a využíva pachy a feromóny na komunikáciu a hierarchiu v skupine. Aj v domácnosti môže značkovanie alebo teritóriálne správanie vyústiť do problémov, ak sa neodstránia príčiny alebo ak sa naučí nežiaduce správanie. Nadmerné značkovanie môže signalizovať zdravotné problémy, ako sú močové infekcie alebo diabetes, a vyžaduje veterinárnu starostlivosť.
- Niekedy je nečistotnosť a značkovanie výsledkom zlej výchovy alebo vyžiadavky pozornosti.
- Rôzne zdravotné a psychologické príčiny môžu viesť k prechodnému alebo chronickému správaniu; dôležitá je včasná identifikácia a intervencia.
- Prevencia má zmysel - včasné socializačné aktivity a správne skúsenosti z šteniat kaštujú riziko nežiaduceho správania v dospelosti.
Príčiny nečistotnosti, značkovania a agresívnych prejavov
Medzi hlavné príčiny patria:
- Fóbie, choroby alebo trauma môžu viesť k úzkosti a nekontrolovanému moču alebo značkovaniu.
- Príliš dlhé obdobie bez vyprázdnenia vedie k viachlasným výkonom moču, najmä u malých plemien.
- Nedostatočná socializácia alebo prílišné prostredie môže viesť k agresívnym reakciám voči iným psom.
- Dominancia nie je výhradne vlastnosť psa; skôr je to prechodná alebo situáciou podmienená forma správania.
Ako odnaučiť psa značkovať a nečistotnosti
Najlepšie je problémom predchádzať už od šteniatka a trénovať vonkajšie vylučovanie. Zaveďte pravidelné prechádzky a doprajte psovi dostatok času na vyprázdnenie. Ak štenňa vyťačí z plienky, trpezlivo ho učte používať vonkajšiu toaletu aj bez plienky. Pri močení z rozčuľenia alebo podriadenosti netrestajte; namiesto toho ignorujte a odmeňujte za správnu reakciu. Pri submisívnom močení vyhýbajte dominantným gestám a používajte pozitívnu motiváciu.
Pri značkovaní v byte je vhodné identifikovať príčinu a upraviť prostredie: pravidelné venčenie na strategických miestach, obmedzenie prístupu k obľúbeným miestam a zapojenie psa do pozitívnych aktivít mimo domova. Udržiavať čerstvé pachy a pravidelne čistiť miesta, kde pes značkuje, pomáha znižovať motiváciu na opätovné značkovanie. Nepoužívajte čistiace prostriedky obsahujúce amoniak; ocot, kyselina citrónová a lieh sú vhodnejšie.
Rodinné situácie a viac psov
Ak žije v domácnosti viac psov, vyžaduje si to jasné pravidlá a férové zaobchádzanie so všetkými členmi kŕmnych rituálov a hierarchie. Agresivita pri jedle môže mať viac príčin; ak pes neakceptuje manipuláciu s miskou, je potrebné naučiť ho jesť zo ruky a neskôr zo zeme. Žiarlivosť na iné zvieratá alebo členov rodiny vyžaduje posilnenie vzťahu psa s ostatnými členmi domácnosti a zapojenie sa do spoločných aktivít.
Pri stretnutí s iným psom je dôležité postupovať pomaly a s kontrolou: prvé pozdravy by mali byť v primeranej vzdialenosti, psy by mali očuchať zadky a až potom ísť vedľa seba. Ak prvý pokus zlyhá, skúste to znova s väčšou vzdialenosťou alebo skúste iného psa na zoznámenie. Dôležité je, aby druhý pes bol pokojný a ideálny partner pre kontakt.
Tréning a preventívne opatrenia
Najdôležitejší je výcvik a dôslednosť. Pes musí poznať základné povely a reagovať na meno, pozerať sa na vás a prísť, keď zavoláte. Tréning zahŕňa aj zvládanie emócií: sedenie, ľahnutie a čakanie v prostredí s jemnými rušivými podnetmi pomáha posilniť sebakontrolu. Keď pes zvládne základné situácie, môžete prechádzať na náročnejšie scenáre - viac psov, psy na voľno alebo prechod okolo štekajúcich psov za plotom. Treba sa vyhnúť trestaniu - trestanie zvyšuje stres a môže viesť k horšiemu správaniu.
Pri úniku psa z vodítka je potrebné posilniť sebakontrolu a naučiť psa chodiť pri nohách. Každá chyba môže viesť k zhoršeniu situácie; preto je dôležité pracovať na jasnej komunikácii a odmeňovaní za správne reakcie. Pes rozhodne nie je vždy agresívny z moci; agresivita je často následkom strachu, úzkosti alebo zlej sociálnej skúsenosti.
Dobré praktiky pri kŕmení a sociálnych interakciách
Výchova k samostatnosti a zdieľaniu príležitostí je kľúčová. Ak pes žiarli na partnera alebo dieťa, zapojte ho do aktivít s oboma a dohliadajte na bezpečnosť. Dôležité je, aby pes videl, že majiteľ je spoľahlivý a že mu môže veriť a že poskytne vedenie, no nie ako diktátor. Dbajte na správne rozloženie času medzi jedlom členov rodiny a psa a nikdy nedávajte pesovi ľudské jedlo mimo jeho misky.>
Keď treba vyhľadať odbornú pomoc
Ak nič z všeobecných rád nezaberá, kontaktujte psieho psychológa. Ak pes neposlúcha, vykazuje agresívne správanie voči súrodencom alebo chráni „svoje“ a neumožní vniknúť do svojej miske, treba to riešiť. Dominancia nie je univerzálna odpoveď a správny prístup spočíva v jasných pravidlách a pozitívnom vedení zo strany majiteľa.
Turid Rugaas - What do I do when my dog pulls DVD
Praktický prehľad kľúčových bodov
- Psy sa snažia komunikovať prostredníctvom reči tela a signálov, ktoré treba čítať a pochopiť.
- Prevencia je lepšia ako liečba; socializácia šteniat a pravidelné venčenie znižujú riziko problémov v budúcnosti.
- Správanie pri konfliktu vyžaduje pokoj a jasné povely bez trestov, ktoré zvyšujú stres.
- Dominancia nie je vrodená vlastnosť psa ako taká; ide o vzťahovú dynamicu a správny tréning ju môže udržať pod kontrolou.
Krátke odporúčania pre majiteľov
1) Začnite s nácvikom základných povelov a pozornosti ešte ako šteňa. 2) Pracujte na postupnom znižovaní vzdialeností pri kontakte s inými psami, vždy s pozitívnym posilnením. 3) Zabezpečte pravidelnú fyzickú a mentálnu stimuláciu psa, aby mal dostatok energie a zníženú potrebu utiecť alebo reagovať nevhodne. 4) Pri kŕmení a interakciách s ľuďmi vyvíjajte trpezlivosť a konsistenciu a vyhýbajte sa agresívnym alebo dominancným praktikám.