Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Ondrej Podolinský
Okrem toho sú v okolí týchto vôd osadené tabuľky, ktoré vymedzujú tzv. zákazové zóny. Hodruša-Hámre 16. júla (TASR) - Na tajchoch v katastri obce Hodruša-Hámre v okrese Žarnovica platí zákaz voľného pohybu psov. Obec na svojej internetovej stránke upozorňuje, že jazerá sa nachádzajú v katastri obce, a tak sa na toto územie vzťahujú všeobecne záväzné nariadenia. „V prvom rade ide o zákaz voľného pohybu psa v okolí tajchov, a to celoročne a celoplošne,“ uviedla samospráva. Okrem toho sú v okolí týchto vôd osadené tabuľky, ktoré vymedzujú tzv. zákazové zóny. V praxi to znamená, že od 1. mája do konca októbra je v týchto miestach vstup psa do vody zakázaný. Na iných miestach je vstup psa do vody možný len za prítomnosti jeho majiteľa alebo iného sprievodu. Na Dolnohodrušskom tajchu platí zákaz na celej hrádzi, rovnako tak aj na tajchu v Kopaniciach. Na Hornohodrušskom tajchu platí zákazová zóna pre celú pláž od cesty až po vstup zo schodov na druhej strane.
Desať dní plných obáv a odchyt psieho hrdinu
Desať dní plných obáv, desiatky kilometrov v náročnom horskom teréne a šťastný koniec. Prvá informácia o Bernardovi sa objavila 30. Podľa občianskeho združenia, ktoré koordinovalo jeho odchyt, pes každý deň vystupoval do vysokohorského terénu a večer sa vracal späť do nižších polôh. Záchranári priznávajú, že sa o jeho život každý deň báli. "Stále mal cez deň nutkanie liezť hore na štíty. A na večer zišiel dole s poslednými turistami. Počas desiatich dní Bernard prešiel viaceré známe tatranské lokality. Prvý deň vystúpil na Kriváň, ďalšie dni sa pohyboval v okolí Kôprovského štítu, Chaty pod Rysmi, sedla Váha, Žabích plies či pod Poľským hrebeňom vo Velickej doline smerom ku Gerlachu. Podľa záchranárov bol odchyt mimoriadne náročný. Situáciu podľa nich skomplikovali aj ľudia, ktorí sa psa snažili odchytiť na vlastnú päsť alebo mu nasadiť obojok.
Okamihy, ktoré rozdelili spoločnosť
Záchranári zároveň reagovali na kritiku časti verejnosti, podľa ktorej mal pes zostať vo voľnej prírode. Po úspešnom odchyte je už Bernard v bezpečí. "Sme naozaj šťastní, že je to za nami. asi si poviete, že po zvolení Trumpa má slobodný svet (aj Slovensko) iné naliehavé témy. Možno máte pravdu, no chudák Ťapko, asi pätnásťročný zvierací starček, je v tom celom úplne nevinne, je to iba zástupný symbol, metafora medziľudských vzťahov. Možno ste už aj vy alergickí na všetky tie marketingové aktivity okolo psích útulkov, túlavých mačičiek pokútne kŕmených dôchodcami či dravej Slobody zvierat - najmä ak nás súčasne nechávajú ľahostajnými tragické osudy ľudí. Tento článok pritom nechce moralizovať. Skôr sa spoločne pozastavme nad tým, ako sa hnedý psík stal predmetom jedného z najväčších občianskych vzopätí v kedysi baťovskom mestečku Partizánske, kde petíciu na jeho podporu v emotívne vyhrotenej atmosfére podpísalo vyše 1 100 občanov. A ako sa stal „celebritou“ (Adela, prepáčte to porovnanie) televízií a printového bulváru. Ťapko je prosto fenomén. Možno raz o ňom vzniknú knihy, filmy či divadelné hry - bez preháňania.
investigatívna žurnalistika Od primátora mám iba približnú adresu. Ulica Veľká Okružná. Periféria mesta, paneláky, garáže. A opäť, paneláky, garáže, hrádza. Podobný pochmúrny obraz, aký nájdete v celom bývalom východnom bloku od Drážďan po, dajme tomu, Jerevan. Áno, prispieva k tomu aj jesenné počasie.„Od Ťapka bol v Partizánskom slávnejší už iba Baťa.“„Kto? Rudo Čapko? Ten býva tu vedľa,“ ukazuje mi rukou prvý chodec, pri ktorom zastanem, stiahnem okno spolujazdca a pýtam sa ho, kde tu býva ten slávny psík. „Ťapko! Ťap-ko!“ kričím na neho v hluku ulice. Mykne plecom, že veru nevie. Nevzdávam sa.„Máte šťastie! Pred tromi minútami Ťapko prebehol po tejto ceste. Skúste ho pohľadať na hrádzi. Chodí tam pravidelne na prechádzku,“ vytiahne o pár minút neskôr zaolejované ruky z motora starej renaultky muž v strednom veku v garážach. Skôr než šliapnem na plyn, dodá: „Od neho slávnejší tu bol iba Baťa.“
Ťapko a jeho odkaz pre komunitu
Na hrádzi venčí staršia pani troch psíkov. Na vôdzke má (podľa abecedy) čivavu, jackrussela a kokršpaniela. Vedľa je štvrtý psík, ale ani to nie je On. Prepadám ľahkej skepse. Pani na mňa zazerá: „Len mu, preboha, neublížte. Sľúbite mi to, áno?“ Čivava vrčí. Dávam bez problémov sľub. Ľudia naokolo sa zastavujú. Radšej cúvam, smerom k panelákom. „Keď ráno prišli Ťapka odchytiť, ľudia z okolia policajtov zasypali sprostými nadávkami, takže sa zľakli a odišli.“
Nesmelo nazízam pod schody pri vchodových bránach - tu niekde to musí byť. Študentka ma naviguje smerom k prvému vchodu v dome. Láskavý čitateľ odpustí, presnú adresu v záujme ochrany osobných údajov Ťapka a rešpektu voči jeho súkromiu neuvádzam (máme ju v redakcii). Opatrne sa zakrádam. Starostliví nájomníci tam dali zboku kartóny, prečo asi? Ako prvé počujem tiché zavrčanie. Urobím krok a pes začne hlasno štekať. Skloním sa, v podrepe opatrne postupujem. V skutočnosti je menší než v médiách. A krajší. Breše ďalej, potvora jedna.„Ťapko? Si v poriadku?“ vykloní sa dôchodkyňa z balkóna na druhom. „Ťapko? Nerobia ti zle?“ pridáva sa pani z tretieho. Cvaknem zopár fotografií a radšej odchádzam. Chlapovi pri renaultke poviem, že sa pomýlil, Ťapko je u seba doma.
prvý komunitný pes
- O dve hodiny skôr sedím v kancelárii primátora Jozefa Božíka (34). Dnes majú frmol, práve tu bol Fico. Bizarná zhoda okolností, no úprimne? Nezaujíma ma premiér, ale Ťapko.
- Primátor vie vycítiť nálady ľudu. A ľud je na strane psíka.
- Prechádzka so psíkom v obci Svätoplukovo sa pre pani Martinu zmenila na chvíle hrôzy.
- Na tehotnú ženu sa vyrútil veľký pes. Zhodil ju na zem a jej malého psíka pripravil o život.
Majiteľ vlčiaka prišiel o pár minút a psa odohnal. Všetko sa udialo, keď bola pani Martina na prechádzke so svojím psíkom. Z ničoho nič sa na nich vyrútil vlčiak. „Boli tam dvaja psíkovia, bol tam yorkshir a vlčiak. Psy boli neďaleko záhrady aj so starším mužom. O pár sekúnd Martina videla, že sa za nimi vlčiak rozbehol. 11-ročného Sheldona pre istotu chytila do náručia. Šokovaná Martina sa ešte snažila útočiaceho psa odohnať. Pritom kričala, čo začul majiteľ vlčiaka. So psíkom žena utekala na veterinárnu kliniku, pomôcť mu už nedokázali. Na vyšetrení skončila aj ona. Mala strach, keďže je tehotná. "Ja som si pri tom páde len oškrela ruky a podvrtla členok. Rodina sa do obce presťahovala iba pred pár mesiacmi. Majiteľa psa preto nepoznajú, vedia iba zhruba, odkiaľ vybehol. Obrátili sa aj na políciu a taktiež na obecný úrad. "Polícia prijala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívania a priestupku na úseku podmienok držania psov," oznamuje Jana Šinková, hovorkyňa KR PZ Nitra. "Máme na to zákon, ktorý hovorí, že psa môže vodiť iba osoba, ktorá je spôsobilá a schopná zabezpečiť ho," vysvetľuje Erik Jakubík, právnik. O Sheldonovi hovorí rodina so slzami v očiach. Nejde im prioritne o obviňovanie majiteľa útočiaceho psa, chcú týmto upozorniť ostatných. "To budem mať stále pred očami. To si naozaj nezaslúžil takýto odchod," hovorí Martina. "To sa môže stať hocikde na Slovensku.
